BRATISLAVA – Slovensko prehralo v utorok na Európskom súde pre ľudské práva tri spory. Úspešným sťažovateľom musí štát zaplatiť dokopy viac ako 350 000 korún. Porušovanie ľudských práv rôznymi štátnymi orgánmi už republiku od osamostatnenia stálo šesť miliónov.
Najviac sťažností zo Slovenska sa týka neopodstatnených súdnych prieťahov. Peniaze, ktoré štát prehrá, vypláca občanom ministerstvo spravodlivosti. V rozpočte má na to samostatnú položku. Sudcovia, ktorí svojím konaním škodu spôsobili, sú zatiaľ postihnuteľní iba disciplinárnym konaním.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic hovorí, že sa pripravuje zákon o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. „Tam by sme sa chceli zamyslieť aj nad otázkou občianskoprávnej zodpovednosti sudcov,“ naznačil.
Na súd v Štrasburgu sa obracia čoraz viac sťažovateľov zo Slovenska. Len za prvých 8 mesiacov tohto roka ich bolo 293. Peter Vršanský, ktorý republiku na súde pre ľudské práva zastupuje, hovorí, že vzhľadom na počet obyvateľov prichádza od nás do Štrasburgu viac sťažností ako z iných krajín.
Príčiny vidí v obrovskom náraste počtu občianskoprávnych sporov po novembri 1989, i vo zvýšení právneho vedomia občanov. „Ľudia už o európskom súde vedia,“ tvrdí Vršanský. Dôvodom môže byť aj úroveň justície. „Možno je nižšia ako v iných krajinách strednej a východnej Európy,“ pripustil.
Vláda prehrala od roku 1993 v Štrasburgu 15 sporov, hovorí Vršanský. Až na dve výnimky sa týkali práve súdnych prieťahov. Osem sporov sa skončilo zmierom.
Voči sudcom, ktorí prieťahy zapríčinili, prebieha viacero disciplinárnych konaní. Lipšic nevedel potvrdiť, či sa niektorý z týchto prípadov ocitol aj v Štrasburgu. Nevylúčil však, že proti sudcom, čo rozhodovali v posledných troch prípadoch, ktoré Slovensko prehralo, navrhne disciplinárne konanie. „Ak by som prišiel k záveru, že ide o subjektívne prieťahy v konaní, tak určite,“ vyhlásil.
Štát má od nadobudnutia právoplatnosti rozsudkov 3 mesiace na to, aby sťažovateľov vyplatil. „Rozsudky sú vykonateľné a Slovenská republika ich rešpektuje,“ povedal Lipšic. Inak by štát musel platiť úroky z omeškania. „Doteraz sa to našťastie nestalo,“ tvrdí Vršanský.
ROMAN PATAJ
