BRATISLAVA. Minister obrany Martin Glváč (Smer) na minulotýždňovom rokovaní branno-bezpečnostného výboru uviedol, že je fanúšikom povinnej vojenskej služby, pričom ide o jeho osobný názor.
"O zavedení povinnej vojenskej služby vo forme známej z minulosti ako základná vojenská služba sa v súčasnosti neuvažuje," uviedla hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Podľa rezortu obrany treba však pripomenúť, že branná povinnosť nebola nikdy zrušená. Prestala sa uplatňovať v roku 2006.
Ministerstvo obrany teraz pripravuje Koncepciu mobilizácie, ktorú do konca budúceho roka predloží šéfovi rezortu na schválenie.
"Predmetná koncepcia bude obsahovať aj návrhy na riešenie problematiky brannej povinnosti, tvorby a prípravy záloh. Návrh koncepcie je v štádiu spracovania a v súčasnosti je predčasné hovoriť o riešeniach súvisiacich s úpravou brannej povinnosti, tvorbou a prípravou záloh," uviedla Balleková.
Premiér Robert Fico (Smer) nevie, ako vznikla myšlienka základnej vojenskej služby.
"Ja odmietam takúto myšlienku. Spätné kroky nemajú žiadnu logiku. Na druhej strane sú krajiny, ktoré umožňujú absolvovať dobrovoľný tréning," uviedol Fico.
Galko: Je to plytvanie peniazmi
Opozičná strana SaS je zásadne proti tomu, aby sa zaviedla povinná základná vojenská služba, ktorej fanúšikom je súčasný minister obrany Glváč.
„Ľudia, ktorí povinnú vojenskú službu v minulosti absolvovali, vedia, že ide o neefektívne plytvanie financiami, ktoré zďaleka nerieši obranyschopnosť, ani bezpečnosť krajiny,“ uviedol Galko.
Dodal, že rezolútne odmieta podobné aktivity.
Exminister obrany pripomenul aj nedoriešenú finančnú stránku týchto úvah.
„Vojenská infraštruktúra je rozpredaná, Ozbrojené sily disponujú kapacitami maximálne na približne 40-tisíc vojakov a tie sú prispôsobené pre profesionálnych vojakov. Naďalej pokračuje proces predaja a bezodplatného prevodu prebytočného hnuteľného aj nehnuteľného majetku a bezodplatný prevod na štátne inštitúcie alebo mestá a obce, lebo časť z neho sa dokonca ani nedá odpredať. Profesionalizáciou armády v roku 2006 sa ušetrili financie a urobiť krok späť nedáva zmysel,“ dodal.
Problémom pri povinnej základnej vojenskej službe je podľa Galka aj personálna nevybavenosť – armáda už nedisponuje dostatkom príslušníkov odborne pripravených na vedenie „záklaďákov“, dlhé roky pracujú už len s profesionálnymi vojakmi.
Tréning na tri až osem týždňov
Vedenie rezortu obrany dlhšie uvažuje o zavedení dobrovoľnej vojenskej služby a aktívnych záloh.
Minister obrany Glváč o zámere už začiatkom roka 2013 rokoval so šéfom rezortu práce Jánom Richterom, ktorý túto iniciatívu privítal a bol ochotný ju podporiť.
Projekt si podľa Glváča vyžaduje ešte veľa legislatívnych úprav.
Dobrovoľná vojenská služba by podľa Glváčových starších predstáv mala trvať asi osem až deväť týždňov. Vstúpiť by do nej mohli aj ženy, týkala by sa ľudí od 18 do 30 rokov, ktorí nemajú zdravotné problémy.
Tí, ktorí sa na projekte budú chcieť zúčastniť, budú musieť podpísať podľa Glváča kontrakt s ozbrojenými silami.
Podľa Fica pokračujú diskusie o tom, či by bolo možné zaviesť dobrovoľný tréning aj na Slovensku.
"Boli by potom mladí ľudia, po absolvovaní takéhoto dobrovoľného tréningu, napríklad zvýhodňovaní pri bratí do zamestnania, napríklad pri policajtoch," povedal Fico s tým, že čaká, s akým návrhom príde ministerstvo obrany.
Galko pripomenul, že legislatíva k myšlienke dobrovoľných aktívnych záloh bola pripravená práve za neho.
„Podporujeme dobrovoľné aktívne zálohy z radov civilov, ktorí neboli na vojne a majú záujem o výcvik, alebo z radov bývalých príslušníkov ozbrojených síl, policajného alebo hasičského zboru. Takýmto ľuďom stačí krátky výcvik, aby boli pripravení kedykoľvek nastúpiť v prípade ohrozenia bezpečnosti krajiny a aj pri domácom krízovom manažmente – povodniach, záplavách, požiaroch a podobne," uviedol exminister obrany.
Podľa neho je však mimoriadne dôležité, aby bol takýto výcvik založený na báze dobrovoľnosti, aby ho absolvovali ľudia, ktorí majú k vojenstvu vzťah.
