Celý život skúmal, ako zlepšiť život ľuďom s ťažkou psychickou poruchou, najmä s hraničnou poruchou osobnosti. Vypracoval vlastné postupy psychoterapie, ktoré sa začali uplatňovať na celom svete. Uznávaný, no vystupovaním skromný psychoterapeut OTTO F. KERNBERG bol minulý týždeň v Bratislave, kde napriek svojim 83 rokom stihol trikrát prednášať pred plnou sálou a ešte si aj dôkladne prezrieť bratislavské galérie.
Freud tvrdil, že ľudia sú duševné zdraví, ak dokážu pracovať a milovať. Je to stále platná definícia duševného zdravia?
Myslím, že to nie je zlá definícia. Povedal by som, že je to schopnosť fungovať v práci, schopnosť mať láskyplný vzťah, do ktorého patria neha aj erotika, uspokojujúci sociálny život a tvorivé využitie voľného času, záujmy - tieto štyri základné faktory sú podľa mňa najdôležitejšie.
Ľudia si psychoanalýzu spájajú práve s Freudom, trocha sa nad ním uškŕňajú, ale veľa o ňom nevedia. Čo je podľa vás najdôležitejšie, čo dal Freud ľudstvu?
Môžeme mu byť vďační za to, že nám ukázal, ako funguje ľudská psychika - ako nevedomé konflikty, ktoré vznikli v ranom detstve, zásadne ovplyvňujú vývin osobnosti aj to, ako fungujú dôležité psychické funkcie. Vyvinul metódy na liečenie niektorých osobnostných porúch a zásadne prispel k porozumeniu duševného vývinu. Neodhalil riešenie všetkých psychologických porúch, ale skonštruoval rámec na chápanie základných princípov ľudskej psychiky, identity a osobnosti aj toho, čo nás motivuje žiť a byť vo vzťahu s inými ľuďmi. V súvislosti s tým poukázal na význam agresivity a sexuality. Skúmal, ako tieto dva faktory vplývajú na osobný život, ale aj ako pôsobia vo väčších skupinách. Zatiaľ som nemal veľa príležitostí o tom hovoriť, ale v psychoanalýze je množstvo podnetov na skúmanie skupín. Psychoanalýza priniesla mnohé poznatky k porozumeniu toho, ako fungujú masy. A toto všetko vieme od Freuda. Samozrejme, občas sa mýlil. Pracoval v časoch, keď ľudstvo malo len veľmi málo poznatkov o neurobiológii. Teraz však vieme, že neurobiológia Freudove tvrdenia neznegovala - naopak, našli sme spôsob, ako spojiť neurobiólogiu, ľudské prežívanie, behaviorálne vedy a sociálne a kultúrne vplyvy. V konečnom dôsledku nám teda Freud dal do rúk mocný nástroj na poznanie ľudského života.
Vychádzajúc z Freudovej teórie - je niečo dôležité, čo by sa dalo aplikovať na výchovu malých detí – napr. aby sme sa vyhli tomu, že z nich vychováme ľudí s osobnostnými ťažkosťami?
Zážitky z raného detstva sú veľmi dôležité. Väzba medzi matkou a dieťaťom je jedna z najdôležitejších funkcií raného vývoja človeka. Zároveň sme zistili, aké dôležité je rešpektovať aj sexuálny vývoj detí a nepotlačovať ich sexualitu. Freud nám ukázal, aké dôležité sú emocionálne stimuly a vzťahy v detstve na budovanie inteligencie. Takisto, aký dôležitý aspekt v tomto procese budovania detskej osobnosti je rešpekt voči dieťaťu – a to v každom veku.
Povedzme, že vzťah matky a dieťaťa nefunguje a detskú osobnosť to poznačí. Sú takéto následky trvalé alebo ich v dospelosti dokážeme zvrátiť?
Človek sa dokáže meniť v mnohých oblastiach, ale, samozrejme, je veľmi nápomocné, ak to sám chce. Rola matky je v detstve veľmi dôležitá, a to hlavne v tom, že pomáha dieťaťu porozumieť jeho vlastným pocitom. Matka by mala vyjadriť porozumenie pocitov dieťaťa bez toho, aby sa s nimi priveľmi stotožňovala. Čiže matka by mala mať pochopenie, záujem a empatiu, no zároveň musí signalizovať, že je nezávislá osoba, ktorá má svoju vlastnú osobnosť. Obzvlášť vtedy, keď je dieťa vystrašené, matka musí vyjadriť, že chápe jeho pocity, ale nenakazí ho svojím vlastným strachom. Čiže matka by mala byť na svoje dieťa napojená, ale zároveň i ohraničená.
Čo môže spraviť psychoterapeut, ak matka v útlom veku tieto veci nezvládla?
