BRATISLAVA. Nikto podľa premiéra Roberta Fica nepochybuje o tom, že súčasný šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák spĺňa všetky kritériá na post generálneho tajomníka OSN.
Pripomenul, že ide o vysoko uznávaného a rešpektovaného odborníka, ktorého vďaka jeho skúsenostiam čakajú ešte veľmi veľké výzvy na medzinárodnej úrovni. "A o týchto výzvach sa asi dozvieme v krátkom čase," deklaroval po skončení rokovania vlády.
Fico: Vláda Lajčáka podporí
Poukázal na to, že od vzniku tejto medzinárodnej organizácie v roku 1945 nestál na jej čele človek z východeurópskeho regiónu.
"Teraz sa zdá, že sa začína vážne diskutovať o tom, že by to mal byť človek z tohto prostredia," poznamenal Fico s tým, že by sa výrazne zvýšila prestíž tej krajiny, ktorá túto pozíciu získa.
Myslí si však, že hovoriť v súčasnosti o tom, ako bude nominácia a voľba vyzerať, je predčasné, keďže súčasnému generálnemu tajomníkovi Pan Ki-munovi vyprší jeho mandát koncom roku 2016.
Podčiarkol, že tento druh kandidatúry sa nepresadzuje silnými verejnými vyhláseniami a predčasnou medializáciu, ale diskrétnou diplomaciou.
"Chcem ale zdôrazniť, že v prípade, ak sa Miroslav Lajčák rozhodne kandidovať v súvislosti s niektorou z významných medzinárodných kandidatúr, ktoré budú k dispozícii, tak bude mať silnú a jednoznačnú podporu vlády," vyhlásil premiér.
Pan Ki-munovi sa začalo jeho druhé päťročné funkčné obdobie 1. januára 2012. V poradí je ôsmym tajomníkom, pričom na čele OSN boli doteraz len muži.
Na tento post nastúpil prvýkrát v roku 2007 po 35 rokoch v diplomacii Južnej Kórey. Pred voľbami na post šéfa OSN bol juhokórejským ministrom zahraničných vecí.
Medzi kandidátmi na šéfa OSN sú aj Kubiš a Lajčák, píše EconomistČítajte
Hovorí sa o Európanovi
Podľa medializovaných informácií sú medzi vážnymi uchádzačmi o funkciu nového generálneho tajomníka OSN dvaja slovenskí diplomati okrem Lajčáka aj niekdajší šéf rezortu diplomacie Ján Kubiš.
Ako potenciálni kandidáti sa spomínajú tiež bývalý slovinský prezident Danilo Türk a šéfka UNESCO, bulharská politička Irina Bokovová.
Generálneho tajomníka vymenúva na päť rokov Valné zhromaždenie OSN. Deje sa tak po predchádzajúcom odporúčaní Bezpečnostnej rady OSN, takže päť stálych členov rady má v tejto otázke prakticky právo veta.
V súlade s nepísanými pravidlami generálny tajomník nepochádza zo žiadnej z týchto piatich mocností (USA, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko). Dodržiava sa tiež tradícia rotácie postu medzi jednotlivými kontinentmi.
Poslední štyria generálni tajomníci pochádzali z Peru, Egypta, Ghany a Južnej Kórey.
Pozorovatelia predpokladajú, že tentoraz by ho mohol obsadiť uchádzač z Európy, a to zástupca niektorej z postkomunistických krajín.
