[content type="longread-pos" pos="full"]
Hnevajú nás chránené a premnožené dravce ako sokoly a jastraby, chceme regulovaný odstrel
tvrdí chovateľ poštových holubov JOZEF FEKIAČ.
[/content]
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/55/5511329/5511329.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"] JOZEF FEKIAČ (na fotografii Jána Krošláka) sa narodil v roku 1961 v Detve, vyštudoval Vysokú školu ekonomickú. Podniká v stavebníctve so zameraním na zatepľovanie objektov. Holubárčeniu sa vďaka otcovi venuje už od siedmich rokov, aktuálne chová viac ako 600 holubov, je členom Kontrolnej komisie Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov a predsedom oblastného združenia Detva. So svojimi lietajúcimi závodníkmi dosiahol viaceré úspechy na súťažiach.
Medzi jeho záujmy patrí karate, hádzaná a motorky. Je ženatý, má dve deti, žije v Detve. [/content]
[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]Keby som pozbieral niekoľko holubov z námestia San Marco v Benátkach, priviezol ich do Bratislavy a vypustil, vrátili by sa do Talianska?
Nie. Laici si často mýlia poštové holuby s mestskými, ide však o dva rôzne druhy. Je to ako porovnávať psíka, ktorý je pouličnou zmeskou, s čistokrvným psom. Vrátiť sa dokáže len poštový holub, hoci, žiaľ, dodnes nie je preukázané, podľa čoho presne sa orientuje. Sú o tom rôzne teórie, ale pravdu nepozná nik, hoci holubárske veľmoci ako Belgicko či Holandsko do jej zistenia vrážajú veľké peniaze.
Čo by sa teda stalo s privezenými mestskými holubmi?
Ostali a zahniezdili by sa v Bratislave, v žiadnom prípade by neleteli domov. Mestský holub sa dokáže inštinktívne vracať iba na krátke niekoľkokilometrové vzdialenosti.
Ľudia to s poštovými holubmi skúšajú dlho, prvé správy o ich súťažení sú z roku 1818. O dva roky sa vypustili holuby v Paríži, aby leteli do Liège, teda 300 kilometrov, v roku 1823 chovatelia z Verviers v Belgicku čakali na prílet svojich holubov v Londýna. Prečo s tým vlastne začali?
Ťažko povedať, kedy sa poštové holuby použili prvýkrát, zrejme niekto len náhodou prišiel na to, že sa dokážu vrátiť domov a potom to už bola len vec rozvíjajúcej sa vášne. V každom prípade vtedy fungovali ako forma najrýchlejšieho prenosu správ.
Samozrejme, nik nimi neprepravoval balíky, na nôžky sa im pripevnili len nejaké stručné správy na papieri. Častým omylom ľudí tiež je, že poštový holub je klasický poštár, teda že ak mu poviete, aby šiel do Liptovského Mikuláša, tak tam zaletí, odnesie správu a vráti sa späť. V skutočnosti funguje tak, že dokáže letieť iba na miesto, z ktorého kedysi vyletel ako mláďa.
Zvyknú holubári aj dnes posielať po svojich zverencoch nejakú poštu?
Počas pretekov sa stáva, že holuby zastihne zlé počasie, dážď, silný bočný vietor či protivietor. Ak ich to cestou vysilí, môžu zosadnúť u iného holubára, ktorého majú po trase. Ten, ak je seriózny, potom skutočnému majiteľovi prostredníctvom nich zašle lístok, že u neho boli. Ja napríklad používam samolepky s telefónnym číslom, ktoré lepím na krúžok, pripevnený na nôžke.
Seriózny holubár sa tiež o takého holuba postará, hoci mu nepatrí. Ak vidím, že nie je zdravý, ale chorý a unavený, dám ho do karantény, ošetrím ho, poskytnem mu čosi na zotavenie, napríklad vitamíny, a keď sa opäť dostane do kondície, vypustím ho, aby mal šancu vrátiť sa domov. Potom sa stáva, že sa majiteľ ozve a poďakuje. Vďaka lístku totiž vie, po akej trase jeho holub letel a prečo meškal. Je to dôležité, lebo majiteľ svojho holúbka doma poctivo čaká.
Nestáva sa, že holub niekam zaletí a domov sa mu už nechce?
Ojedinele sa stáva, že môj holub zaletí k inému chovateľovi, ten ho identifikuje podľa krúžku a ozve sa mi. V takom prípade holuba dotyčnému zväčša darujem. Ak ho potom nasadí na preteky, buď sa vráti k nemu alebo znovu ku mne. Jednoducho si vyberie podľa toho, ktoré súradnice sa mu ako domov zafixovali viac.
Môže to holubár nejako ovplyvniť?
Nie, môže len robiť maximum, aby sa u neho holub cítil čo najlepšie. Vytvára mu totiž základné životné podmienky a tie nesmú byť stresujúce. Často rozhodujú detaily, napríklad ja som musel holubník premiestniť z domu za firmu, lebo bývam pod horou a na holuby každý deň nalietaval jastrab, ktorý sa uhniezdil 300 metrov nad naším bydliskom.
Kto to nerieši, toho čakajú veľké straty. Holub sa nevráti, lebo si nájde miesto, kde sa cíti bezpečnejšie, v horšom prípade ho dravec rovno usmrtí.
[content type="citation"]Ja ich nezabíjam, ale sú aj takí[/content]
Koľko máte holubov?
Tento šport ma opantal a chcem dosahovať dobré výsledky na pretekoch. Veľa preto experimentujem. Do roku 1989 sme prakticky všetci mali jeden typ holubov, len občas sa niekomu podarilo prepašovať jedince zo Západu, ideálne z Belgicka, Holandska či Nemecka. Tamojšie holuby totiž boli na lepšej úrovni a lietali rýchlejšie, čo vyplývalo z toho, že chovatelia tam mali objektívne viac možností.
Keď sa otvorili hranice, naši holubári vycestovali a podovážali si rôzne typy holubov. Ja sám dnes vlastním 120 importovaných chovných párov, z ktorých sa snažím odchovať čo najkvalitnejšie mladé. Samozrejme, nie vždy to vyjde. K tomu si na pretekanie nechávam okolo 100 až 140 jedincov plus každý rok odchovám 250 až 300 mladých. Spolu je to teda okolo 600 kusov.
Čo sa deje s tými, ktoré sa neosvedčia?
Stačí, že netrafíte správnu dvojicu, holúbky si jednoducho nesadnú, hoci sú obaja kvalitní, a výsledkom sú jedince, ktoré sa na súťaže nehodia. Neplatí totiž, že z dvoch dobrých holubov automaticky vychováte šampióna, inak by to bolo príliš jednoduché.
Je to ako pri psoch. Kedysi som choval dobermanov. Mal som aj nejaké úspechy, ale párením som nikdy nedosiahol úroveň rodičov tých psíkov. Napríklad som spáril šteňa európskej víťazky so svetovým šampiónom a výsledkom bol psík, ktorý nedosahoval ani slovenskú úroveň.
Ako teda končia tie, čo sa neosvedčia pri párení?
Som zanietený zberateľ holubov, čiže s nimi príliš neobchodujem. Predávam ich len občas, aj to možno za desatinu sumy, za ktorú som ich kúpil. Zväčša ich požičiam alebo darujem kamarátom. Veľakrát sa stane, že u nich sa im zrazu darí, lebo lepšie trafia ich párenie.
Raz som mal chovný kus, z ktorého sa mi stále nedarilo odchovať kvalitu, hoci som pri ňom vystriedal viac holubíc. Požičal som ho kamarátovi a má z neho špičkových závodníkov.
Je to teda ako u ľudí – vysokoškolsky vzdelaní rodičia nie sú garanciou, že ich dieťa neskončí len vyučené, a naopak, rodičia so základným vzdelaním, ktorí sa živia poľnohospodárstvom a žijú v ťažkých podmienkach, neraz dokážu mať z potomkov lekárov, vedcov či právnikov.
Smeroval som k tomu, či holubári nevydarené jedince rovno nezabíjajú.
Ja som chovateľ, ktorý ich nezabíja, a ak už k tomu musí dôjsť, robím to len s ťažkým srdcom a holub musí byť veľmi chorý. Mám problém sa s tým vysporiadať, preto to za mňa musí urobiť ošetrovateľ. Staršie chovné holuby u seba nechám dožiť, žiadne likvidácie nepripadajú do úvahy.
Samozrejme, sú aj chovatelia, ktorí so zabíjaním nemajú problémy, dokonca likvidujú aj závodníkov v prípade, že ich stav potrebujú doplniť mladými holubmi. Skúšajú ich predať alebo darovať, ak sa to však nepodarí, odtnú im hlavy a dovidenia.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/55/5511332/5511332.jpeg?rev=2" author=""]Minule mi drevorubač vravel, že spiľovali stromy. Z jedného vypadlo jastrabie hniezdo a okolo neho napočítali
až 250 krúžkov po holuboch. Koľko ich muselo byť naozaj, kedže všetky určite nenašli?[/content]
[content type="citation"]Hnevajú nás chránené dravce[/content]
Aká veľká je vaša komunita?
Na Slovensku je registrovaných asi 4000 chovateľov holubov. Nie všetci však súťažia. Mnohí s tým skončili, ale holubov sa úplne vzdať nedokážu, lebo ich to jednoducho baví.
Čo vás hnevá?
Premnožené dravce ako sokoly či jastraby. Sú celoročne chránené a kvôli nim sa nám domov zo súťaží nevracia množstvo holubov. Robíme kroky, aby sa povolil regulovaný odstrel, zatiaľ je to však nepriechodné.
Z každého preteku mi prídu minimálne dva holuby podriapané. Minule mi drevorubač vravel, že spiľovali stromy. Z jedného vypadlo jastrabie hniezdo a okolo neho napočítali až 250 krúžkov po holuboch. Koľko ich muselo byť naozaj, kedže všetky určite nenašli?
Poznám chovateľov, ktorí na jar vypustia holuby, lebo ich musia pred prvými pretekmi roztrénovať a v priebehu mesiaca majú z 80 kusov len 50. Dravce si ich teda odchytia už doma. Minule sme sa s kolegom zhodli, že dnešné ochranárske pravidlá nám doslova pripomínajú časy, keď Rusi mali prejsť Duklou.
Je logické, že ochranári dávajú prednosť prírode pred umelými odchovmi holubov. Ide o najväčší problém?
Nie. Trápi nás najmä to, že máme veľmi malú členskú základňu medzi mladými ľuďmi, čo vyplýva z toho, že tento koníček je finančne náročný. Starí chovatelia vymierajú a nemá ich kto nahradiť. Nie je to však len náš problém, pokles počtu holubárov je celosvetovým trendom možno s výnimkou Poľska a ázijských krajín ako Čína, Taiwan a Japonsko, ktoré zažívajú holubársky rozmach.
Koľko peňazí na to treba?
Auto si viete kúpiť za 10-tisíc, ale aj za 100-tisíc eur. U chovateľa je to rovnaké, záleží na jeho zanietenosti, príjmoch a na tom, čo chce dosiahnuť. Poznám takých, ktorí majú iba 10 či 15 holubov pre potešenie, nevakcinujú ich a kŕmia ich len obyčajnou pšenicou.
Iní chcú občas aj pretekať, a aby to mohli robiť s piatimi holubmi, potrebujú ich aspoň dvadsať. Tí sa už snažia pridať im aj vitamíny, ktoré stoja od pár desiatok centov až do stoviek eur, a tešia sa z toho, že im holúbky vôbec doletia domov.
Ktorá skupina je najväčšia?
Pravdepodobne strední chovatelia, ktorí majú 30 až 40 holubov a snažia sa súťažiť celú sezónu, čo už niečo stojí, lebo pretekov je viac ako 20 ročne. Títo ľudia to už robia z veľkej vášne.
A veľkochovatelia?
Niektorí z nich sa holubárčeniu venujú profesionálne, teda nechodia do práce, živia ich len holuby. Je ich však málo, možno dvaja či traja, ostatní svoj koníček tvrdo dotujú.
Väčší chovatelia sa už snažia svojim holubom poskytnúť to najlepšie na trhu. Kým kedysi sa chovali len na pšenici a kukurica pre ne bola sviatkom, dnes existujú špeciálne kŕmne zmesi s až 25 typmi zrniek, ktoré vyvíjajú špecializované pracoviská.
Jedna zmes je na prípravu pred pretekmi, ďalšia na regeneráciu po nich, iná na prečistenie organizmu, na diétu či na dodanie energie. Zmesky predstavujú to najlepšie, čo môže holub do seba dostať na to, aby maximálne zosilnel a bol pripravený podať špičkový výkon.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/5/55/5511335/5511335.jpeg?rev=2" author=""]Ak holubovi nedáte samičku, neraz si partnerku nájde cestou v inom holubníku,
prípadne si začne aj s obyčajnou mestskou holubicou a ostane s ňou.[/content]
[content type="citation"]Robíme z nich vdovcov aj celibátnikov[/content]
Holuby sa vraj počas pretekov ženú domov primárne za partnerom, teda samček za samičkou a naopak. Je to pravda?
Áno. Kedysi dávno sme nepoznali inú metódu ako tú, že všetky holuby sa chovali spolu, takže sa pokojne párili a ročne mali tri až štyri mladé. To bola prirodzená metóda chovu, lenže potom sa ako efektívnejšia ukázala takzvaná vdovská metóda.
To je aká?
Párik holubov necháme na jar odchovať mladé a potom ho rozdelíme. Samice a samci sú teda od seba, oddelene ich vypúšťame aj počas tréningu. Tesne pred pretekmi samčekovi na 20 až 30 sekúnd ukážeme jeho samičku. Tým, že s ňou mal mladé, vie, že ho bude doma čakať a naopak. Ľudovo povedané, pri súťaži sa ide pretrhnúť, len aby bol doma čo najskôr.
Keď sa vráti, aj mu dovolíte potešiť sa?
Áno, ale len na dve či tri minútky a párik znovu rozdelíme tak, aby sa týždeň do ďalších pretekov nevidel. Potom ho opäť dáme na chvíľu dokopy, aby bol motivovaný na ďalší let. Oproti prirodzenej metóde dokážu títo „vdovci“ 500 kilometrov preletieť aj o pol hodinu rýchlejšie.
Existuje tiež takzvaná metóda celibátu. Na Slovensku ju používa málokto, my sme to však skúšali. Dosahujú sa pri nej najlepšie výsledky, ale, žiaľ, aj najväčšie straty.
Predpokladám, že tam holub partnerku nevidí vôbec.
Presne tak, samec nikdy v živote nevidí samicu. Vytvorí si puto na samotný holubník či na chovateľa a počas pretekov letí za ním. Pred nasadením do pretekov sa mu dokonca na jeho miesto pustí iný holub, čo on vyhodnotí ako obsadenie priestoru nepriateľom a začne si svoje miesto strážiť. Keď ho odvezú na štart, domov letí ako šialený, aby si ochránil svoj flek.
Prečo sú pri celibáte vysoké straty?
Lebo príroda je mocnejšia. Ak holubovi nedáte samičku, neraz si partnerku nájde cestou v inom holubníku, prípadne si začne aj s obyčajnou mestskou holubicou a ostane s ňou.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/8/55/5511338/5511338.jpeg?rev=2" author=""]Ešte pred sezónou sa každému holubárovi presne zmerajú súradnice holubníka.
Spolu so súradnicami vypúšťacieho miesta potom program vypočíta presnú vzdialenosť. [/content]
[content type="citation"]Preletia aj 1300 metrov za minútu[/content]
Ako vyzerajú samotné preteky?
Sezóna sa začína na prelome apríla a mája. Celé Slovensko je rozdelené do oblastných združení, to naše trebárs zahŕňa Detvu, Lučenec, Kokavu nad Rimavicou, Fiľakovo aj Rimavskú Sobotu. Je teda rozložené do základných organizácií, aby chovatelia mali čo najbližšie k takzvanému košovaniu holubov. Košovanie už totiž súvisí s pretekmi.
Konkrétne?
Kto ide súťažiť, privezie holuby na určené miesto, teda na konkrétnu základnú organizáciu. Tam čaká komisia, ktorá má k pretekárskym holubom prístup ako jediná. Všetky ich skontroluje, správne označí a naloží do prepravných košov, ktoré sa zaplombujú.
Ako sa holuby označia?
Používajú sa dva rôzne systémy – buď sa dá holubovi na nohu preteková gumička s tajným číslom, alebo sa použije systém EKS, teda elektronický konštatovací systém, čo je čip na nohe holuba. Oboma spôsobmi je možné presne identifikovať prílet holuba domov.
Potom sa holuby odvezú na miesto vypustenia?
Áno, špeciálnymi autami sa z jednotlivých základných organizácií odvezú na miesto štartu. S každým vodičom ide pre istotu aj jeden sprievodca, aby sa nestalo, že niekto je s nejakým chovateľom kamarát a jeho holuby vypustí o pol hodiny skôr.
Ak ich veziete stovky kilometrov, znamená to, že celý čas sú v košoch?
Samozrejme. Holuby sa košujú deň pred pretekmi, obvykle v piatok alebo sobotu s tým, že auto dorazí na miesto štartu v takom čase, aby mali po transporte dosť času na upokojenie. Súťaží sa výhradne cez víkend, pre nepriaznivé počasie sa to dá posunúť maximálne o jeden deň.
Prečo?
Väčšina chovateľov je cez týždeň v práci a boli by znevýhodnení, ak by sa lietalo povedzme v stredu. Na holuby totiž treba čakať doma a po prílete ich hneď opatriť.
OK, holuby sa privezú napríklad do Prahy na vypúšťacie miesto, holubári čakajú doma. Čo sa bude diať?
Na mieste štartu už čaká odborník, ktorý dohliada na pravidlá, napríklad skontroluje, či niekto nemanipuloval s plombami na košoch. Tie sa potom naraz otvoria, aby mohli holuby vyletieť.
Lenže niektorí chovatelia sú k Prahe bližšie a ich holuby prekonávajú kratšiu vzdialenosť. Ako sa to potom hodnotí?
Ešte pred sezónou sa každému holubárovi presne zmerajú súradnice holubníka. Spolu so súradnicami vypúšťacieho miesta potom program vypočíta presnú vzdialenosť. Samozrejme, že do Zvolena priletí holub minimálne o pol hodinu skôr ako do Lučenca. To však neprekáža, lebo program všetky výsledky prepočíta na preletené metre za minútu.
Koľko preletí holub za minútu?
Záleží od počasia. Pri veľkom protivetre či daždi to býva okolo 800 či 900 metrov za minútu, niekedy aj menej. Obvyklé rýchlosti v dobrom počasí sú od 1000 do 1300 metrov za minútu. Ak však fúka vietor v smere letu holuba, narastie to, zažili sme aj takého, čo zvládol 1740 metrov za minútu, čo už nebolo práve regulérne.
Ako sa zaznamenáva presný prílet holuba?
Keď vidíme, že pristál v holubníku, dáme mu dolu pretekovú gumičku a vložíme ju do konštatovacích hodín, čím získame odtlačok časového údaju na kontrolnej páske.
Pri elektronickom systéme EKS to nie je potrebné, lebo ten automaticky zosníma čip holuba, ktorý prešiel vstupom do holubníka. Je na ňom totiž umiestnená elektronická platňa spojená s počítačom, čas príletu sa teda zaznamená aj bez našej asistencie.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/55/5511340/5511340.jpeg?rev=2" author=""]Stáva sa, že holub sa cestou vysilí alebo netrafí domov. Detva je pod Poľanou. Ak holuby letia z Prahy a južný vietor
ich vyfúkne až do Poľska, musia obletieť celé Tatry, lebo ich kvôli výške nedokážu preletieť.
V takom prípade sa vrátia vychudnuté.[/content]
[content type="citation"]Či sú týrané? Je to šport[/content]
Zatváranie do klietok, transport, dlhý let domov v rôznych podmienkach. Nie sú tie holuby týrané?
Ťažko povedať, je to šport. Keď maratónec beží 42 kilometrov, je či nie je týraný? Pre mňa osobne by to už bolo týranie. Koľkí dostanú kŕče, chytia ich iné problémy a ani nedobehnú?
Oni to však robia dobrovoľne.
Áno, stáva sa, že holub sa cestou vysilí alebo netrafí domov. Napríklad Detva je pod Poľanou. Ak holuby letia z Prahy a južný vietor ich vyfúkne až kamsi do Poľska, musia obletieť celé Tatry, lebo ich kvôli obrovskej výške nedokážu preletieť. V takom prípade sa vrátia vychudnuté, svalová hmota sa im spáli, na to je však holubár, aby ich dal do poriadku a nechal pred ďalšími pretekmi dostatočne oddychovať.
Inokedy holub ostane niekde na ceste. Neraz mi volali, že je u niekoho na záhrade a nevie vyletieť, lebo je príliš slabý. V tom prípade poprosím, aby mu dali vodu, ryžu či pšenicu, vďaka čomu sa dostane do formy, prípadne po neho pošlem ošetrovateľa. A áno, niekedy holuby uhynú. Bohužiaľ, aj to patrí k tomuto športu.
Koľko percent holubov sa z pretekov nevráti?
Záleží od počasia. Pre holuby je najhorší dážď. Niektoré nezastavia, letia ďalej, lebo sa ženú za samičkou, až nakoniec premoknú a spadnú, prípadne musia nútene sadnúť na zem, kde sa stanú korisťou líšok či kún.
Zlý je aj bočný vietor, lebo im dokáže mimoriadne predĺžiť cestu domov, naše holuby nám hlásili už nielen z Maďarska, ale aj Chorvátska či Rumunska. Odtiaľ sa vrátia len ťažko, lebo sú úplne vysilené a vzdialenosť na prípadný návrat je už priveľká.
Čiže straty sú pri každom preteku?
Nie, neraz sa vrátia všetky holuby, bežné sú však straty okolo 10 percent. Boli aj preteky, keď holuby vypustili do takého extrémneho počasia, že sa ich nevrátilo až 80 percent.
Koľko stojí kvalitný poštový holub?
Je to rôzne. Niektoré stoja 10 eur, kvalitné niekde v Ázii aj 300-tisíc eur a viac.
Prosím? Jeden holub?
Áno. Bežný kvalitný holub u nás však ide po 500 až 1000 eur.
Ako dlho žijú?
Dvanásť až dvadsať rokov. Prvé preteky majú už v roku vyliahnutia, obvykle lietajú osem rokov, potom je už ich výkon slabší. Trendom je však súťaženie od mláďat do štyroch rokov.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/55/5511342/5511342.jpeg?rev=2" author=""]V zahraničí sú preteky slušne honorované, u nás sa také niečo vyskytne len ako občasná lastovička.[/content]
[content type="citation"]Socialistická droga[/content]
Doping je problém mnohých športov, bolo by čudné, keby sa holubárov nedotkol. Mýlim sa?
Je to problém, ktorý sem, ako mnohé iné zlé veci, prišiel zo Západu. Preto ho riešime a tento rok sa začnú robiť prvé antidopingové kontroly aj u nás. Každý chovateľ si totiž myslí, že na to, aby jeho holub lietal rýchlejšie a vydržal v dobrej kondícii, musí dostať niečo špeciálne. Existujú však preparáty, nebudem ich menovať, ktoré sú už za hranicou povoleného.
Vonku sa to trestá, chystáme to aj u nás. Doteraz sa to nedarilo zaviesť, lebo kontroly sú drahé. Na valnom zhromaždení zväzu sme sa však zhodli, že je čas s tým začať. Špičkoví chovatelia sa tomu nevyhnú, je však zbytočné kontrolovať tých, čo nemajú úspechy a sú radi, že vôbec nejaké holuby nasadili do súťaže.
Čo vás, holubárov, najviac teší?
Prílet holubov z pretekov. Vtedy konečne opadne všetko napätie a nasleduje buď obrovská radosť z dobrého výsledku, alebo obrovské sklamanie.
Ako rýchlo sa k vám do Detvy vráti holub štartujúci ráno o šiestej z Prahy?
V ideálnych podmienkach je doma na obed okolo dvanástej.
Aká odmena ho čaká?
Buď samička, alebo aj niečím chutným vylepšená strava či hranie sa s chovateľom.
Holuby sa hrajú s chovateľom?
Niektoré to majú veľmi radi, ide o také naťahovanie sa s ich zobákmi, keď si akože bránia svoje miesto a podobne.
Dá sa na pretekoch dobre zarobiť?
Nie, lebo u nás nezvyknú byť finančne motivované. Keď sme kolegom zo Západu hovorili, že zvykneme súťažiť preto, lebo nás to baví, teda len o body do tabuľky a nie o peniaze, pozerali na nás ako na zjavenie. Vonku sú teda preteky slušne honorované, u nás sa také niečo vyskytne len ako občasná lastovička.
Na majstrovstvách Slovenska môžete vyhrať vázu a pár stoviek eur, to však nepokryje ani náklady. Nás teší samotný úspech a spomienkové drobnosti vo vitríne. Holubárčenie je jednoducho taká socialistická droga.
Rozhovor bol autorizovaný, Jozef Fekiač v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: redakcia
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
