SME

Americký príbeh Andreja Kisku

Denník SME sa vydal na predmestia Philadelphie, aby navštívil miesta, kde Andrej Kiska býval a pracoval.

Ukrajinec Boris Berdichevsky, ktorý žije od začiatku 90. rokov v Spojených štátoch, pozeral v marci vo svojom dome vo Philadelphii spravodajskú televíziu CNN, keď sa zrazu v krátkych správach na spodnej časti obrazovky zjavilo priezvisko, ktoré mu bolo povedomé. Kiska. Televízia písala, že si ho Slováci práve zvolili za novú hlavu štátu. Berdichevsky neveriacky pozeral na obrazovku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Nebol som si istý, o koho ide, pretože tam nebolo krstné meno,“ hovorí. „Tak som začal googliť a na obrázkoch z volebnej kampane som spoznal, že je to on. To je Enďi.“

Berdichevsky o Enďim, ako familiárne nazýva Andreja Kisku, nepočul viac ako dvadsať rokov – odkedy sa naposledy videli na jednom z predmestí Philadelphie. Poznali sa dobre. Deň čo deň sa stretávali v malom obchode pri benzínovej pumpe v mestečku Delanco. Berdichevsky pracoval ako manažér, Kiska ako predavač.

Ukrajinec vytiahne z vrecka niekoľkopalcový smartfón a chváli sa históriou vo svojom prehliadači. O slovenských voľbách si zistil všetko, sám od seba chrlí jeden detail za druhým: Kiska dostal 59 percent, zvíťazil v druhom kole, porazil súčasného premiéra a bývalého komunistu Fica. „Bol som prekvapený, ohromený a trochu v šoku,“ rozpráva s tým, že sa ihneď rozhodol s novým prezidentom skontaktovať. No keďže nemal jeho adresu ani telefón, nevedel ako.

„Nakoniec som si sadol a rozposlal som dva úplne rovnaké listy: jeden na slovenskú ambasádu a druhý na adresu sídla slovenského prezidentského úradu. Napísal som, že by som rád prišiel na jeho inauguráciu, pretože budem v tom čase v Rakúsku. Každý rok totiž chodíme navštevovať svokru do ukrajinského Charkova a vo Viedni prestupujeme.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Listy na Slovensko prišli, slovenskí úradníci ich doručili priamo Kiskovi. Berdichevsky v nich bol stručný: „Som Boris Berdichevsky. Ja a ty sme spolu pracovali na benzínovej pumpe v meste Delanco, keď si žil v Spojených štátoch. Potešilo ma, keď som zistil, že si bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky a chcel by som ti vyjadriť čo najradostnejšie gratulácie. Aj keď si sa stal prezidentom na Slovensku, myslím, že si zosobnením toho, čo sa volá ‚American success story‘ – amerického úspechu.“

Zvolený prezident bývalému šéfovi zavolal na číslo, ktoré Berdichevsky k listu priložil. „Povedal mi, že pre protokol nebude možné, aby som na inauguráciu prišiel,“ hovorí Ukrajinec. „No dal mi svoje číslo a odkázal, že keď budem na Slovensku, môžem mu zavolať a stretneme sa.“

Cesta do štátov

Kiska do Spojených štátov prišiel skúsiť šťastie v lete 1990. Na letisku v New Yorku, kam priletel priamym letom z Československa, ho čakal starý ford, ktorý šoféroval jeho známy z Popradu. Doviezol ho až k nepeknému bielemu domu na ulici Fairview Street na ďalšom z predmestí Philadelphie, v mestečku Riverside. Tu mal Kiska bývať.

„Bola tam podkrovná izba, v ktorej sme spali piati Slováci,“ spomína budúci prezident. „Pod nami žilo sedem ďalších Poliakov. To znamená, že sme boli dvanásti na jednu kúpeľňu a jedno umývadlo. Klíma sa po pár dňoch pokazila, pod strechou bolo teplo a dusno. A šváby. Všade samé šváby.“

Dom stál v chudobnejšej štvrti, ktorá sa podľa Kisku v Amerike pozná podľa toho, v akom stave majú miestni ľudia zuby. „Tam, kde majú čierne zuby alebo im chýbajú, viete, že chýbajú aj peniaze.“

Popradská spojka

Po viac ako dvadsiatich rokoch ruší tichú júnovú sobotu na Fairview Street iba tuctová rokenrolová gitarovka, ktorú počuť z pootvorených dverí zapadnutého baru. Je krátko predpoludním, na chudobnej ulici s ošarpanými drevenými domami takmer nikoho nevidieť. Po úzkom betónovom chodníku kráčajú iba dvaja Latinskoameričania. Nachvíľu zastanú, nedôverčivo sa obzrú, no potom sa rýchlo stratia v bare. Dvere sa zatvoria a hudba stíchne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Oproti krčme, neveľkej modrej búde, ktorú jej majiteľ trochu prehnane nazval Beer Factory – „továreň na pivo“, stále stojí nepekný biely dom. Na plote chýba niekoľko latiek, terasa je špinavá, cez okno na prízemí vidno zažltnuté záclony a z hrdzavých nevyčistených rín sa ťahá brečtan. Neútešnému pohľadu nepomáha ani opustený drevený koník opretý o bočnú stenu. Mreže na dverách domu sú síce odomknuté, no po zaklopaní nikto neotvára. Privretý je aj oblok v podkroví, za ktorým sa nachádza malá izba – v ktorej Kiska pred rokmi spával.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3F3F na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


MŠK Považská Bystrica - FK Humenné: ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu 22. kola II. ligy: MŠK Považská Bystrica - FK Humenné.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
Slovenské reprezentantky na turnaji 1-A divízie MS v hokeji žien 2023.

Šampionát v Rige štartuje už v nedeľu, prvý duel odohrajú proti domácemu tímu.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu