RUDLOV. V obci Rudlov, ktorá je situovaná pod Slanskými vrchmi vo Vranovskom okrese, funguje už siedmy rok ekocentrum, ktoré zamestnáva ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Rudlovské ekocentrum je evidované ako vzdelávacie stredisko pre ekologické poľnohospodárstvo, ktoré možno náplňou svojej činnosti prirovnať k tradičnej biofarme.
Dobrý rómsky projekt sa podaril aj bez peňazí Únie, šlo to ťažkoČítajte
Naučili ich pracovať s pôdou
Väčšiu časť z jej 20 zamestnancov tvoria Rómovia, ktorí sa tu v priebehu roka podieľajú na pestovaní ovocia, zeleniny, liečivých rastlín, tvorbe kompostu, množení bioosív či výrobe metiel z brezového prútia a ciroku.
"Naučili sme tu ľudí pracovať s pôdou a v tejto súvislosti podporujeme ich potravinovú sebestačnosť," vyzdvihol hlavnú prioritu ekocentra jeho manažér Štefan Straka.
Odmenou za vykonanú prácu sú pre jeho zverencov bioplodiny vypestované v areáli strediska, avšak v posledných rokoch už aj v záhradkách, ktoré si po získaných zručnostiach zriadili tamojší pestovatelia v susedstve svojich príbytkov.
Ekocentrum prirovnal Straka k sociálnemu inkubátoru. Ľudia rôznych vekových kategórií tam získavajú pracovné, ale aj komunikačné zručnosti, aby ich mohli následne využiť v praktickom živote.
Po určitom čase sa mnohí uplatňujú v poľnohospodárstve či technických službách, ale aj v stavebníctve.
Časť z nich už dokonca získala zamestnanie v zahraničí. Skupina pracovníkov biofarmy sa priebežne obmieňa.
Farmu pre Rómov ocenili v zahraničí, od štátu nedostala ničČítajte
Z kočovníkov sa stali farmári
Projekt rudlovského ekocentra ocenila Americká obchodná komora a na medzinárodnej súťaži v Paríži získal vlani štvrté miesto.
"Z bývalých kočovníkov - Rómov sa stávajú farmári. Téma sprístupnenia pôdy pre sociálne znevýhodnené komunity v tomto prípade zarezonovala. Sme jediná mimovládna organizácia, ktorá pôsobí v tejto sfére," uviedol Straka na margo získaných ocenení.
Aj napriek uznaniu na medzinárodnej pôde zápasí biostredisko za Rudlovom o každé euro. Platenie nájomného za pôdu a priestory, ktoré využíva, nie je zanedbateľné.
V tejto súvislosti nemá dostatok voľných zdrojov na zvyšovanie zamestnanosti či nákup väčších - efektívnejších obrábacích mechanizmov. Finančná podpora zo strany štátu či medzinárodných donorov má takisto svoje limity.
"Sme radi, že to udržiavame pri živote. Keby sa nám podarilo získať viac prostriedkov, dokázali by sme toho urobiť oveľa viac," uzavrel Straka.
