BRATISLAVA. Andrej Kiska po svojej inauguráciu nevyhlási plošnú amnestiu, ani amnestiu, ktorá by sa týkala len niektorých trestných činov či priestupkov.
„Tak ako som hovoril aj počas volebnej kampane, plošné amnestie neplánujem vyhlasovať,“ povedal.
Nevylučuje, že dá milosť niektorým ľuďom.
„Udelenie individuálnej milosti budem zvažovať vo výnimočných prípadoch - napríklad pri vážnej chorobe, menej závažných deliktoch a vždy na základe konzultácií s nezávislými ľudskoprávnymi organizáciami,“ vraví.
Amnestie bývali častejšie
V Československu, na Slovensku aj v Česku prezidenti zvyknú vyhlasovať amnestie na ľahšie či nedbanlivostné trestné činy, alebo na priestupky.
Kiskov predchodca Ivan Gašparovič vyhlásil amnestiu dvakrát. Prvýkrát po prvom nástupe do funkcie v júni 2004, druhýkrát pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 2013.
Gašparovičovi predchodcovia udeľovali rozsiahlejšie amnestie než on.
[content type="avizo-clanok" img-db="pataj" id="7235491" title="Komentár Romana Pataja" url-type="sme-article"]S amnestiami treba zaobchádzať opatrne[/content]
Milostí neudelil veľa
Dosluhujúci prezident udeľoval aj milosti, no nebolo ich mnoho. V prvom volebnom období ich dal dvanásť z viac ako 2200 podaných žiadostí.
V druhom volebnom období vyhovel pätnástim z viac ako 2000 žiadostí.
Poslednú milosť – zrušenie zákazu šoférovania – udelil Gašparovič 30. mája. Išlo o prípad, keď človeku, ktorého odsúdili za to, že zrazil chodkyňu, už polovica trestu vypršala, súd uznal, že na nehode mala určitý podiel aj ona a omilostený mal bezúhonnú minulosť.

Beata
Balogová
