Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
BRATISLAVA. Jesenné komunálne voľby budú posledné, ktoré sa uskutočnia podľa dnešných pravidiel. Parlament vo štvrtok schválil nové volebné kódexy, ktoré od leta 2015 podmienky všetkých volieb zjednotia.
Zákon zriaďuje stálu komisiu, ktorá bude kontrolovať financovanie politických strán a kampaní. Pre všetky voľby bude platiť 48-hodinové moratórium.
Zákon zavádza aj finančné limity pre volebné kampane, tie sa po novom budú môcť financovať len cez transparentné účty.
Opozícia zákon napadne na Ústavnom súde. Dôvodom je novinka, aby starostami nemohli byť ľudia bez strednej školy.
Nové volebné kódexy začala pripravovať ešte bývalá vláda. Slovensko nimi reagovalo na odporúčania združenia štátov proti korupcii Greco, ktoré nám opakovane vyčítalo nízku transparentnosť politického života.
Kódexy mali zároveň nahradiť šesť zákonov, ktorými sa doteraz riadili jednotlivé typy volieb. Pre každé z nich pritom platili iné podmienky, ktoré sa teraz zjednocujú.
Prijatie normy najprv zdržal pád vlády Ivety Radičovej, v tomto volebnom období zas dohadovania Smeru s opozíciou.
Minister vnútra Robert Kaliňák kódexy predložil do parlamentu už v auguste, ich schvaľovanie politici viackrát odkladali.
„V spoločnej správe je 60 opozičných návrhov, ktoré sme akceptovali,“ pochvaľuje si výsledok Kaliňák. Opozícia za zákon ako celok napokon nehlasovala, výhrady má k viacerým kľúčovým veciam.
Na vytvorenie nezávislého kontrolného orgánu, ktorý by kontroloval financovanie politických strán a kampaní, sa pred voľbami v roku 2012 zaviazali všetky parlamentné strany.
Ministerstvo vnútra napriek tomu navrhlo ponechať kontrolné funkcie parlamentu a ministerstvu financií.
Smer sa napokon v parlamente dohodol s opozíciou a do kódexov presadil novú Štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Bude mať 14 členov, desať nominujú parlamentné strany a po jednom zástupcovia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry a Najvyššieho kontrolného úradu.
Komisia bude kontrolovať hospodárenie strán i financovanie kampaní a bude môcť ukladať vysoké sankcie.
Keďže väčšinu v komisii budú mať nominanti strán, viaceré mimovládne organizácie neveria, že budú seba samých kontrolovať dostatočne prísne.
„Kauzy Gorila, hlas podobný hlasu premiéra Fica i falošní darcovia SDKÚ dostatočne preukázali podozrenie, že politické strany si z pravidiel ťažkú hlavu nerobia a získavajú peniaze pre seba v rozpore s nimi,“ myslí si šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk.
Nový zákon ukladá stranám i kandidátom povinnosť financovať volebnú kampaň výhradne cez otvorené účty.
Všetky príjmy i výdavky strán tak bude môcť verejnosť počas kampane sledovať na internete. Povinnosť sa bude týkať aj kandidátov na županov, primátorov či starostov.
„Transparentné účty a možnosť kontrolovať financovanie politických strán je výrazným krokom dopredu v čistote politického života,“ ubezpečuje Kaliňák.
Kódexy zároveň vracajú do života finančný limit volebnej kampane aj pre parlamentné voľby, ktorý politici zrušili pred voľbami 2006 pre jeho obchádzanie.
Limit bol vtedy 12 miliónov korún, niekdajší poslanec Smeru Bohumil Hanzel tvrdil, že strana pred voľbami v roku 2002 v skutočnosti minula na kampaň až 284 miliónov korún.
Pre voľby do národného i do európskeho parlamentu bude nový limit tri milióny eur, prezidentskí kandidáti nebudú môcť pred oboma kolami minúť viac ako pol milióna eur, kandidáti na starostu obce do 2000 obyvateľov viac ako 2000 eur.
V parlamentných voľbách doteraz ako v jediných neplatilo moratórium.
Nový kódex zavádza zákaz viesť kampaň 48 hodín pred voľbami pre všetky typy volieb, zároveň zakazuje 14 dní pred voľbami aj zverejňovanie volebných prieskumov. Tie podľa Kaliňáka tesne pred voľbami neférovo ovplyvňujú voličov.
Argumentuje aj poslednými skúsenosťami z volieb do Európskeho parlamentu, kde prieskumy Smeru prisudzovali 37 percent, hoci vo voľbách získal len 24.
„Dnes máme v okolí piatich percent šesť strán a strana, ktorej prieskum pred voľbami nameria tri percentá, sa asi ťažko dostane do parlamentu. To považujem za nebezpečné,“ vraví minister.
Viacerí poslanci z opozície obmedzenia kritizujú a poukazujú na to, že v čase internetu sa zákazy nedajú vynútiť.
„Počas moratória sa napríklad môžu politici voličom prihovoriť cez zahraničné televízne stanice a zákon sa tak dá ľahko obísť,“ hovorí Gábor Gál z Mosta-Hídu.
Opozícia za zákon nezahlasovala aj preto, že zákon obišiel viac systémových zmien, ako sú zmena počtu volebných obvodov, zvýšenie váhy preferenčných hlasov, či možnosť hlasovania na ambasádach v zahraničí.
„Ak chceme, aby účasť stúpala, kozmetické úpravy nič nevyriešia, potrebujeme systém reštartovať, aby ľudia v neho získali dôveru,“ vraví poslanec Daniel Lipšic (Nova).
Vzdelanie starostov napadnú
Samosprávy žiadajú, aby podmienka vzdelania bola pri všetkých voľbách.
BRATISLAVA. O tom, či starostovia a primátori budú musieť mať najmenej stredoškolské vzdelanie, rozhodne zrejme až Ústavný súd.
„Akékoľvek vzdelanostné alebo majetkové cenzy pre priamo volené funkcie sú návratom do minulých storočí,“ povedal Daniel Lipšic (Nova).
Nové volebné zákony, ktoré povinné vzdelanie zavádzajú, chce napadnúť. Na podanie podnetu Ústavnému súdu potrebuje 30 podpisov poslancov. Zmenu podporila i časť opozície.
Zákon sa nepáči ani ombudsmanke. „Je to v rozpore s ústavou a porušuje viaceré práva,“ tvrdí Jana Dubovcová.
„Ťažko očakávať od analfabeta, že bude dobre riadiť školské zariadenia,“ vraví minister vnútra Robert Kaliňák (Smer).
Pripustil, že vzdelanostný cenzus je sporný. „Prijali sme ho však v podobe, ktorá sa snaží byť v súlade s ústavou.“
Samosprávy zmeny vítajú. „Starosta vykonáva správne úkony, musí mať nejakú odbornú úroveň,“ hovorí Michal Sýkora, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska.
Očakáva však, že rovnakú podmienku budú musieť spĺňať aj kandidáti v iných voľbách. „Musíme to riešiť na všetkých úrovniach, nedá sa to spraviť iba pre starostov a ostaných už nie.“
Michal Piško, Rudolf Sivý
