[content type="longread-pos" pos="full"]
Ako dlho prežil Stalin a ktoré osobnosti sme si vážili najviac?
A čo vlastne znamenala žilinská ulica Suche Batora?
[/content]
[content type="longread-pos" pos="left"]
Obsah:
- Rebríček ulíc
- Habsburgovcov sme sa rýchlo zbavili
- Ľudia si nechcú meniť doklady
- Chystajú Satinského ulicu
[/content]
Rýchlo sa striedajúce názvy niektorých ulíc sú vlastne dejinami územia dnešného Slovenska prispôsobenými potrebám súčasnej mládeže – zredukovanými na formát SMS či správy na Twitteri.
Žiaľ, jej to väčšinou aj tak nebude nič platné. Mnohí si aspoň spomenú, že o nejakom Moyzesovi počuli v škole, ale prečo sa tu ulica volala Telekiho, Ho Či Minova či Cienfuegosova a či nešlo o mená recesistických kapiel a obľúbených kokteilov, pre nich už zostane večnou záhadou.
Je to škoda, napriek tomu, ako je dobré, že sa niektoré z bývalých mien už neskvejú na nárožiach. Vedieť, že sa nejaká ulica volala Stalinova a najmä vedieť, prečo sa ich toľko takto volať muselo, by malo patriť k základnej výbave každého. Už len preto, aby sa po podobných ľuďoch ulice opäť raz nevolali.
Peter Morvay
BANSKÁ BYSTRICA. Narodil sa pred prvou svetovou vojnou v Bratislave, nepohol sa z dnešného Námestia SNP, napriek tomu si sedemkrát menil korešpondenčnú adresu.
Internetová datábaza bratislavských ulíc, ktorá vychádza zo zoznamu Tivadara Ortvaya zo začiatku minulého storočia, mapuje zmeny názvov bratislavských ulíc a námestí starostlivo. Tyúk-piac, Cisára Viléma, Námestie republiky, Námestie pred milosrdnými, Hlinkovo, neskôr Stalinovo až nakoniec od roku 1962 Námestie SNP. Pôvodný Prot Marchkt zmenil za vyše päťsto rokov názov 52-krát.
Top: Školská, Hlavná, Družstevná
[content type="longread-pos" pos="left"]
Rebríček:
- Školská - 267
- Hlavná - 249
- Družstevná - 210
- Cintorínska - 186
- Záhradná - 186
- Nová - 182
- Krátka - 181
- Hviezdoslavova - 163
- Mlynská - 162
- Športová - 160
- SNP - 149
- Štúrova - 140
- Železničná - 138
- Partizánska - 134
- Poľná - 131
- Lipová - 111
- Lesná - 109
- Sládkovičova - 108
- Ružová - 103
- Mierová - 102
- Slnečná - 100
- Komenského - 98
- 1. mája - 96
- Kukučínova - 96
- Lúčna - 95
- Okružná - 95
- Potočná - 84
- Staničná - 84
- Kostolná - 83
- Agátová - 78
- Kvetná - 77
- Bernolákova - 75
- Tichá - 68
- M. R. Štefánika - 68
- Jesenského - 68
- Janka Kráľa - 67
- Budovateľská - 65
- Hurbanova - 62
- Sadová - 62
- Letná - 61
- Dlhá - 59
- Krížna - 59
- Brezová - 58
- Horná - 57
- Kollárova - 55
- Úzka - 54
- Kpt. Nálepku - 53
- Dolná - 51
- Jilemnického - 51
- Vajanského - 51
- Moyzesova - 51
[/content]
Spoločenské zriadenia a neskôr politické režimy názvy ulíc pomenúvali a premenúvali s príchodom každej významnejšej spoločenskej zmeny. Latinské názvy striedali nemecké, potom maďarské až nakoniec slovenské. Cisárov nahradili významní úradníci, bojovníci, prezidenti, komunisti, národní buditelia, demokrati.
Neznamená to však, že by bolo najviac ulíc a námestí nazvaných po osobnostiach.
Slovenská pošta sa pre denník SME pozrela do svojich archívov a zostavila rebríček najpoužívanejších názvov u nás. Ukázalo sa, že na Slovensku je najviac ulíc s neutrálnymi názvami.
Najfrekvetnovanejší názov je Školská (267), nasleduje Hlavná (249) a Družstevná (210), teda názvy, ktoré súvisia so základnou orientáciou v našich obciach a mestách.
„Slovensko sa vrátilo po storočiach k pôvodným neutrálnym názvom ulíc. Po historických skúsenostiach sa obyvatelia miest vyhýbali názvom po osobnostiach. Ak siahli po nejakých menách, tak to boli spisovatelia,“ zhodnotil rebríček jazykovedec Pavol Odaloš, ktorý sa viac ako štvrťstoročie zaoberá vývojom názvov ulíc.
V rebríčku osobností nie je na prvom mieste politik, ale spisovateľ Pavol Ország Hviezdoslav (163), ktorý zohrával silnú symbolickú rolu pri vzniku Československa. Do prvej dvadsiatky sa dostal ešte kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr (140) a dodnes obľúbený básnik a evanjelický farár zo štúrovskej generácie Andrej Sládkovič (108).
Menej ako sto ulíc sme pomenovali po Jánovi Amosovi Komenskom (pedagóg), Martinovi Kukučínovi (spisovateľ) a Antonovi Bernolákovi (jazykovedec, prvý kodifikátor slovenčiny). Prvý a jediný politik v zozname ulíc s viac ako päťdesiatimi názvami je Milan Rastislav Štefánik (68). Ten sa na tabuliach na nároží ulíc objavil po svojej tragickej smrti v roku 1918, aby sa z nich postupne vytratil po nástupe fašistov (1939) a komunistov v roku 1948, návrat prišiel zasa po roku 1989.
