BRATISLAVA. Dňa 3. apríla 2004 sa odohral jeden z najprekvapujúcejších momentov novodobej slovenskej politiky. Kandidáta obskúrnej koalície národných síl a predsedu Hnutia za demokraciu (HZD) Ivana Gašparoviča prebudili podľa vlastných slov priatelia, aby mu zagratulovali k postupu do druhého kola prezidentských volieb.
To, že takmer o štyritisíc hlasov predbehne favorizovaného kandidáta SDKÚ Eduarda Kukana, rovnako ako iní politici, sociológovia či novinári, nečakal.
Prevládajúca mienka neskôr bola, že dôvodom bola nízka účasť, slabá Kukanova mobilizácia, hromadiace sa škandály jeho strany, ako aj to, že si Gašparoviča v priebehu kampane osvojil čoraz populárnejší Smer, ktorý do boja o kreslo nevyslal nikoho.
Nech je, ako chce, Ivan Gašparovič sa namiesto do dôchodku nečakane vybral do boja so svojím bývalým šéfom Vladimírom Mečiarom.
O tom, čo to bola za voľba, svedčí aj dobový citát ústredného tajomníka HZD Jozefa Grapu: „Po predbežných výsledkoch zo všetkých členov štábu nervozita i napätie spadli. Aj si zaspievali a zaspomínali na príhody, keď boli spolu s Vladimírom Mečiarom v jednej strane.“
Dilema, či voliť aj (nie oveľa) menšie zlo, alebo nevoliť vôbec, rozdelila aj vtedajšiu koalíciu. Kým SDKÚ vyzývala na zastavenie Mečiara, KDH a ANO dospeli k inak výnimočnej zhode a odporúčali zostať doma.
Voliči dali omnoho viac na prvú radu, a hoci mnohí so sebazaprením a minimálne jeden v gumených rukaviciach, hodili Gašparovičovi dvaapolnásobne vyšší počet hlasov ako v prvom kole.
Takto, čiastočne náhodou a čiastočne ako alternatíva (!) k Mečiarovi, sa dostal do najvyššej ústavnej funkcie.
Stranícka knižka výhodou
- narodil sa 27. 3. 1941 v Poltári;
- vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave;
- od roku 1969 pôsobil na Katedre trestného práva;
- v júli 1990 sa stal generálnym prokurátorom ČSFR;
- o dva roky neskôr ho pre nečinnosť odvolal prezident Václav Havel;
- v roku 1992 sa stal predsedom parlamentu, bol ním až do roku 1998;
- v roku 2002 odišiel z HZDS a založil HZD;
- prezidentom je od 2004.
V jednom ohľade bolo úplne jedno, kto z troch-štyroch favoritov vyhrá. Všetci totiž kedysi boli členmi komunistickej strany.
Gašparoviča z nej vraj vylúčili, jeho kariéra učiteľa na Katedre trestného práva Právnickej fakulty UK tým však neutrpela a rovnako ako jeho údajné kšeftovanie s nedostatkovými blatníkmi pokračovala nerušene ďalej.
To, že tretiemu exkomunistovi v rade členstvo v strane či spolupráca s ŠtB neprekážali, sa ukázalo napríklad pri výbere spolupracovníkov po roku 2004.
Knihu Prezident Gašparovič napísal bývalý agent a redaktor Pravdy Drahoslav Machala. S komunistickou tajnou službou spolupracoval aj končiaci vedúci oddelenia styku s verejnosťou prezidentskej kancelárie, hokejista Dárius Rusnák.
