BRATISLAVA – V parlamente sa čoskoro začne boj záujmových skupín. Niektoré vplyvné skupiny už naznačili, že s novými zákonmi, ktoré vláda navrhuje, nesúhlasia a budú sa snažiť lobovať medzi poslancami: odborári za menšie škrty, mestá a obce za vyššie dotácie, živnostníci za lepšie podmienky.
Záujmové skupiny sú v západných demokraciách legitímnou súčasťou politického života a svojím vplyvom často menia texty zákonov či rezolúcií.
„V strednej Európe a konkrétne u nás dominujú rôzne zväzy, komory a odborárske združenia,“ hovorí politológ Ľuboš Kubín.
Slovenskí lobisti pochopili, že pri jednotnej pravicovej vláde nemajú veľké šance, preto tlak presúvajú na poslancov.
Prvý úspech zaznamenali vo štvrtok organizácie zdravotne postihnutých. Nepáčilo sa im zníženie štátnych príspevkov v rozpočte, preto prišli do parlamentu na rokovanie výboru. Minister Kaník nakoniec súhlasil: mzdu asistentov zdravotne postihnutých nezníži tak dramaticky, ako pôvodne chcel.
Najväčšou lobistickou skupinou sú odborové zväzy. V predchádzajúcej vláde mali v ľavičiaroch silného spojenca, teraz sa musia spoliehať na parlament. „Zaplatia človeka, čo sleduje zasadnutia parlamentu a reakcie poslancov,“ hovorí bývalý minister Ftáčnik. Vytypovaných poslancov potom oslovia s ponukou na spoluprácu.
„U nás sa s parlamentnými stranami rokuje len formálne. Strany síce predbežne súhlasia s našimi návrhmi, ale potom rokujú vo svojich grémiách a z nich už vzíde niečo celkom iné,“ povedal Peter Gajdoš, viceprezident odborovej centrály.
Ďalšou vplyvnou skupinou je Združenie miest a obcí Slovenska. Šéf klubu KDH Pavol Minárik si dokonca myslí, že najsilnejšiou. Kubín predpokladá, že „možno očakávať vzostup vplyvu regionálnych lobistických skupín“.
Autor: MICHAL FRIŠIGOR STUPŇAN
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
