BRATISLAVA. Ústavný súd na jeseň vyhlási, či je zákon o štátnom občianstve v súlade s Ústavou. Verejné ústne pojednávanie bude 17. septembra o 10:00.
Rozhodol o tom Ústavný súd pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna v stredu 11. júna. Informáciu zverejnili na webstránke súdu.
Súčasné znenie zákona o občianstve, ktoré umožňuje stratu štátnej príslušnosti, presadila v roku 2010 vláda Roberta Fica ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Ten totiž umožnil, aby občianstvo Maďarska získali všetci ľudia, ktorých predkovia žili v Uhorsku a ovládajú maďarčinu.
Kabinet Ivety Radičovej chcel zákon upraviť, ale zmenu sa presadiť nepodarilo. Skupina 30 poslancov napadla zákon na Ústavnom súde.
Ministerstvo vnútra pripravuje novelu zákona o štátnom občianstve, návrh plánujú predložiť do legislatívneho procesu v lete.
"Beží ešte medzinárodno-právne posúdenie tejto otázky, po skončení konzultácií s medzinárodnými organizáciami a inými partnermi budú ich výsledky zohľadnené pri príprave návrhu novely zákona," uviedol tlačový odbor rezortu.
Filozofia novely bude spočívať v tom, že slovenské občianstvo sa ponechá tým, ktorí získajú občianstvo iného štátu, kde majú trvalý pobyt. Znovuzískanie občianstva však nebude automatické.
"Tým, ktorí občianstvo stratili a požiadajú o znovuzískanie, bude vyhovené, ak splnia podmienky," dodal rezort.
Ústavný súd bude 17. septembra rozhodovať aj o novele zákone o organizácii Ústavného súdu. Právnou normou sa mala vyriešiť patová situácia na Ústavnom súde v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora.
Budú riešiť aj námietky pri Čentéšovi
Ešte pred samotným rozhodnutím musí súd zjednotiť odlišné právne názory senátov.
BRATISLAVA. Ústavný súd bude 25. júna v pléne na neverejnom zasadnutí riešiť ústavné sťažnosti Jozefa Čentéša, konkrétne by mal súd zjednotiť odlišné právne názory senátov, ktoré posudzovali námietky zaujatosti Čentéša a prezidenta Ivana Gašparoviča.
Až potom bude môcť súd rozhodnúť o samotných sťažnostiach Čentéša, ktoré súvisia s jeho nevymenovaním za generálneho prokurátora.
„Je pravdou, že som avizovala skoré rozhodnutie o obidvoch sťažnostiach a mám na tom eminentný záujem, avšak postup v týchto sťažnostiach (…) závisí výlučne od spôsobu a organizácie práce sudcov spravodajcov, ako aj od organizácie práce predsedov tých senátov, ktoré v spomínaných ústavných sťažnostiach konajú,“ uviedla na webstránke súdu predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková.
Ústavný súd registruje dve ústavné sťažnosti Jozefa Čentéša. V prvej sťažnosti z novembra 2011 Čentéš namietal nečinnosť prezidenta Gašparoviča v súvislosti s jeho nevymenovaním do funkcie generálneho prokurátora.
Druhá Čentéšova sťažnosť z januára 2013 sa týka Gašparovičovho rozhodnutia o odmietnutí vymenovať Čentéša do funkcie generálneho prokurátora.
Sťažnosti Čentéša sprevádzala séria námietok, ktoré zablokovali rozhodovanie ústavného súdu. Pri prvej sťažnosti vzniesli Čentéš a prezident po jednej námietke predpojatosti. V druhej dali obidvaja po tri námietky predpojatosti.
Výsledkom bolo, že z 13-členného pléna ústavného súdu ostala nenamietnutá iba sudkyňa Marianna Mochnáčová. Plénum ústavného súdu vyriešilo zablokovanie tak, že 3. júla 2013 prijalo dodatok k rozvrhu práce na obdobie od 1. marca 2013 do 28. februára 2014.
Dodatok znamenal, že ak bude rozhodovanie zablokované pre námietky zaujatosti, sudcovské plénum vyberie nový senát, pričom na námietky sa už nebude prihliadať, ani keby samotní sudcovia o sebe povedali, že sú zaujatí.
