BRATISLAVA. Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa stal predsedom Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu.
Potvrdila to jeho kancelária, podľa ktorej za neho hlasovalo 11 zo 16 hlasujúcich.
Harabin bol jediným kandidátom a nahradí na mieste predsedu kolégia Haralda Stiffela. Ten bol z funkcie sudcu odvolaný, keďže dosiahol vek 65 rokov.
Na Najvyššom súde pôsobia štyri kolégiá: trestnoprávne, občianskoprávne, obchodné a správne.
Prerokúvajú návrh správy Najvyššieho súdu o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, podnety na novú právnu úpravu a pripomienky k rozhodnutiam, ktoré sú navrhované na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Voľbu vyhlási tento týždeň
Harabin už predtým oznámil, že vyhlási novú voľbu predsedu Najvyššieho súdu aj so stanovením jej termínu ešte pred svojím odchodom z tohto postu, teda do 22. júna.
„Počas svojej funkcie to vypíšem,“ ubezpečoval novinárov pred začiatkom rokovania súdnej rady, ktorej vo svojom funkčnom období predsedá posledný raz.
V novej voľbe predsedu Najvyššieho súdu Harabin podľa zákona kandidovať nemôže, lebo neuspel v prvej a opakovanej voľbe, podobne ako Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová.
Harabin by teda mohol ísť až do prípadného tretieho alebo neskoršieho kola volieb, ale či tak urobí, nepovedal.„Veď to je hypotetická otázka, čo keď bude niekto zvolený, tak o čo sa budem uchádzať?,“ povedal Harabin.
Začína ma to baviť, hovorí
Harabin svoje funkčné obdobie hodnotil tým, že keď v roku 2009 začal viesť súd, súdne konanie trvalo štyri roky, v súčasnosti je to podľa neho len rok.
"To, že ma odmieta pravica a neodporúča ma ľavica, to je pre mňa vyznamenanie," povedal Harabin.
Rovnako hodnotil aj to, že proti nemu vystúpili podnikatelia. Podľa neho to znamená, že si ho nemôžu kúpiť.
"Či mám toho dosť za 15 rokov? Nie, mňa to začína baviť," vyhlásil.
Kritizuje previerky sudcov
Teraz ho podľa vlastných slov k práci motivujú najmä schválené previerky spoľahlivosti sudcov, ktoré zavádza novela ústavy a Harabin ich ostro kritizuje.
„Pýtam sa, prečo nie sú policajno-spravodajské previerky na prezidenta, na členov vlády, na premiéra, na štátnych tajomníkov, na poslancov? Veď tí rozhodujú o oveľa závažnejších veciach ako sudcovia,“ povedal v pondelok.
Pripomenul, že on už po prvom januárovom rokovaní expertov o navrhovanej novele ústavy u predsedu parlamentu Pavla Pašku najostrejšie vystúpil proti previerkam.
„Preto zrejme ma už Smer nechcel za predsedu Najvyššieho súdu, alebo ma neodporúčal. To bol asi dôvod.“
