[content type="longread-pos" pos="full"]
Z tristo prípadov sudcovia naozaj 299 riadne odsúdia, len nechápem, prečo sa akurát vždy pri tom jednom súdení niekoho významného pomýlia, hovorí bývalý policajný prezident.
[/content]
Jaroslav Spišiak (51). Ako okresný policajný riaditeľ v Dunajskej Strede zaujal, keď vyriešil vraždu miestneho gangu pápayovcov. V roku 2001 ho minister vnútra Ivan Šimko vymenoval za 1. policajného viceprezidenta. V roku 2006 prvýkrát odišiel do civilu, keď ho odvolal minister vnútra Robert Kaliňák. V roku 2010 sa stal po zmene vlády policajným prezidentom, s jej pádom musel na Kaliňákovu žiadosť druhýkrát z funkcie odísť. Je najdlhšie slúžiacim plukovníkom v polícii, vláda nikdy nesúhlasila s [content type="longread-pos" pos="left"]
Autor:
Monika Tódová
[/content]
Keď sa ho architekt pýtal, ako si praje zariadiť kanceláriu, povedal, že rovnako ako na polícii. „Vyhovuje to spôsobu mojej práce,“ hovorí bývalý policajný prezident JAROSLAV SPIŠIAK, dnes šéf bezpečnosti v Slovnafte. Policajné prezídium nepripomína len nábytok a vyznamenania na stene, o ktorých hovorí, že ich asi tak skoro zvesovať dole nebude. Takmer samí bývalí policajti sedia na celej jeho chodbe vo vedľajších kanceláriách. Hoci sa má dobre a zarába oveľa viac ako v polícii, policajná práca mu chýba.
Má policajt strach?
„Má, no nie zoči-voči zločincovi, ale o rodinu. To ho brzdí. Policajt, ktorý nikoho nemá, môže robiť svoju prácu slobodne.“
Preto sú slávni detektívi vo filmoch starí mládenci?
„Viac-menej to tak vždy dopadne. Rodiny to často nevydržia. Stres z toho, kedy prídete domov, čo bude s rodinou, keď sa vám niečo stane, vyvoláva konflikty. Väčšina čestných policajtov je buď rozvedených, alebo nikdy nikoho nemali. Zopár je takých, ktorých rodina stojí pri nich. Ja som z tých najšťastnejších. Moja manželka a deti stáli pri mne. Hoci je pre mňa rodina na prvom mieste, často som konal tak, ako keby to bola práca. Ťažko sa to vysvetľuje. Isté je, že všetko, čo som v práci dosiahol, bolo len vďaka manželke.“
Aj vaši synovia chceli byť policajti, prečo nie sú?
„Bol som na to hrdý, ale na druhej strane som vedel, že to nikomu nič dobré neprinesie, len problémy. Starší už bol v prijímacom konaní, keď som dostal ponuku stať sa policajným prezidentom. Synovi som povedal, nech zváži, či chce byť za takýchto okolností policajtom. Žiadosť stiahol a dnes je to už neaktuálne.“
Naozaj ste začínali ako poslíček v hoteli Bratislava?
„Otváral som dvere, nosil kufre, sprevádzal vo výťahu. Mal som 20 a na rok prerušené štúdium na chemicko-technologickej fakulte, keďže som sa šiel ženiť a potreboval som zarobiť peniaze. Sedávali tam rôzni veksláci a tam som sa rozhodol, že sa stanem policajtom. Podvádzať, klamať a priživovať sa na iných nebol môj štýl života.“
Pamätáte si nejakú problémovú situáciu?
„Napríklad sa v hoteli ubytovali americkí basketbalisti. Chceli si nakúpiť veľa suvenírov. Keď si navyberali skoro celú poličku, vytiahli poľské zloté. Tie im v meste vymenili veksláci za doláre namiesto slovenských korún.“
[content type="citation"]Väčšina čestných policajtov je buď rozvedených, alebo nikdy nikoho nemali.[/content]
Prečo sa o policajtoch hovorí, že sú hlúpi?
„Väčšinou sa ľudia stretávajú len s dopravnými policajtmi, ktorí nie sú tí najbystrejší zo všetkých a navyše ľudí len pokutujú, takže ich nikto nemá rád. Nie je to typicky slovenská vlastnosť, aj vo svete si z policajtov robia žarty.“
Vo Veľkej Británii si ich vážia.
„Áno, ale napriek tomu tam existujú policajné vtipy. Počul som ich od anglických policajtov na vlastné uši.“
Povedzte nejaký.
