BRATISLAVA. Ruské snahy o ovplyvnenie situácie na Ukrajine nemajú na Slovensku podporu.
Až 83 percent obyvateľov Slovenska v júnovom reprezentatívnom prieskume agentúry Focus pre Inštitút pre verejné otázky a denník SME odpovedalo, že Ukrajinci by si mali svoju budúcnosť demokraticky zvoliť sami a Rusko by do toho nemalo zasahovať.
Sociologička Zora Bútorová z IVO upozorňuje, že v slovenskej spoločnosti na tomto postoji panuje vzácna zhoda.
Takmer rovnako odpovedali muži a ženy, ľudia rôzneho veku i národností. Mierne rozdiely badať pri pohľade na vzdelanie.
„Vzdelanejší ľudia sa vyznačujú vyhranenejšími postojmi, výraznejšou podporou pomoci Ukrajine, častejším odmietaním veľmocenských ambícií Ruska, vedomím dôležitosti NATO pre našu bezpečnosť, podporou prítomnosti aliancie v strednej a východnej Európe, ako aj požadovaním energetickej nezávislosti Slovenska od Ruska,“ hovorí Bútorová.
Voliči Smeru sa neodlišujú
Podobný pohľad na rusko-ukrajinskú krízu majú aj prívrženci rôznych parlamentných strán. „Ani priaznivci Smeru sa svojimi názormi štatisticky významne neodchyľujú od prívržencov relevantných opozičných strán,“ vraví sociologička.
S tvrdením, že Rusko by nemalo zasahovať do ukrajinských záležitostí, súhlasí až 85,2 percenta voličov Smeru, najpresvedčenejší sú o tom voliči SDKÚ a Siete.
Viac ako 60 percent voličov všetkých strán zároveň nesúhlasí s tým, že Ukrajina je súčasťou ruskej sféry vplyvu, a preto má Rusko právo tam zasahovať. Najvýraznejší je tento postoj medzi voličmi Novy (77,3 %) a Siete (75,7 %), ale rovnako zmýšľa aj 61,9 percenta voličov Smeru.
Spoluzakladateľ vznikajúcej strany Sieť Miroslav Beblavý si myslí, že hodnota slobodného rozhodovania je pre ich voličov mimoriadne významná.
„Jasné postoje našich sympatizantov sa možno spájajú aj s tým, že náš líder Rado Procházka sa v nedávnej prezidentskej kampani k situácii na Ukrajine veľmi jasne vyjadroval.“
Smer šípi intrigy Ameriky
Poslanec Smeru a člen zahraničného výboru parlamentu Ľuboš Blaha prieskum spochybňuje.
„Sú to veľmi sugestívne otázky, z takéhoto prieskumu vám vyjde, že všetci sme proukrajinskí, antiruskí a všetci chceme bojovať, ale tak to nie je a už vôbec nie medzi voličmi Smeru,“ hovorí.
„Ja by som tiež v prieskume odpovedal, že Rusko nemá na Ukrajine zasahovať, ale to isté platí aj pre Západ a USA.“
Voliči Smeru sú podľa Blahu prevažne proeurópski, no panuje medzi nimi sklamanie, že tlak Európskej únie voči Rusku je diktovaný najmä americkými záujmami.
„Rusko je vnímané v Smere ako priateľ a takéto jastrabie militantné prostredie, ktoré je podmienené tým, že Spojeným štátom vyhovuje vzájomné oslabovanie Európy a Ruska, to naši voliči odmietajú.“
Duleba: Idú proti väčšine
Analytik Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku si myslí, že prieskum sa týkal rusko-ukrajinskej krízy a otázky aj odpovede boli jednoznačné.
„Keby sa ľudí pýtali, či považujú náš vzťah s Ruskom za strategicky významný, tiež by väčšina zrejme súhlasila. To nám však nebráni, aby sme dávali Ukrajincom za pravdu, že sa im Rusi nemajú miešať do vecí.“
Duleba hovorí, že Smer skôr v tejto téme zastáva odlišné postoje, ako je väčšinová mienka.
„Pokiaľ bude Smer ďalej pokračovať v spochybňovaní zmien v Ukrajine, v spochybňovaní našej podpory tomuto procesu a úlohy NATO, tak bude konať v rozpore s verejnou mienkou a môže na to doplatiť aj poklesom preferencií.“
