EÚ: Slovensko by v prvom roku po vstupe mohlo dostať kompenzácie 51
miliónov eúr
Brusel 12. novembra (TASR) - Slovensko by v prvom roku členstva v EÚ
mohlo mať nárok na rozpočtové kompenzácie vo výške 51 miliónov eúr.
Za prvé tri roky po vstupe by do rozpočtu únie zaplatilo jednu
miliardu, dostalo by však 1,55 miliardy eúr. Vyplýva to z nového
rozpočtového návrhu, o ktorom EÚ rokuje s kandidátmi. Návrh, ktorý má
TASR k dispozícii, berie do úvahy nové hospodárske prognózy,
prepočítaný rozpočtový príspevok z tzv. vlastných zdrojov a zníženú
sumu na štrukturálne akcie pre podporu regiónov z 25,5 na 23 miliárd
eúr. Hoci Slovensko má prvýkrát podľa tohto návrhu nárok na
kompenzácie, celkovo sú výpočty za celé tri roky menej výhodné ako
pri predchádzajúcich kalkuláciách. V prvom roku má Slovensko dostať
vo forme podpory poľnohospodárstva, regiónov, dobiehajúcej
predvstupovej pomoci a peňazí z niektorých ďalších fondov EÚ 396
miliónov eúr oproti 417 miliónom podľa predchádzajúcich návrhov.
Do rozpočtu však zaplatí 324 miliónov eúr oproti predchádzajúcim 287
miliónom. Čistá rozpočtová bilancia v roku 2004 tak bude predstavovať
72 miliónov, čo však bude o 51 miliónov menej, ako v roku 2003
v podobe predvstupovej pomoci. Tento negatívny rozdiel by mali
vyrovnať rozpočtové kompenzácie. V druhom roku členstva v EÚ už
Slovensko nárok na kompenzácie stratí. Dostať by malo 513 miliónov
eúr (oproti predchádzajúcim 533 miliónom), zaplatiť 334 (oproti 291)
a čistá bilancia bude predstavovať 179 miliónov eúr. Keďže to bude
viac ako 123 miliónov pred vstupom, SR nebude mať nárok na
kompenzácie. V podstate však oproti roku 2003 zarobí len 56 miliónov eúr.
V treťom roku členstva v EÚ sa situácia SR pomerne výrazne
zlepší. Slovensko dostane od EÚ 639 miliónov, zaplatí do rozpočtu 345
a skončí s pozitívnou bilanciou 294 miliónov. Bude to o 171 miliónov
eúr viac ako pred vstupom. Celkovo má SR podľa nového výpočtu dostať
za prvé tri roky členstva v EÚ 1,55 miliardy eúr vo forme platieb. Do
rozpočtu by za rovnaké obdobie malo prispieť sumou 1,003 miliardy.
Čistý "zisk" Slovenska za prvé tri roky v únii by tak predstavoval
asi 547 miliónov eúr (asi 22,9 miliardy korún). Podľa
predchádzajúceho výpočtu mala čistá bilancia SR v rokoch 2004-06
tvoriť okolo 720 miliónov eúr (vyše 30 miliárd korún). Ide však len
o priebežné výpočty, ktoré sú podkladom pre rokovania EÚ
s kandidátmi. O konečných sumách a presných finančných podmienkach
vstupu Slovenska do EÚ sa rozhodne až v závere rokovaní, ktoré by sa
mali skončiť na summite v Kodani 12.-13. decembra.
Magyar Nemzet: Za hranicami sú proti navrhovanej úprave krajanského
zákona
Budapešť 12. novembra (TASR) - Medzi legitímnymi predstaviteľmi
Maďarov žijúcich v susedných krajinách a opozíciou v Maďarsku je
konsenzus v tom, že je neprijateľná obsahová zmena krajanského
zákona. Píše o tom dnešné vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet,
podľa ktorého vládou pripravovaná verzia zákona chce vylúčiť z neho
pasáž o podpore zamestnávania zahraničných Maďarov, a v oblasti
podpory výchovy a vzdelávania chce zaviesť podstatné zmeny. Pred
pripravovaným nedeľňajším rokovaním Stálej maďarskej konferencie
(MÁÉRT) rokovali v pondelok predstavitelia zahraničných Maďarov,
maďarských politických strán a maďarskej vlády. Podľa neoficiálnych
informácií denníka zahraniční Maďari sa jednotne postavili proti
vládou navrhovanému zrušeniu podpory zamestnávania, niektorí zas
požadujú rozšírenie tejto podpory. Zo strany SMK sa počas rokovania
vynorila podľa Magyar Nemzet v súvislosti s podporou výchovy
a vzdelávania požiadavka, aby podľa vzoru dohody o porozumení
Orbán-Nastase vznikla dvojstranná dohoda medzi Maďarskom
a Slovenskom, ktorá by kompromisne riešila túto otázku v slovenskej
relácii. Podpredseda SMK Árpád Duka-Zólyomi pre denník uviedol, že
podpora zamestnávania v nejakej forme musí v každom prípade zostať
v zákone, v tom nie sú rozdielne názory medzi predstaviteľmi
zahraničných Maďarov. V súvislosti s podporou vzdelávania SMK už
rokuje so svojimi koaličnými partnermi, dvojstrannú dohodu v tejto
otázke medzi Slovenskom a Maďarskom pritom politik nevylučuje. Pre
SMK by bolo prijateľné, ak by podpora výchovy a vzdelávania sa diala
prostredníctvom organizácií, ale zatiaľ zo slovenskej strany nie sú
naklonení tomuto riešeniu, konštatoval podľa denníka slovenský
politik.
Prezident Schuster s manželkou začali trojdňovú návštevu Luxemburska
Luxemburg 12. novembra (TASR) - Prezident SR Rudolf Schuster
s manželkou Irenou pricestoval dnes dopoludnia na trojdňovú oficiálnu
návštevu Luxemburského veľkovojvodstva. Po prílete do Luxemburgu
absolvuje oficiálny uvítací ceremoniál na námestí Guillaume pred
Veľkovojvodským palácom. Hostiteľský a prezidentský pár sa potom
stretnú na krátkom rozhovore. Dnes ešte R. Schuster absolvuje
rozhovory so šéfom parlamentu Jeanom Spautzom, s luxemburským
premiérom Jeanom-Claudom Junckerom a s ministerkou zahraničných vecí
Lydiou Polferovou. Večer navštívi prezident s manželkou v sprievode
veľkovojvodu Henriho a jeho manželky Marie-Teresy radnicu hlavného
mesta a prezrú si staré mesto. Veľkovojvoda bude prezidenta
sprevádzať aj na väčšine akcií počas nasledujúcich dvoch dní.
Prezident má okrem iného na programe návštevu najväčšej svetovej
satelitnej spoločnosti SES Global a prehliadku oceliarní spoločnosti
Arcelor v Differdange. Na záver navštívi Európsku investičnú banku,
ktorá sa podieľa na financovaní stavby Mostu Košická v Bratislave.
V oficiálnej delegácii sú šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan
a minister obrany Ivan Šimko.
Verheugen odmieta požiadavku kandidátov na postupný nábeh príspevkov
Brusel 12. novembra (TASR) - Európsky komisár pre rozšírenie Günter
Verheugen dnes v Bruseli jasne odmietol požiadavku budúcich členských
krajín na postupný nábeh ich príspevkov do spoločného rozpočtu EÚ.
Reagoval tak na požiadavku Slovenska a ostatných kandidátov, aby ich
príspevky do rozpočtu nabiehali postupne podobne, ako sa budú len
postupne zvyšovať priame platby pre ich poľnohospodárov. Premiéri
desiatich kandidátskych krajín pripravujú na piatok vyhlásenie
v tomto zmysle. "Radil by som proti (takémuto vyhláseniu), pretože
nie je opodstatnené," uviedol Verheugen počas vystúpenia na pôde
Strediska pre európsku politiku (EPC). Podľa jeho slov je totiž
predložený finančný balík únie vyvážený, treba ho brať ako celok
a nemožno z neho vyťahovať jednotlivé prvky.
"Fakt, že navrhujeme postupné zavádzanie priamych platieb, je vyvážený v ostatných
oblastiach, kde kandidáti dostanú lepšie podmienky. Netreba preto
diskutovať o príspevkoch, je to Pandorina skrinka a radil by som sa
tejto otázky nedotýkať," povedal Verheugen v odpovedi na otázku TASR,
či požaduje za realistické požiadavky kandidátskych krajín v tomto
smere. Ubezpečil, že konečná finančná dohoda bude spravodlivá
a vzájomne prijateľná. Na strane EÚ existuje podľa neho dostatočná
pružnosť vyhovieť oprávneným obavám kandidátov, avšak s jednou
výnimkou: "Nemožno žiadnym spôsobom výrazne zmeniť postupné
zavádzanie priamych platieb," zdôraznil. Podľa jeho slov nejde len
o finančnú otázku. Aj keby peniaze boli k dispozícii, poskytnutie
100-percentných priamych platieb farmárom by spôsobilo také rýchle
a dynamické štrukturálne zmeny v sektore poľnohospodárstva, že by to
viedlo k neúnosným sociálnym dôsledkom. Komisia preto navrhla na úvod
len 25 percent priamych platieb, ktoré sa budú postupne zvyšovať.
Budú kombinované s financovaním podpory vidieckeho rozvoja, čo
podporí štrukturálne zmeny, ale aj vytvorenie potrebnej sociálnej
siete. Kandidáti vrátane Slovenska vyjadrujú opakovane nespokojnosť
s počiatočnou výškou priamych platieb, ako aj s dĺžkou prechodného
obdobia, počas ktorého by sa mali zvyšovať (do roku 2013). Okrem toho
začali budúce členské štáty žiadať v rokovaniach postupný nábeh
príspevkov do rozpočtu, ktorých kombinácia s kompenzáciami by mala
zabezpečiť, aby sa nedostali po vstupe do finančne horšej situácie
ako pred vstupom. EÚ im ponúkla kompenzácie, pričom počíta s ich
plnými príspevkami do rozpočtu.
Verheugen:EÚ rozhodne o dátume rozšírenia "v priebehu niekoľkých dní"
Brusel 12. novembra (TASR) - Európska únia rozhodne o dátume
rozšírenia "v priebehu niekoľkých dní", oznámil dnes v Bruseli
európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. Bez tohto dátumu
totiž podľa neho nemožno uzavrieť rokovania o finančných podmienkach
vstupu nových členov. Komisár počas vystúpenia v bruselskom Stredisku
európskej politiky (EPC) zdôraznil, že definitívny dátum rozšírenia
závisí od času potrebného pre členské krajiny na ratifikáciu
prístupovej zmluvy. Národné parlamenty podľa neho nemožno vystaviť
neprimeranému tlaku a jednoducho povedať: toto je 6000-stranová
zmluva a máte päť alebo šesť mesiacov na jej ratifikáciu. "To by
nefungovalo a vyvolalo veľmi negatívne reakcie," upozornil Verheugen.
Preto pri rozhodnutí o dátume treba brať do úvahy časový priestor,
ktorý budú členské štáty potrebovať. "Pred európskymi voľbami však
znamená pred európskymi voľbami. Prvý júl 2004 preto neprichádza do
úvahy," potvrdil komisár záväzok EÚ, že noví členovia sa zúčastnia na
budúcich voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sú naplánované na
jún 2004. Komisár očakáva rozhodnutie EÚ veľmi skoro, pričom "ide
o otázku dní, nie týždňov". "Potrebujeme to, inak nemôžeme dokončiť
rokovania o finančných otázkach," upozornil Verheugen. Z rozpočtového
a finančného hľadiska je totiž veľmi dôležité, či nové štáty vstúpia
do únie 1. januára, 1. marca alebo 1. júna 2004. Zahraničný výbor
Európskeho parlamentu vyzval nedávno lídrov členských štátov EÚ, aby
na decembrovom summite v Kodani stanovili dátum rozšírenia, pričom by
nemalo ísť o termín neskôr ako 1. marca 2004. Z dnešných
Verheugenových slov vyplýva, že únia by sa na dátume mohla dohodnúť
na budúci týždeň na zasadnutí ministrov zahraničných vecí. Až
donedávna sa v Bruseli rátalo s 1. januárom 2004 ako termínom
rozšírenia. Keďže budúci členovia podpíšu prístupovú zmluvu s EÚ až
v apríli 2004, vzhľadom na nevyhnutný čas pre ratifikáciu sa stále
hlasnejšie hovorí o neskoršom termíne. Podľa záverov viacerých
summitov EÚ sa však majú nové krajiny zúčastniť na voľbách do EP
v júni 2004 ako plnohodnotní členovia.
Otázku Dunaja treba riešiť po vstupe do EÚ spoločnými cezhraničnými
programami
Budapešť 12. novembra (TASR) - Otázku vodného diela na Dunaji môže
vyriešiť po vstupe Maďarska a Slovenska do Európskej únie
uskutočnenie spoločných cezhraničných programov, uviedla to
v Budapešti maďarská ministerka ochrany životného prostredia
a vodného hospodárstva Mária Kóródiová. Šéfka rezortu vo vyhlásení,
ktoré dnes poskytla TASR poukázala na to, že táto spolupráca by sa
mohla pripojiť k spoločnému vyriešeniu programov rozvoja regiónu,
k úlohám ochrany životného prostredia a ochrany prírody. Jednou
z najpraktickejších foriem by podľa Kóródiovej bolo vytvorenie
národného parku na Malom žitnom ostrove a Žitnom ostrove v súlade
s právnymi normami ochrany prírody EÚ.
Takto by boli obidve krajiny spoločne konfrontované s otázkami doplňovania vody a kvality vody,
ako aj s problematikou rehabilitácie Dunaja. Riešenia by vznikli na
základe spoločných záujmov, uviedla ministerka, podľa ktorej je
potrebné rozmanité odborné úlohy súvisiace s vecou dunajského vodného
diela v Maďarsku rozdeliť medzi príslušné rezorty a tieto úlohy
koordinovať. Zahranično-politické a zahranično-právne otázky by mal
riešiť rezort diplomacie, otázky rozvoja regiónov Úrad predsedu
vlády, úlohy ochrany životného prostredia a prírody, ako aj
vodohospodárske úlohy by riešil rezort ochrany životného prostredia
a vodného hospodárstva. O otázke koordinácie činností jednotlivých
odborných oblastí pokračujú rokovania v rámci vlády, poznamenala
ministerka vo vyhlásení.
Haider ostro požiadal o zrušenie Benešových dekrétov
Klagenfurt 12. novembra (TASR) - Korutánsky krajinský premiér
a bývalý populistický šéf Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) dnes
opätovne ostro napadol Slovensko a Českú republiku, keď požiadal
o okamžité zrušenie a bezpodmienečné zrušenie Benešových dekrétov.
Pokiaľ Slováci a Česi nezrušia tieto nespravodlivé dekréty
a nevyhodia ich na smetisko dejín, tak potom nesmie dôjsť
k rozšíreniu Európskej únie o tieto krajiny, vyhlásil kontroverzný
Haider na tlačovej konferencii slobodných v korutánskej metropole
Klagenfurte. Podľa jeho názoru okrem aspektov porušovania ľudských
práv, existujú aj jasné hospodárske aspekty, z dôvodu ktorých treba
bezpodmienečne zrušiť Benešove dekréty. Nemecké a rakúske firmy,
ktoré etablujú svoje pôsobenie na Slovensku a v ČR, sa nachádzajú
v právne nebezpečnom priestore. Na základe ešte platných dekrétov
môže stále dôjsť k ich vyvlastneniu, tvrdil Haider.
"Znamená to, kto akceptuje existenciu Benešových dekrétov, ten tým legalizuje nielen
olúpenie, vraždenie a vysťahovanie miliónov nevinných ľudí, ale
nezodpovedne ohrozuje aj naše hospodárstvo," vyhlásil korutánsky
premiér. Ostrej kritike podrobil Haider v tejto súvislosti spolkového
kancelára Wolfganga Schüssela. Podľa jeho názoru sa v spornej otázke
značne rozchádzajú skutky a vyhlásenia predsedu rakúskej vlády.
Pokiaľ na podujatiach násilne vysťahovaných ohovára a kritizuje
Benešove dekréty, na strane druhej koketuje s Prahou a vyhlasuje "že
to nemyslel vážne". V skutočnosti rakúskemu premiérovi ide podľa slov
Haidera len o jedno - rozšírenie EÚ bez ohľadu na straty a ústupky,
čo FPÖ rozhodne nepodporí.
Verheugen: Únii by nezaškodilo viac štedrosti voči kandidátom
Brusel 12. novembra (TASR) - Európsky komisár pre rozšírenie Günter
Verheugen vyzval dnes členské štáty Európskej únie (EÚ) a kandidátske
krajiny, aby preukázali v záverečných prístupových rokovaniach
dostatočnú politickú vôľu a pružnosť. Na strane EÚ by podľa neho
nezaškodilo viac štedrosti voči kandidátom. Verheugen počas
vystúpenia v bruselskom Stredisku európskej politiky (EPC) vyjadril
presvedčenie, že nakoniec bude možné nájsť také riešenie finančných
podmienok vstupu nových členov, ktoré bude prijateľné pre všetkých.
EÚ dnes ukončí druhé kolo záverečných rokovaní s kandidátmi, zváži
ich priority a požiadavky. Na budúcotýždňovom rokovaní ministrov budú
komisia a dánske predsedníctvo informovať členské štáty únie
a "naznačia" možné riešenia. Do konca mesiaca by mala byť EÚ schopná
predložiť "záverečný balík", o ktorom sa bude rokovať pred
decembrovým summitom v Kodani, informoval komisár. Podľa Verheugena
je stále reálne, že v Kodani (12.-13. decembra) sa nakoniec rokovať
nebude musieť, pretože dohodu sa podarí dosiahnuť o niekoľko dní na
schôdzke ministrov. Komisár však dnes jasne odmietol nové požiadavky
kandidátov na postupný nábeh ich príspevkov do spoločného rozpočtu,
ktoré podľa neho nie sú opodstatnené. Kandidáti žiadajú, aby ich
príspevky postupne nabiehali podobne, ako sa budú postupne zvyšovať
priame poľnohospodárske platby. Predložený finančný balík únie je
podľa komisára vyvážený, treba ho brať ako celok a nemožno z neho
vyťahovať jednotlivé prvky. "Fakt, že navrhujeme postupné zavádzanie
priamych platieb, je vyvážený v ostatných oblastiach, kde kandidáti
dostanú lepšie podmienky. Netreba preto diskutovať o príspevkoch, je
to Pandorina skrinka a radil by som tejto otázky sa nedotýkať,"
povedal Verheugen. Ubezpečil, že konečná finančná dohoda bude
spravodlivá a vzájomne prijateľná. Na strane EÚ existuje podľa neho
dostatočná pružnosť vyhovieť oprávneným obavám kandidátov, avšak
s jednou výnimkou: "Nemožno žiadnym spôsobom výrazne zmeniť postupné
zavádzanie priamych platieb," zdôraznil. Hoci stanovený berlínsky
finančný rámec pre rozšírenie (42,5 miliardy eúr) nemožno prekročiť,
Verheugen si myslí, že členským štátom by nezaškodilo viac štedrosti
voči kandidátom. Celé náklady rozšírenia vyčíslil v roku 2004 na 0,07
percenta hrubého domáceho produktu únie. "To je len malá cena za
mierové a demokratické zjednotenie nášho kontinentu," dodal
Verheugen. Komisár ostro odmietol nedávne výroky predsedu Konventu
Valéryho Giscarda dďEstaing, podľa ktorého Turecko nepatrí do Európy.
"Turecko je kandidátska krajina, zaobchádzame s ním rovnako ako
s ostatnými kandidátmi a nemyslím si, že jeho členstvo by zničilo
EÚ," uviedol Verheugen. Giscardove výroky v tomto zmysle sú podľa
komisára jeho osobným názorom, šéf Konventu by si však mal
uvedomovať, akú váhu majú medzi bežnými ľuďmi. Myslí si, že poškodili
dôveryhodnosť EÚ v očiach Turkov a únia bude musieť teraz ich dôveru
získať späť. "Ak chcel Giscard niečo dosiahnuť, dosiahol pravý opak,"
uzavrel Verheugen.
Európska únia sa rozšíri asi 1. júna 2004
Brusel 12. novembra (TASR) - Európska únia rozhodne o dátume
rozšírenia "v priebehu niekoľkých dní", oznámil dnes v Bruseli
európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen. Bez tohto dátumu
totiž podľa neho nemožno uzavrieť rokovania o finančných podmienkach
vstupu nových členov. Podľa diplomatických zdrojov by termínom
rozšírenia, ktorý by na budúci pondelok mali schváliť ministri
zahraničia EÚ, mal byť 1. jún 2004. Komisár dnes počas vystúpenia
v bruselskom Stredisku európskej politiky (EPC) zdôraznil, že
definitívny dátum rozšírenia závisí od času potrebného pre členské
krajiny na ratifikáciu prístupovej zmluvy. Národné parlamenty podľa
neho nemožno vystaviť neprimeranému tlaku a jednoducho povedať: toto
je 6000-stranová zmluva a máte päť alebo šesť mesiacov na jej
ratifikáciu. "To by nefungovalo a vyvolalo veľmi negatívne reakcie,"
upozornil Verheugen. Preto pri rozhodnutí o dátume treba brať do
úvahy časový priestor, ktorý budú členské štáty potrebovať. "Pred
európskymi voľbami však znamená pred európskymi voľbami. Prvý júl
2004 preto neprichádza do úvahy," potvrdil komisár záväzok EÚ, že
noví členovia sa zúčastnia na budúcich voľbách do Európskeho
parlamentu, ktoré sú naplánované na jún 2004. Komisár očakáva
rozhodnutie EÚ veľmi skoro, pričom "ide o otázku dní, nie týždňov".
"Potrebujeme to, inak nemôžeme dokončiť rokovania o finančných
otázkach," upozornil Verheugen. Z rozpočtového a finančného hľadiska
je totiž veľmi dôležité, či nové štáty vstúpia do únie 1. januára, 1.
marca alebo 1. júna 2004. Podľa diplomatov v stredu komisia navrhne
členským štátom, aby termínom rozšírenia bol 1. jún 2004. Tento návrh
dostanú v pondelok na rokovaní ministri zahraničných vecí EÚ, ktorí
by ho mali schváliť. Presný dátum vstupu musí byť súčasťou
prístupovej zmluvy, ktorú budúci členovia podpíšu v apríli 2003.
Zahraničný výbor Európskeho parlamentu vyzval nedávno lídrov
členských štátov EÚ, aby na decembrovom summite v Kodani stanovili
dátum rozšírenia, pričom by nemalo ísť o termín neskôr ako 1. marca
2004. Hoci kandidátske krajiny termín 1. jún 2004 možno sklame, únia
nikdy nesľúbila, že sa rozšíri k 1. januáru 2004, ako sa to často
interpretovalo. Jediným záväzkom, ktorý EÚ prijala, bolo, aby sa noví
členovia zúčastnili na budúcich voľbách do EP. Tie sa uskutočnia
v júni 2004.
Slovensko zažilo v Štrasburgu zlý deň, prehralo tri spory
Brusel/Štrasburg 12. novembra (TASR) - Slovensko zažilo dnes na
Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu zlý deň. Prehralo tri
súdne spory a svojim poškodeným občanom bude musieť zaplatiť spolu
vyše 8000 eúr (vyše 330.000 korún). Slovensko podľa štrasburského
súdu porušilo právo Márie Bakovej na spravodlivý proces, pretože jej
v spore o vrátenie pozemku neumožnilo verejné súdne pojednávanie.
Musí žalobkyni zaplatiť 1000 eúr odškodné za nemajetkovú ujmu
a ďalších 230 eúr ako náhradu za súdne trovy. Ďalšie dva prehraté
spory sa týkajú prieťahov v súdnom konaní. Helene Matouškovej musí
preto Slovensko zaplatiť odškodné za nemajetkovú ujmu vo výške 3000
eúr a Karolovi Havalovi 3500 eúr ako nemajetkovú ujmu a ďalších 300
eúr za súdne trovy.
Návšteva prezidenta SR v Luxembursku je významným signálom pred
summitom NATO
Luxemburg 12. novembra (TASR) - Návšteva prezidenta SR Rudolfa
Schustera v Luxemburskom veľkovojvodstve, ktoré je členskou krajinou
NATO, je pre Slovensko pred nadchádzajúcim summitom aliancie
významným signálom. Vyplýva to z dnešných prezidentových rokovaní
s luxemburským premiérom Jeanom-Claudom Junckerom, predsedom
parlamentu Jeanom Spautzom a ministerkou zahraničných vecí Lydiou
Polferovou, ktorých prijal na audienciách vo veľkovojvodskom paláci
v Luxemburgu. Hovorca prezidenta Ján Füle, ktorý o rokovaniach
informoval novinárov, pripomenul, že SR nemala v uplynulých piatich
mesiacoch s členskými štátmi NATO na oficiálnej úrovni nijaké
kontakty. Tie boli prerušené v záujme toho, aby sa predišlo
ovplyvňovaniu ich rozhodovania na rozširovacom pražskom summite.
"Takže toto pozvanie luxemburského veľkovojvodu Henriho nemá iba
symbolický význam," dodal Füle. Predmetom prezidentových rozhovorov
s najvyššími ústavnými činiteľmi bolo aj rozširovanie luxemburských
investícií na Slovensku a spolupráca štátov Beneluxu a Visegrádskej
štvorky. Predstavitelia oboch štátov sa zhodli na tom, že malé
krajiny budú aj v Európskej únii odkázané na spoluprácu. Luxembursko
pritom nepochybuje o tom, že Slovensko bude súčasťou európskej rodiny
už čoskoro. Luxembursko je zakladajúcim štátom EÚ a vo svojej
politike dôsledne obhajuje európske záujmy, podporuje realizáciu
ekonomickej a menovej únie, vnútorného trhu a vytvorenie modelu
sociálnej Európy. Vláda Luxemburského veľkovojvodstva trvalo
podporuje rozšírenie EÚ o krajiny severovýchodnej a južnej Európy.
Luxembursko je tiež aktívnym členom OSN, NATO, OECD a ďalších
medzinárodných organizácií. Jeho zahraničná politika vychádza zo
zahraničnopolitických koncepcií EÚ a NATO, na tvorbe ktorých sa
efektívne podieľa.
Na česko-slovenských hraniciach sú prísnejšie kontroly
Brno 12. novembra (TASR) - Vodiči, ktorí idú zo Slovenskej do Českej
republiky, musia v týchto dňoch rátať na hraničných priechodoch so
zdržaním. Na česko-slovenských hraniciach sa uskutočňujú, podobne ako
na hraniciach s ostatnými susednými štátmi, preventívne kontroly
batožiny a automobilov. Sprísnený režim na hraničných priechodoch do
Česka kvôli summitu NATO potrvá do jeho skončenia. TASR to dnes
potvrdil juhomoravský hovorca cudzineckej a pohraničnej polície Roman
Skřepek. Preventívne opatrenia zaviedla polícia minulý týždeň.
Prichádzajúcich na hraniciach lustrujú aj podľa databázy nežiaducich
osôb a celoštátnej evidencie hľadaných osôb. "Sú sprísnené
bezpečnostné prehliadky, dôkladnejšie kontroly cestovných dokladov,
prehliadky vytypovaných vozidiel so zameraním na hľadanie zbraní
alebo predmetov, ktoré by mohli byť využité na narušenie summitu.
Policajti posudzujú i účel cesty a vybavenie osôb, či nevezú
predmety, ktoré by mohli využiť proti zakročujúcim policajtom v Prahe
- palice, zbrane, bejzbalové palice a podobne," upresnil Skřepek. Na
hraniciach môžu byť zastavení aj ľudia, ktorí prevážajú športové
potreby a polícia usúdi, že by ich mohli použiť ako zbraň. Na
hraničných priechodoch so Slovenskom a Rakúskom už zaznamenali
prípady, keď niektoré osoby neboli vpustené na územie ČR. "Od začatia
sprísnených kontrol ide zatiaľ len o jednotlivcov, teda asi o dve
desiatky ľudí," konštatoval hovorca. Tesne pred summitom sa však
podľa neho očakáva zvýšenie prevádzky. Ak dôjde k razantnému zvýšeniu
čakacieho času, pohraničná a cudzinecká polícia je pripravená
personálne posilniť množstvo pracovníkov. Po Prahe sa už podľa
policajných expertov pohybujú organizátori demonštrácií proti summitu
NATO. Prechádzajú sa vraj ako turisti a pozornosť zameriavajú
predovšetkým na kongresové centrum a na mestský kamerový systém.
Príchod najradikálnejších aktivistov talianskeho hnutia Ya Basta! sa
očakáva 20. novembra. Polícia im však môže vstup do ČR odmietnuť,
a to i na základe len podozrenia z následného porušovania verejného
poriadku. Umožňuje to zákon o pobyte cudzincov. "Polícia je oprávnená
odoprieť vstup na územie, ak existuje podozrenie, že by cudzinec
počas pobytu na území ČR mohol ohroziť bezpečnosť štátu alebo
závažným spôsobom narušiť verejný poriadok alebo mariť výkon súdnych
či správnych rozhodnutí," povedala hovorkyňa cudzineckej
a pohraničnej polície ČR Klára Krejčí. V súvislosti s očakávanou
vrcholnou schôdzkou aliancie, ktorá sa koná 21. a 22. novembra, je
nahlásených do 40 protestných akcií. Na poriadok v uliciach bude
dozerať vyše 12.000 policajtov a vojakov.
Ministri obrany SR a Luxemburska iniciovali dohodu o vojenskej
spolupráci
Luxemburg 12. novembra (TASR) - Dohodu o vojenskej spolupráci medzi
Slovenskou republikou a Luxemburským veľkovojvodstvom iniciovali dnes
minister obrany SR Ivan Šimko a jeho rezortný kolega Charles Goerens
na rokovaní v Luxemburgu. Keďže medzi Slovenskom a Luxemburskom
neexistuje v rezorte obrany zmluvná základňa, ministri vydali svojim
expertom podnet na spracovanie návrhu takejto dohody. Minister Šimko
informoval Goerensa o možnostiach, ktorými môže Slovensko prispieť do
síl rýchleho nasadenia NATO. "Slovensko má vycvičené sily, ktoré nás
môžu zastupovať. Máme predstavu o ich konkrétnych špecializáciách,"
informoval novinárov Šimko. Predmetom rokovania šéfov rezortu obrany
bol aj nadchádzajúci summit v Prahe, na ktorom Slovensko očakáva
pozvánku na členstvo v aliancii. Šimko sprevádza na návšteve
v Luxembursku prezidenta SR Rudolfa Schustera. Jeho oficiálnu
návštevu v tejto členskej krajine NATO považujú za významný signál
pred rozširovacím summitom aliancie.
Klub reálne zelených vidí riešenie dunajskej otázky vo vytvorení
národného parku
Budapešť 12. novembra (TASR) - Maďarský Klub reálne zelených súhlasí
s názorom ministerky životného prostredia a vodného hospodárstva
Márie Kóródiovej, že gabčíkovskú kauzu by vyriešilo vytvorenie
národného parku s pomocou Európskej únie. Povedal to dnes v Budapešti
predseda ochranárskeho klubu László Juhos. V rozhovore pre TASR Juhos
uviedol, že príkladom pre takéto riešenie by mohol byť najväčší
rakúsky národný park, ktorého súčasťou je aj freudenauské vodné
dielo. Podobne aj v chorvátskom národnom parku existuje fungujúce
vodné dielo. Predseda ochranárov pripomenul, že od roku 1992 existuje
v Maďarsku parlamentné nariadenie, ktoré pre ochranu životného
prostredia predpisuje vytvorenie takéhoto národného parku. Je inou
vecou, že podľa ponímania maďarských politikov sa vodné dielo do
národného parku nevmestí, zdôraznil Juhos a dodal, že reálne zelení
nevidia žiadne prekážky, aby takýto park Maďarsko spolu so Slovákmi
vytvorilo. Gabčíkovo by bolo vstupom do tohto parku, a Nagymaros
výstupom z neho, konštatoval ochranár. Ministerka vo vyhlásení
uviedla, že otázku vodného diela na Dunaji môže vyriešiť po vstupe
Maďarska a Slovenska do EÚ uskutočnenie spoločných cezhraničných
programov. Táto spolupráca by sa mohla podľa nej pripojiť
k spoločnému vyriešeniu programov rozvoja regiónu, k úlohám ochrany
životného prostredia a ochrany prírody. Jednou z najpraktickejších
foriem by podľa Kóródiovej bolo vytvorenie národného parku na Malom
žitnom ostrove a Žitnom ostrove v súlade s právnymi normami ochrany
prírody EÚ. Obidve krajiny by tak boli spoločne konfrontované
s otázkami doplňovania vody a kvality vody, ako aj s problematikou
rehabilitácie Dunaja.
Americké embargo proti Kube odsúdilo 173 krajín sveta
New York 12. novembra (TASR) - Zástupcovia rekordných 173 krajín
podporili dnes rezolúciu Valného zhromaždenia (VZ) OSN, odsudzujúcu
38-ročné americké obchodné embargo proti Kube. Proti rezolúcií, ktorú
už po desiaty rok predložila Kuba, hlasovali tri krajiny - USA,
Izrael a Marshallove ostrovy, a štyri štáty sa zdržali. Slovensko
rezolúciu podporilo, rovnako ako všetkých 15 členských štátov
Európskej únie. Spojené štáty uvalili na Kubu ekonomické embargo
v roku 1962 s cieľom zvrhnúť komunistický režim prezidenta Fidela
Castra. Od roku 1992 zástupca Havany predkladá vo VZ OSN návrh
rezolúcie, požadujúcej ukončenie embarga, ktoré tvrdo postihuje
kubánsku ekonomiku a umožňuje na amerických súdoch stíhať spoločnosti
obchodujúce s Castrovým režimom. Rezolúcia získava každým rokom
vyššiu podporu: pri prvom hlasovaní pred desiatimi rokmi sa za ňu
vylovilo 59 predstaviteľov krajín, v roku 2001 už 167 a dnes
rekordných 173 členských štátov OSN.
