BRATISLAVA. „Ústav pamäti národa súdu predložil dvanásť zväzkov, ktoré presvedčivo rekonštruujú a dokumentujú pôsobenie pána Babiša v štruktúrach ŠtB. Tieto zväzky potvrdzujú bez akejkoľvek relevantnej pochybnosti, že pán Babiš vedome a dobrovoľne spolupracoval s ŠtB a bol ako agent vedený oprávnene,“ hovoril v záverečnej reči právny zástupca ÚPN Pavol Poláček.
Takto jasne sa o Babišovom účinkovaní v ŠtB ústav vyjadril prvý raz. Počas procesu bol skôr zdržanlivý.
Poláček rozprával dvadsať minút. Šéf ústavu Ondrej Krajňák, ktorý sedel vedľa neho, súhlasne prikyvoval. Právnici Andreja Babiša počúvali bez emócií.
Český minister slovenského pôvodu Andrej Babiš však proces s ÚPN vyhral. Predložené listiny ŠtB o jeho spolupráci súdu nestačili.
Bývalému príslušníkovi Štátnej bezpečnosti (ŠtB) Júliusovi Šumanovi súd uveril, že klamal, keď v novembri 1982 podpísal správu o získaní Andreja Babiša na tajnú spoluprácu.
Argumenty Ústavu pamäti národa o tom, že Babiš skutočne agentom bol, súd neuznal.
„Z listinných dôkazov sa vedomá spolupráca navrhovateľa ako agenta jednoznačne nedá určiť, lebo z toho jednoznačne nevyplýva,“ skonštatovala sudkyňa Zuzana Doricová.
Z archívnych dokumentov, ktoré ÚPN súdu predložil, podľa nej vyplýva len to, že sa v nich spomína agent Bureš, čo bolo Babišovo krycie meno.
Komu veriť
- podnikateľ narodený v Bratislave je dnes druhým najbohatším Čechom,
- v novembri 2011 založil hnutie ANO, ktoré vo voľbách skončilo druhé,
- od januára 2014 je českým ministrom financií a vicepremiérom,
- majiteľ agrochemického holdingu Agrofert od júna 2013 vlastní mediálny koncern MAFRA, ktorý vydáva denníky Lidové noviny a MF Dnes.
Spomínaná správa, podpísaná Šumanom, bola hlavným dôkazom proti Babišovi, ktorý sa zachoval.
Ďalšie dôležité listiny z jeho spisu vrátane písomného záväzku agenta podľa záznamov ŠtB skartovali 4. decembra 1989.
„Súd poukazuje na skutočnosť, že viazací akt nie je k dispozícii, teda nemožno hodnoverne preukázať, či k písomnému záväzku navrhovateľa došlo. Navyše, svedok Šuman túto skutočnosť vylúčil,“ vraví sudkyňa.
Aj ďalší bývalý príslušník ŠtB Andrej Kuľha, ktorý podľa dokumentov agenta Bureša po Šumanovi prevzal, na súde v januári tvrdil, že zväzok bol fiktívny. Takto podľa Kuľhu viedli veľa agentov bez ich vedomia.
Keď ho právny zástupca ÚPN požiadal, aby ich menoval, nevedel si spomenúť na žiadneho.
Argument ÚPN, že svedectvá bývalých príslušníkov ŠtB nemožno považovať za dôveryhodné, sudkyňa neprijala. Poukázala na to, že svedkovia boli pred výsluchom poučení, že musia vypovedať pravdu a nič nezamlčať.
Autentickosť a hodnovernosť dokumentov predložených ÚPN podľa Poláčeka potvrdzuje viac ako 40 podpisov rozličných príslušníkov ŠtB, ktoré na nich sú.
Zo spisov podľa neho vyplýva, že Babiš sa s operatívnymi pracovníkmi ŠtB stretol najmenej 17-krát a poskytoval im informácie, ktoré vyhodnocovali ako spoľahlivé.