Bývalého príslušníka divízie SS Totenkopf slovenského pôvodu zadržali vo Philadelphii. V americkom väzení čaká na vydanie do Nemecka.
BRATISLAVA. Napriek naliehaniu obhajoby americký sudca neprepustil bývalého strážcu z tábora smrti a člena jednotky SS Smrtihlav na kauciu. Nepomohli ani tvrdenia o stareckej demencii a zlom zdravotnom stave.
O vydaní do Nemecka, ktoré o Johanna „Hansa“ Breyera, podozrivého z účasti na najmenej 158 vraždách žiada, rozhodne definitívne až ministerstvo zahraničných vecí USA.
„Som americký občan rovnako, ako keby som sa tu narodil... Nemôžu ma deportovať,“ vyhlásil Breyer.
Rodák z Novej Lesnej už približne pred dvadsiatimi rokmi priznal, že pracoval ako strážca v tábore Auschwitz I. Americkým úradom však tvrdil, že nedobrovoľne a nemal nič spoločné s vraždením v plynových komorách.
Hovoril, že vôbec nebol vo vyhladzovacom tábore Auschwitz II, známom ako Auschwitz-Birkenau.
Pochybná obhajoba
- László Csatáry - veliteľ zberného tábora v Košiciach ušiel do Kanady, zadržali ho v Maďarsku. Súdu sa nedožil.
- Ladislav Nižňanský - veliteľ slovenskej časti jednotky Edelweiss získal nemecké občianstvo. V roku 2005 ho nemecký súd oslobodil.
- Ferdinand Ďurčanský - minister zahraničia slovenského štátu ušiel cez Taliansko do Argentíny. Zomrel v Mníchove.
- Stanislav Mečiar - funkcionár HSĽS a Hlinkovej gardy emigroval do Rakúska, Talianska a v roku 1947 do Argentíny, kde aj zomrel.
- Jozef M. Kirchbaum - generálny tajomník HSĽS emigroval do Švajčiarska, zomrel v Kanade.
„Nebol to rozhodne jeden z tých strážcov,“ cituje jeho obhajcu Dennisa Boyla New York Times.
„Nikoho som nezabil, nikoho som neznásilnil. Neurobil som nič zlé,“ vyhlásil Breyer pre AP.
Priznal, že vedel o vraždení v Osvienčime, ale nikdy tam vraj nebol a nemal informácie z prvej ruky. „Mohli sme vidieť len vonkajšiu stranu brány.“
Agentúra AP však zverejnila dokument, ktorým Breyer žiadal počas vojny o pomoc pre svojich starých a chorých rodičov. O vybavení žiadosti informovali rodičov a jednotku SS v Auschwitz II.