BRATISLAVA. Zámer KDH, aby Ústavný súd konal rýchlejšie, opäť neprešiel.
Poslanci Kresťanskodemokratického hnutia Monika Gibalová, Pavol Hrušovský, Pavol Abrhan a Martin Fronc v stredu nepresvedčili parlamentnú väčšinu a nepresadili svoj návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu.
Väčšina sa nenašla napriek tomu, že iniciatíva KDH bola už v druhom čítaní. Rovnaký scenár bol aj pred rokom a pol, definitívneho schválenia sa ani vtedy táto zmena nedočkala.
Novela mala zakotviť povinnosť, aby v prípade, ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a bol by podaný návrh na pozastavenie ich účinnosti, musel by o tomto návrhu rozhodnúť najneskôr do 90 dní odo dňa začatia konania.
Navrhovaná zmena sa mala vzťahovať aj na veci, v ktorých Ústavný súd už začal konanie do dňa účinnosti tohto návrhu zákona.
V súčasnosti je v zákone napísané, že Ústavný súd rozhoduje o takýchto návrhoch bez zbytočného odkladu.
Doterajšie skúsenosti však podľa KDH potvrdzujú, že súd rozhoduje o niektorých návrhoch so značným časovým oneskorením.
Gibalová v rozprave poukázala na viacero prípadov podaní, pri ktorých poslanci žiadali pozastavenie účinnosti zákona a Ústavný súd o nich rozhodoval aj stovky dní.
Najdlhšie mu to trvalo pri diaľničnom tzv. vyvlastňovacom zákone, kde rozhodnutie prijal až po 661 dňoch.
Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že každému rozhodnutiu o pozastavení účinnosti by mala predchádzať dôkladná právna a skutková analýza.
Obmedzenie výkonu tejto analýzy ustanovením zákonnej lehoty podľa rezortu nemusí vždy prispieť k účinnej ochrane ústavou garantovaných práv a slobôd.
