SME

Sociológ Ivo Možný: Civilizácia bez detí končí. Naša ich nemá už štvrť storočia

Sociológ Ivo Možný: Civilizácia bez detí končí. Naša ich nemá už štvrť storočia

Ľudia začali za úspech považovať aj kolotoč rutiny, do ktorého spadajú aj mnohé „vysokoškolské“ povolania.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Ľudia začali za úspech považovať aj kolotoč rutiny, do ktorého spadajú aj mnohé „vysokoškolské“ povolania, čuduje sa český sociológ

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/1/72/7242221/mozny1_res.jpg" author="" longread-pos="full"]Ivo Možný (82). Profesor sociológie sa narodil do kupeckej rodiny v moravskom Prostějove. Pre „buržoázny pôvod“ nastúpil po absolvovaní obchodnej akadémie do hút v Ostrave, neskôr však vyštudoval češtinu a ruštinu. V rokoch 1956 - 1965 bol redaktorom Československého rozhlasu. V druhej polovici šesťdesiatych rokov vyučoval na novovzniknutej Katedre sociológie na Univerzite Jana Evangelisty Purkyně (dnes Masarykova univerzita). Po roku 1968 ho zo školy vyhodili a počas normalizácie pracoval ako poradca v manželskej a predmanželskej poradni. Po roku 1989 sa do školy vrátil a stal sa šéfom katedry sociológie. Už v dôchodkovom veku zakladal v polovici deväťdesiatych rokov Fakultu sociálnych štúdií MU, ktorej bol v rokoch 1998 - 2004 dekanom a kde dodnes prednáša. Je autorom desiatok odborných publikácií, v ktorých sa venuje sociológii rodiny, sociálnej zmene a sociálnej politike. Foto: SME - Vladimír Šimíček[/content]

[content type="longread-pos" pos="left"]

Autor:
Tomáš Gális

[/content]

Už vyše dvadsať rokov mohol byť na penzii, ale ako hovorí, na študentov je lepší pohľad ako na starobinec a tak dodnes prednáša na fakulte, ktorú pred šestnástimi rokmi založil. Hoci jeho slová o budúcom populačnom vývoji občas vyznievajú ako apokalyptické proroctvo, vidí aj nádej – niekedy po roku 2050.

V Českej republike i na Slovensku sa od revolúcie rodina menila obrovským tempom – pribudlo nezosobášených párov, máme menej detí, odsúvame materstvo, je viac singles, patchworkových rodín... Čo z toho považujete za najdôležitejšie pre budúcnosť spoločnosti?

Celkom určite kolaps pôrodnosti. Národ, ktorý nemá detí, nemá budúcnosť. Najskôr ho čaká zrútenie dôchodkového systému: mladá generácia nedokáže uživiť zo svojej práce a úspor početnejšiu starú generáciu, pretože požičiavať si nemôže večne. A keď u nás aj na Slovensku okolo polovice storočia začnú silné ročníky zo sedemdesiatych rokov starnúť a prehupnú sa cez osemdesiatku, začne sa rúcať zdravotníctvo. Viete si predstaviť spoločnosť, kde je pätina populácie v trvalej lekárskej starostlivosti, aj keď do značnej miery ambulantnej? Čakajú nás veľké výzvy.

Váš kolega sociológ Jan Keller píše o čiernych pasažieroch sociálneho systému. Považujete za takých ľudí, ktorí sa dobrovoľne vzdajú potomstva?

Nie, sú to nešťastníci. Niektorým zatiaľ nedochádza, že najťažším trestom za sebectvo v mladosti je osamelá staroba. Zo spoločnosti takmer vymizli siroty, mestami a dedinami sa však šíri hrozná siroba gerontov. Zatiaľ nie je až tak viditeľná, ale až zostarnú dnešní početní bezdetní a rozvedení… Myslím, že najmä pre mužov je osamelosť v gerontskom veku hrozná.

Niektoré vysokoškoláčky majú problém, že si dnes nedokážu nájsť zodpovedajúceho partnera. Nie je to partner, kto je v ich rozhodovaní o deťoch kľúčový?

To máte veru pravdu, je. Ale netýka sa to len vysokoškoláčok. Smutnou iróniou dejín sa stalo, že hnutie za oslobodenie žien nakoniec oslobodilo mužov. Sňalo z nich bremeno bezpodmienečnej zodpovednosti za deti, ktoré splodia, a za ich matku, aby mala pri starostlivosti o ne za chrbtom spoľahlivú oporu. Horlivé tvrdenie, že ženy žiadnu oporu nepotrebujú, ignorovalo skutočnosť, že matky áno, a takisto deti. Na rozdiel od všetkého ostatného je rodičovstvo nevratné, nemožno ho zrušiť. Žena dnes nájde ľahko partnera na sex, ale ťažšie už takého, ktorý by uniesol zodpovednosť za rodinu. A to je, samozrejme, kľúčové. V robotníckej rodine chlap, ktorý ešte po tridsiatke dáva prednosť pivu s kamarátmi a často ani nemá stálu prácu, znamená pre ženu len ďalšie bremeno. Nakoniec je pre ne lepšia neúplná rodina, a preto sa im už viac detí rodí mimo manželstva než v ňom. Zatiaľ čo pre vysokoškoláčku, ktorá má aj vyššie nároky a väčšie možnosti, je potom rozumnejšou voľbou bezdetnosť a kariéra.

Lenže tá kariéra nemusí byť nijako závratná, často sa stáva, že by svoju prácu mohla vykonávať aj so stredoškolským vzdelaním. Nie je „kariéra“ len zastieraním niečoho iného?

Je to skôr zúfalá útecha: chlapi nie sú, tak aspoň tá kariéra. No najprv musí presvedčiť samu seba, že to najlepšie, čo človek môže od života očakávať, je úspech. A začať za úspech považovať i kolotoč každodennej rutiny, ku ktorej nepotrebujete viac ducha, ako pri riadení električky. A je to po čase prípad väčšiny „vysokoškolských“ povolaní. Činnosť v nich sa vám rýchlo zautomatizuje, či už ste inžinierka, detská lekárka, alebo notárka, a možnosť nejakej „kariéry“ vždy platí tak pre jedného z desiatich.

Zástancovia myšlienky rodovej rovnosti to asi nepočujú radi.

Záleží na tom, čo sa pod rodovou rovnosťou myslí. Muži nemôžu byť nikdy úplne rovní ženám: nemôžu mať deti. V druhej svetovej vojne padla v Rusku aj v Nemecku v niektorých ročníkoch tretina mladých mužov. Tá rana sa však rýchlo zacelila. Ženy si vystačili s tými, čo zostali, keď sa nedalo nič iné robiť. Čoskoro prišiel populačný boom a obrovská populačná strata sa začala vyrovnávať. Keď má jeden muž desať mileniek, môže mať v tom istom roku i desať detí, ale žena ani s desiatimi milencami nie. Naopak by to bolo horšie. Je to horšie dnes, keď sa rýchlo blížime k stavu, keď tretina žien zostane trvalo bezdetná. Oba rody sú si rovné v tom, že sa vzájomne potrebujú.

[content type="citation"]Civilizácia, ktorá nemá deti, končí[/content]

Ako vidíte dôchodok ľudí, ktorí sú dnes na vrchole síl, budú žiť asi dlhšie než ich rodičia, ale s pôrodnosťou len niečo vyše jedného dieťaťa na ženu?

Čítajte ďalej

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám Foto

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Colníci zásielky pri kontrole neotvárajú - na rozdiel od Danka Video

Kancelár poslancov posiela, aby si preberali listy mimo parlament.

Skener na poštové zásielky.

Danko si v Národnej rade otvoril čitáreň (Schutzov týždeň)

Smernicu z rezortu vnútra vyvinul sám Kaliňák.

Andrej Danko v NR SR.

U. S. Steel namieta sudcov: Hovorili skôr, než mali

Majetok súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

Výroba ocele v U. S. Steel Košice.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop