Zemplínska šírava 11. novembra (TASR) - Povrchový prieskum lokalít mladšej a neskorej doby kamennej v južnej časti Zemplínskej šíravy je cieľom medzinárodného archeologického výskumu v tamojšom stredisku Lúčky.
Do uvedenej lokality sa podľa Mariána Vizdala z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity zámerne vracajú archeológovia v tomto čase, keď poklesne hladina vôd Zemplínskej šíravy a odkryje stopy minulosti. "Výsledkom súčasného snaženia je nájdenie častí nádoby putňovitého tvaru z obdobia starého neolitu, pravdepodobne z roku 3200 pred naším letopočtom, ktorá je už pozliepaná asi z dvoch tretín," uviedol dnes pre TASR Vizdal. Dodal, že výšku nádoby, na odhalení ktorej má veľký podiel tamojší obyvateľ, odhaduje na 55 až 60 centimetrov a jej objem asi na 15 litrov. V minulosti išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o úžitkovú nádobu používanú nad ohniskom, ktorá má vysokú estetickú hodnotu. Podľa Vizdala sa počas výskumu našli aj iné úlomky keramiky, je ich však ťažké rekonštruovať kvôli vplyvu vody.
Cieľom výskumu je zároveň získavať nové informácie o danej lokalite. Jeho účastníci poukazujú na varovný moment, ktorým sú každoročne vodami šíravy odplavované vrstvy podložia. "Objavuje sa vážna hrozba, že dôjde k totálnej deštrukcii objektov, ktoré by sa dali ešte preskúmať," povedal Vizdal. Poznamenal, že v priebehu piatich rokov by sa mala vytvoriť situácia, ktorá by archeológom umožnila kompletný archeologický výskum lokalít Zemplínskej šíravy.
Na medzinárodnom archeologickom výskume, ktorý sa skončí v stredu, sa denne zúčastňuje asi 15 študentov, okrem vysokoškolákov z poľského Krakova aj študenti michalovského gymnázia.
