Chronológia vybratých protestov odborárov od vzniku SR

Bratislava 13. novembra (TASR) - Dnes sa z iniciatívy Konfederácie odborových zväzov uskutoční Protestný pochod proti Programovému vyhláseniu vlády ...

Bratislava 13. novembra (TASR) - Dnes sa z iniciatívy Konfederácie odborových zväzov uskutoční Protestný pochod proti Programovému vyhláseniu vlády a plánovaným legislatívnym zmenám kabinetu. TASR v tejto súvislosti vydáva chronológiu vybratých protestov odborárov od vzniku SR. 1993

16. apríla 1993 - Približne šesťtisíc ľudí sa zišlo na protestnom zhromaždení pred Domom odborov v Bratislave. Odborári protestovali proti opatreniam, ktoré oživovali ekonomiku na úkor ich životnej úrovne. Protestujúci vyzývali vládu na urýchlené riešenie krízy. 1995

16. augusta 1995 - Okolo 300 odborárov sa zišlo v Dome kultúry v Krompachoch. Pred zhromaždením vystúpili prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Alojz Engliš a viceprezident Václav Štefko. Rečníci uviedli, že vláda by mala s odbormi počítať a neklásť celú ťarchu transformačných problémov na plecia zamestnancov.

23. septembra 1995 - Najmenej 10 000 občanov sa zúčastnilo na protestnom mítingu odborárov na Námestí SNP v Bratislave. Účastníci zhromaždenia vyzvali vládu a parlament, aby urobili konkrétne kroky na zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie obyvateľstva. Protestujúci ďalej žiadali zmiernenie dosahov zvyšovania cestovného a prijatie opatrení v daňovej oblasti. Slovenských odborárov podporili aj kolegovia z Čiech, Poľska, Rakúska a Talianska. 1996

2. októbra 1996 - V Bratislave sa uskutočnil protestný míting Bratislavčanov pod názvom Zachráňme kultúru. Pred niekoľkými tisíckami prítomných vystúpil herec Ladislav Chudík, ktorý oznámil začatie štrajku členov činohry Slovenského národného divadla (SND). Organizátori stretnutia verejne vyzvali ministra kultúry Ivana Hudeca na odstúpenie z funkcie. Podporu protestujúcim vyjadrili aj viceprezident KOZ Marián Lacko a predstaviteľ OZ KOVO Eugen Škultéty. 1997

jún 1997 - Konal sa viacdňový štrajk Dopravného podniku mesta Bratislavy (DPM), ktorý zablokoval hromadnú dopravu v hlavnom meste. Do bratislavských ulíc vošla menej ako tretina pôvodného počtu vozidiel Mestskej hromadnej dopravy. Až po dlhých rokovaniach s predstaviteľmi odborov DPM a splnení ich viacerých požiadaviek sa štrajk ukončil. 1999

12. februára 1999 - Okolo 3000 osôb z celého Slovenska protestovalo pred Úradom vlády v Bratislave za plnenie predvolebných sľubov a Programového vyhlásenia vlády. Protestujúci odovzdali škatuľu s odborárskymi požiadavkami previazanú čiernou stuhou, ako aj vyhlásenia OZ Kovo.

25. septembra 1999 - Pod heslom Dôstojná životná úroveň - naše právo sa na Námestí SNP v Bratislave zišlo okolo 40 000 ľudí, aby vyzvali vládu splniť 20 požiadaviek KOZ SR. Išlo predovšetkým o zníženie daní, rast miezd a riešenie nezamestnanosti.

23. novembra 1999 - Uskutočnili sa protestné zhromaždenia odborárov spojené s blokovaním, alebo spomalením cestnej premávky v 12 vybraných okresných mestách Slovenska. KOZ SR ich zorganizovala pod gestorstvom OZ KOVO. 2000

24. marca 2000 - Okolo 2000 zamestnancov komárňanských lodeníc žiadalo urýchlene riešiť krízovú situáciu v podniku. Protestujúci, ktorí na hodinu zablokovali hraničný priechod s Maďarskom, žiadali najmä vyplatenie omeškaných miezd a konkrétne kroky na záchranu lodeníc.

14. júla 2000 - Okolo 400 zamestnancov Calexu sa v Zlatých Moravciach stretlo pred budovou podniku, aby vyjadrili nespokojnosť s pomalým riešením situácie.

12. septembra 2000 - 12 zástupcov Lekárskeho odborového združenia (LOZ) začalo protestnú hladovku pred budovou parlamentu v Bratislave. Protestujúci za podpory KOZ žiadali skvalitnenie finančných podmienok pracovníkov zdravotníctva a vyzvali štát plniť si odvodové povinnosti.

11.-15. septembra 2000 - Takmer 55 000 členov Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnej starostlivosti (SOZ PZSS) sa zapojilo do celoslovenskej protestnej akcie za dofinancovanie rezortu. Zástupcovia protestujúcich, ktorých podporili aj niektorí pacienti, odoslali listy premiérovi Mikulášovi Dzurindovi a šéfovi parlamentu Jozefovi Migašovi.

16. novembra 2000 - Na plnenie záväzkov z Programového vyhlásenia vlády a Generálnej dohody na rok 2000 vyzvali vládu a parlament protestujúci učitelia, ktorí sa zhromaždili v Trnave. Vláde pripomenuli predvolebné sľuby o zvýšení platov a upozornili na prepad reálnych miezd.

21. novembra 2000 - Haly Slovenských lodeníc Komárno zostali prázdne, keď sa vyše 1000 zamestnancov spoločnosti rozhodlo protestovať. Vyjadrili nespokojnosť s nevyplácaním miezd a nedbanlivým prístupom vlády k situácii v lodeniciach. 2001

6. februára 2001 - Takmer 2000 odborárov z celého Slovenska vyjadrilo svoju nespokojnosť s ekonomickou a sociálnou situáciou protestným pochodom ulicami Bratislavy. Predseda Odborového zväzu (OZ) KOVO Emil Machyna počas neho odovzdal v podateľni Úradu vlády SR a Prezidentskej kancelárii protestnú petíciu, v ktorej odborári žiadajú, aby vláda splnila ekonomické body svojho programového vyhlásenia. Sprievod, ktorý nebol oficiálne povolený, smeroval k budove NR SR.

7. februára 2001 - Neohlásené protestné zhromaždenie odborárov začalo sa ráno pred budovou Úradu vlády SR v Bratislave. Jeho cieľom bolo vysloviť nesúhlasné stanovisko s návrhom o prechode stredných odborných učilíšť z pôsobnosti rezortov na krajské úrady.

2. marca 2001 - Uskutočnila sa štvorhodinová celoslovenská protestná akcia OZ KOVO zablokovaním prístupových ciest na piatich hraničných priechodoch SR s tromi susednými krajinami. V čase od 9. do 13. hodiny obsadili zástupcovia OZ KOVO hraničné priechody Šahy a Komárno v smere na Maďarsko, Trstená a Vyšný Komárnik na Poľsko a Drietoma v smere na Českú republiku. Akciu prišlo podporiť vyše 2000 protestujúcich. Jej cieľom bolo poukázať na základné požiadavky odborárov, ktorými sú zodpovedajúce mzdy od zamestnávateľov a vytváranie podmienok na zvyšovanie zamestnanosti. Táto akcia bola pokračovaním protestného pochodu OZ KOVO, ktorý sa uskutočnil 6. februára v Bratislave.

28. marca 2001 - Približne päťtisíc železničiarov z celého Slovenska vedených odbormi sa zišlo pred budovou Úradu vlády SR aby protestovalo proti rozdeľovaniu a rozpredávaniu železníc a železničného zdravotníctva. Ich protest bol ďalej zameraný proti obmedzovaniu železničných prevádzok a rušeniu regionálnych tratí, trvalému zhoršovaniu sociálneho postavenia železničiarov a postupnej likvidácii ich pracovných príležitostí. Pred protestujúcimi železničiarmi vystúpil prezident Konfederácie odborových zväzov SR Ivan Saktor, pričom pripomenul, že vláda vraj nesplnila záväzky Generálnej dohody.

9. mája 2001 - Pred budovou Ministerstva zdravotníctva SR protestovali zdravotnícki pracovníci proti odsúvaniu plošného zvýšenia ich tarifných platov. Chceli dosiahnuť, aby vláda na tento účel použila 3,4 miliardy korún, tak ako to schválil parlament v decembri roku 2000. Kvôli protestu sa tam zišlo približne viac ako 300 pracovníkov zdravotníctva, ktorí boli vedení odbormi.

15. mája 2001 - Požiadavky zvýšenia reálnych miezd o 30 percent od 1. júna roku 2001, dosiahnutie navýšenia priemerných platov zamestnancov školstva minimálne na jeden a pol násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve od 1. januára roku 2001, ako aj adekvátne navýšenie rozpočtu škôl a školských zariadení v štátnom rozpočte pre rok 2002 vzniesli pracovníci školstva z Košického a Prešovského kraja na verejnom zhromaždení, ktoré sa uskutočnilo v Košiciach.

5. septembra 2001 - Nezávislý odborový zväz verejnej cestnej dopravy (NOZVCD) žiadal vládu, aby do ukončenia reformy verejnej správy a zriadenia vyšších územných celkov (VÚC) pozastavila proces transformácie a následnej privatizácie štátneho podniku Slovenská autobusová doprava (SAD). Účastníci to vyhlásili na protestnom zhromaždení NOZVCD, ktoré sa konalo na Námestí slobody v Bratislave.

17. októbra 2001 - Na nepriaznivú situáciu vo vývoji nezamestnanosti, ktorá sa vyšplhala až na 19 percent, ako aj na pokles reálnych príjmov mal poukázal protestný pochod odborárov, ktorý sa uskutočnil v Bratislave. Ulicami mesta sa od budovy Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) na Nobelovej ulici vydalo štyri až päťtisíc zástupcov všetkých 37 odborových zväzov Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR). Pochodovali pred Úradom vlády SR, Prezidentským palácom a parlamentom. 2002

6. februára 2002 - Vyjadriť nespokojnosť s vysokou mierou nezamestnanosti, poklesom reálnych miezd a s problémami v súvislosti novelizáciou Zákonníka práce bolo cieľom protestnej akcie odborárov, ktorej organizátorom bola Konfederácia odborových zväzov SR. Pred Úradom vlády SR na Námestí slobody sa už pred deviatou hodinou zhromaždilo asi 500 - 1000 zástupcov odborových zväzov. Na začiatku zhromaždenia vystúpil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Peter Magvaši, ktorý podporil nový Zákonník práce a sľúbil odborárom, že urobí všetko pre to, aby sa znížila nezamestnanosť na Slovensku. Nakoniec mala celá akcia neplánovaný priebeh, keď protestujúci prišli pred Prezidentský palác a potom do parku rozprestierajúcim sa za ním. Následne medzi nich prišiel aj prezident SR Rudolf Schuster, ktorý vyhlási, že urobí všetko preto, aby sa riešili problémy, ktoré demonštranti predniesli. Prezident Rudolf Schuster sa po dohode s protestujúcimi listom obrátil na predsedu parlamentu Jozefa Migaša a premiéra Mikuláša Dzurindu s výzvou, aby sa "postavili proti takej novelizácii Zákonníka práce, ktorá by výrazne okliešťovala práva pracujúcich".

29. apríla 2002 - Približne 600 baníkov, geológov a naftárov z celého Slovenska sa na Námestí slobody v Prievidzi zišlo na protestnom zhromaždení. Ich cieľom bolo podporiť požiadavky odborov na plošné zvýšenie miezd najmenej o 4 percentá pri kolektívnom vyjednávaní vyššej kolektívnej zmluvy.

28. marca 2002 - Na približne jedenásť kilometrov dlhý veľkonočný hladový pochod sa vybralo ráno takmer 1500 detvianskych strojárov. Od brány fabriky smerovali k budove Okresného úradu v Detve. Pochod bol protestom proti kritickej situácii a reakciou ľudí na nečinnosť manažmentu spoločnosti, akcionára DMD Fin, a. s., Trenčín ako aj štátu, ktorí dovtedy nenašli riešenie na zachovanie výroby v Podpolianskych strojárňach (PPS) Detva, a. s.

1. mája 2002 - Na vyhlásenie generálneho štrajku predstaviteľov KOZ vyzvali na stretnutí po protestnom pochode mestom Detva lídri základnej organizácie (ZO) OZ KOVO v a. s. PPS Detva Holding. Podporiť ich prišli aj predstavitelia regionálnych odborových zväzov dopravy, školstva, zdravotníctva a služieb. Svoju výzvu odôvodnili tým, že doterajšie protestné akcie jednotlivých OZ či blokovanie ciest nepriniesli očakávané výsledky a vláda SR nerieši sociálne problémy Slovenska. Na protestný pochod mestom, ktorý bol pokračovaním veľkonočného hladového pochodu, sa v Detve vydalo asi 1000 ľudí nielen z tohto mesta, ale aj okolitých obcí. Zorganizovali ho odborári z Podpolianskych strojární (PPS) Detva Holding, a. s., spolu s predstaviteľmi mesta a primátormi a starostami z Podpoľania.

9. mája 2002 - Asi 150 odborárov združenia KOVO začalo symbolický okupačný štrajk pred ministerstvom hospodárstva v Bratislave. Išlo o zamestnancov Podpolianskych strojární v Detve, ktorí od januára nedostali mzdu, len zálohu 2000 Sk. Štrajkujúci žiadali, aby minister hospodárstva Ľ. Harach presvedčil majiteľov závodu, aby im vyplatili mzdy, ako to sľúbil 17. apríla.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 749
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 190
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 353
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 164
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 572
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 486
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 808
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 755
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 886
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 016

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.

Neprehliadnite tiež

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Milan Lasica: Dobre sa na tom smeje, ale žiť v tom nebolo veselé

Celoživotnou ambíciou Milana Lasicu bolo stáť na javisku a povedať niečo, čomu by sa ľudia smiali.

Firma Kaliňákových ľudí, ktorú dotoval štát, skončila

Minister Robert Kaliňák v roku 2012 dohadoval štátnu pomoc pre Čiernu Horu. Zákazku potom získala firma jeho kamaráta Mareka Turčana.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop