BRATISLAVA. Vzdelanie ako povinné kritérium pre starostov a primátorov, tzv. vzdelanostný cenzus, je podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka protiústavné.
Povedal to v relácii televízie TA3 V politike. Práve jeho volebné kódexy vzdelanostný cenzus zavádzajú.
Podľa schváleného zákona sa môže o post starostu a primátora uchádzať len taký kandidát, ktorý má minimálne stredoškolské vzdelanie. Zmenu navrhol poslanec Smeru Dušan Bublavý.
"Vzdelanostný cenzus je protiústavná zmena. Len ja som k tomu nepristúpil, je to poslanecký návrh, na ktorý pristúpila poslanecká snemovňa a získal podporu ústavnej väčšiny," povedal Kaliňák.
Priznal, že patrí k právnikom, ktorí v dlhoročnej diskusii o povinnom vzdelaní starostov a primátorov zastávajú názor, že pasívne volebné právo pre priamo volené funkcie nemožno obmedzovať.
Poukázal však na to, že ľudia si želajú vzdelaných starostov a primátorov.
"Je to problém pri správe majetku obce. Musím predsa vedieť aspoň čítať, aby som sa dozvedel stav obce. Ale áno, je fakt, že každý by mal mať právo kandidovať," doplnil Kaliňák.
Zároveň však pripomenul, že obmedzenie v pasívnom volebnom práve má napríklad kandidát na prezidenta. Kto sa chce uchádzať o najvyšší ústavný post, musí mať minimálne 40 rokov.
V prípade vzdelanostného cenzu by mal podľa Kaliňáka rozhodnúť Ústavný súd. Len on môže povedať, či je zákon protiústavný alebo nie.
Daniel Lipšic pred niekoľkými dňami avizoval, že pre vzdelanostný cenzus napadne volebné zákony na Ústavnom súde.
