Zmena prešla aj bez KDH. Niektorí poslanci Smeru ani nevedeli, že idú o tajnej voľbe hlasovať. Komu pomohli, nie je jasné.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
BRATISLAVA. Nová voľba šéfa Najvyššieho súdu, ktorá je naplánovaná na polovicu septembra, už nebude verejná.
O tajnej voľbe rozhodli v utorok poslanci Smeru. Zmenu prijali pri schvaľovaní úprav zákonov, ktoré nadväzujú na novelu ústavy týkajúcu sa justície a manželstva.
Ako zmena ovplyvní ďalší priebeh volieb šéfa Najvyššieho súdu, zatiaľ nie je jasné.
Viacerí poslanci Smeru pred hlasovaním ani nevedeli, že majú niečo také v programe. Jedným z nich bol Jaroslav Baška.
„My sme vždy boli za to, že pri personálnych otázkach by mala byť voľba tajná. To je naša filozofia,“ povedal po počiatočnom prekvapení.
Figeľove priority
Ako už volili
šéfa súdu najskôr volil tajne parlament na návrh vlády,
prvým bol v rokoch 1993 až 1996 Karol Plank,
nasledovali Milan Karabín (1996 1997) a Štefan Harabin (1998 2003),
v roku 2003 zvolila prvý raz Karabína tajne Súdna rada,
v roku 2009 zvolila Harabina tiež tajným hlasovaním.
Verejnú voľbu v Súdnej rade zaviedla vláda Ivety Radičovej. Súčasťou koalície bolo vtedy aj KDH, ktoré teraz pomohlo Smeru presadiť novelu ústavy.
Na schválenie tajnej voľby už Smer KDH nepotreboval, keďže išlo o zmenu bežného zákona, na ktorú mal aj sám dosť hlasov.
Šéf KDH Ján Figeľ sa vyhol priamej odpovedi, či hlasovanie Smeru nepovažuje za podraz. „Verejnosť voľby je vždy našou prioritou. Zákon má však v rukách Smer.“
Figeľ podotkol, že po nástupe nových členov Súdnej rady, ktorých dosadil nový prezident Andrej Kiska, bude rada dôveryhodnejšia.
„Som presvedčený, že deharabinizácia súdnictva sa začala.“
Podľa exministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most) kresťanskí demokrati o úmysle Smeru od začiatku vedeli.
„O to nezodpovednejšie je, že svojimi hlasmi za novelu ústavy takúto možnosť Smeru ponúklo. Zodpovednosti sa preto KDH nezbaví, aj keď hlasovali proti návrhom vládnej strany,“ povedala Žitňanská.
Verejne Súdna rada teda hlasovala iba raz, v máji v Sobranciach, keď z kandidátov Štefan Harabin, Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová nevybrala nikoho.
Tajná voľba bude platiť od začiatku septembra. Smer zmenil pravidlá voľby počas hry, čo sám kritizoval, keď Radičovej vláda podobne zaviedla verejnú voľbu šéfa prokuratúry.
Čo bude s Harabinom
Poradca prezidenta Kisku pre oblasť justície Ján Mazák si myslí, že je jedno, či je voľba verejná, alebo tajná. „Toto by nemalo zohrať žiadnu úlohu, keďže ide o členov takého významného orgánu, akým je Súdna rada.“
Neverejné hlasovanie podľa združenia Via Iuris zhorší stav súdnictva. Ak zvolí rada Harabina, verejnosť sa už nedozvie, kto zaňho hlasoval.
Harabin, ktorý vo verejnej voľbe neuspel, v utorok neodpovedal, či sa obráti na súd pre porušenie svojich práv.
Na najbližšej voľbe sa ako neúspešný uchádzač zúčastniť nemôže. Kandidovať by mohol, ak v septembri opäť nebude zvolený nikto.
Mená kandidátov zatiaľ nie sú známe. Prihlášky sa uzatvárajú 22. augusta.
Aké ďalšie zmeny schválili
Novela upravuje spôsob obsadzovania postov v Súdnej rade, postavenie šéfa Súdnej rady v súvislosti s oddelením tejto funkcie od funkcie predsedu Najvyššieho súdu.
Venuje sa aj disciplinárnej zodpovednosti, boju so súdnymi prieťahmi či kontrole práceneschopnosti.
Zvyšuje počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predlžuje funkčné obdobie predsedov a podpredsedov súdov z troch na päť rokov.
Novinkou sú aj príplatky za výkon funkcie člena a predsedu disciplinárneho senátu. Majú zlepšiť systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov.
Sprísniť sa majú aj podmienky vzniku nároku na tzv. ďalší plat sudcu, ktorý sa bežne označuje ako 13. a 14. plat. Podmienkou má byť viac práce.
Zmeniť sa má aj doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov. Disciplinárne veci sa senátom majú prideľovať náhodným výberom ako na všetkých všeobecných súdoch.
Návrh na začatie disciplinárneho konania bude môcť podľa novely podávať aj šéf Súdnej rady.
Upravujú sa aj podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí. Novou podmienkou na povolenie takejto práce má byť, aby sudca nebol disciplinárne stíhaný. Zmeny majú zamedziť zneužívaniu inštitútu práce z domu.
tasr
