SME

Historička: Nadšené očakávanie vojny je hlúposť

Historička: Nadšené očakávanie vojny je hlúposť

Prvá svetová vojna zásadne zmenila vzťahy v slovenských rodinách, hovorí historička GABRIELA DUDEKOVÁ.

[content type="longread-pos" pos="full"]

Prvá svetová vojna zásadne zmenila vzťahy v slovenských rodinách,
hovorí historička GABRIELA DUDEKOVÁ.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/5/72/7242485/woda9549_r1540.jpg" author="SME - Vladimír Šimíček" longread-pos="full"]Gabriela Dudeková (46)je samostatná vedecká pracovníčka Historického ústavu SAV. Venuje sa sociálnym dejinám Slovenska s dôrazom na dejiny sociálnej starostlivosti a sociálnej politiky, rodové štúdiá a sociálne dejiny 1. svetovej vojny. V rokoch 2010 a 2012 bola členkou kolektívov, ktoré dostali ocenenie SAV. V roku 2005 dostala Moritz Csáky Preiss, udeľovanú Rakúskou akadémiou vied.[/content]

Prvá svetová vojna nepostihla len vojakov na frontoch. Doma nechali rodiny, ktoré sa rýchlo museli vyrovnať s odchodom živiteľov. Tí sa v mnohých prípadoch nevrátili alebo domov prišli zmrzačení. Dôsledkom bola aj zmena v postavení európskych žien, ktoré nikdy predtým nemuseli čeliť takému masovému odchodu manželov na bojiská.

Traduje sa, že ľudia v Európe vojnu v roku 1914 vítali s nadšením. Aká bola skutočnosť?

Nadšenie za vojnu je mýtus. V nemeckých veľkých mestách naozaj existovali skupiny, najmä študenti, ktoré nadšenie prejavovali. Hovorilo sa, že to prebieha aj vo Viedni a v Budapešti, ale situácia bola trošku zložitejšia. Vedelo sa, že 25. júla 1914 o šiestej večer príde srbská odpoveď na ultimátum rakúsko-uhorskej vlády a ľudia čakali, čo bude nasledovať. V tom čase neboli rozhlas a televízia. Bolo prirodzené, že sa obyvatelia miest zhromaždili pred dôležitými budovami a čakali, že im oznámia nové správy. Fotografie z týchto takzvaných spontánnych prejavov nadšenia síce ukazujú aj nadšených ľudí, ale sú na nich aj davy ľudí, ktorí len stoja a čakajú.

Čo sa dialo na našom území?

Môžeme si porovnať správy rôznych politických skupín. Každá má svoj tlačový orgán. Nemecké nacionálne orientované skupiny očakávajú očistnú vojnu, v ktorej sa ukáže sila nemeckého národa. Nacionálne krídlo Maďarov, čo tiež nie je väčšina, očakáva možnosť získať ešte väčšiu mieru samostatnosti. Ostatní sú opatrní a vyčkávajú. Sociálna demokracia je jednoznačne proti, ale v okamihu, ako 25. júla došlo k vyhláseniu čiastočnej mobilizácie, teda tri dni pred vyhlásením vojny Srbsku, začali platiť mimoriadne zákony pre prípad vojny. Tam verejný prejav odporu nebol možný.

Dá sa teda povedať, že mýtus o nadšení šírila oficiálna propaganda?

Áno, takéto opisy nadšenia kolujú oficiálnou tlačou a zakrátko vznikajú prvé propagandistické publikácie, kde sa to už „zabetónuje“ ako informácia – že všetci nadšene narukovali a podporovali vojnu. Nebolo to tak. Napríklad v Prešporku sa tiež spontánne zhromaždili ľudia, začali spievať maďarské národné piesne a kričať: Nech žije vojna! Odhadovalo sa to na sto až päťsto ľudí podľa toho, ktoré noviny o tom písali. Napríklad Slovenské robotnícke noviny sa vyjadrovali, že je to nezmysel, veď sú to otcovia rodín a aj oni budú rukovať. V Pressburger Zeitung sa dôstojník a mešťanosta vyjadrujú, že je prirodzené, ak vojnové nadšenie chýba u vojakov, ktorí majú rodinu.

Boli medzi národmi monarchie v tomto rozdiely?

Keď sa pýtate na Slovákov, tak narukovať museli všetci. Mnohí starší muži, ktorí predpokladali, že povolávací rozkaz príde a boli napríklad bankovými úradníkmi, novinármi, proste stredná vrstva, prihlásili sa ako jednoroční dobrovoľníci, pretože vedeli, že potom môžu ovplyvniť, kam sa dostanú na vojnu. Toto urobili napríklad Janko Jesenský a po veľkom, veľkom prehováraní aj Jozef Gregor Tajovský, hoci s tým mal veľké problémy, pretože s vojnou nesúhlasil. Ako veľká časť slovenských politikov drukoval Rusku, respektíve slovanským národom.

A čo zvyšok?

Radoví Slováci narukovali, pretože nemali inú možnosť. V situačných správach podžupanov však nájdeme zárodky neskoršej radikalizácie. Napríklad – my musíme narukovať, a židovský lekár nie. Boli aj protesty, keď sa ľudia zastávali Srbov – nepôjdeme proti srbskému bratovi, prídu Srbi tí vám ukážu. Ale takéto prejavy boli hneď v zárodku potlačené.

Postaral sa štát o rodiny vojakov?

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3F8D na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3F8D na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Štefunko: Nešiel by som do toho, keby som mal byť bezvýznamný hráč

Ivan Štefunko, predseda novej strany Progresívne Slovensko, si trúfa vo voľbách na 15 percent. Kandidátov chce nasadiť už do tohtoročných komunáliek.

Ivan Štefunko.

Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent Foto

Nové tváre ustanovujúci snem nepriniesol. Slovo na ňom však dostalo viacero známych podporovateľov.

Nová strana s názvom Progresívne Slovensko si v sobotu zvolilo svoje vedenie. Na čelo sa dostal podnikateľ Ivan Štefunko.

V kauze vraždy Čongrádyho sa očakávajú záverečné reči

Petra Čongrádyho zavraždili v septembri 2004 v bratislavskej Petržalke.

Ilustračné foto.

Petícia za Harabina má jeho osobné údaje. Môže ich mať každý, hovorí

Čím viac hlasov, tým ľahšie rozhodovanie o kandidatúre, tvrdí konšpirátor a bývalý minister spravodlivosti. Zneužitia svojich údajov sa nebojí.

Štefan Harabin.

Rezník po kritike sľúbil, že Reportéri sa objavia na RTVS od jesene

Bude vraj lepšia a dravšia. Šéf televízie Jaroslav Rezník vysvetľoval členom Rady RTVS, prečo pozastavil jedinú investigatívnu reláciu.

Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník počas zasadnutia Rady Rozhlasu a televízie

Bitkári v škole v Demandiciach skončili, spolužiaci naďalej pykajú

Žiaci z obcí Lontov a Ipeľský Sokolec naďalej chodia do Demandíc, hoci si musia preplácať cestu sami.

Šikanu v Demandiciach zachytáva video.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop