Košice 27. júna (TASR) - Spolu s podstatou rozhodnutia Ústavného súdu SR na internete by mali byť zverejnené aj odlišné stanoviská sudcov. To isté má platiť aj o písomných vyhotoveniach rozhodnutí, ktoré sa doručujú účastníkom konania. "Nič v zákone o Ústavnom súde nehovorí, že odlišné stanovisko sa uverejní neskôr alebo napríklad až pri príležitostí zverejnenia rozhodnutia v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR. Nezverejnenie odlišného stanoviska je v rozpore so zákonom," tvrdí bývalý ústavný sudca Ján Drgonec.
Uviedol to dnes pre TASR v súvislosti s faktom, že hoci Ústavnému súdu žiadna právna prekážka nebráni zverejniť spolu s rozhodnutím odlišné stanoviská sudcov, nedeje sa tak. Podľa Drgonca sú zverejnené nesúhlasiace názory veľmi dôležité pre správne rozhodovanie každého súdu. "Ak sa totiž zverejnia názory, ktoré hovoria v prospech rozhodnutia a zároveň názory v jeho neprospech, a tie druhé sú pritom presvedčivejšie a rozumnejšie ako väčšinový názor, súd sa dostáva do ofsajdu," uviedol Drgonec. Preto je väčšina sudcov nútená starostlivejšie odôvodniť svoje rozhodnutie, ako keby ho nemuseli verejne konfrontovať s názormi kolegov.
Právna úprava zákona o Ústavnom súde z roku 1993, ktorá umožňovala uviesť odlišné stanovisko iba v zápisnici o hlasovaní, sa zmenila 1. augusta 2000. Podľa nej má sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu ÚS, alebo s ich odôvodnením, právo na pripojenie svojho odlišného stanoviska k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. "Je to jeden z mála, ale zásadných krokov na ceste demokratizácie právneho poriadku SR a demokratizácie jej inštitúcii," tvrdí Drgonec a dodáva, že táto zmena je oveľa dôležitejšia, ako sa verejne prezentovalo. "Bol to malý jadrový výbuch v demokratizácii práva na Slovensku."
Fakt je, že odlišné stanoviská troch ústavných sudcov v dvoch naposledy rozhodnutých plenárnych kauzách neboli pripojené k rozhodnutiu doručenému účastníkom, ani zverejnené na internetovej stránke Ústavného súdu súčasne s rozhodnutím. Podľa Drgonca je takéto "nakladanie s názormi ústavných sudcov veľmi smutným signálom o činnosti súdu pri uplatňovaní Ústavy SR".
Slovensko v možnosti zverejňovať odlišné stanoviská sudcov iba dobieha svet. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v rovnakom období, keď sa vedenie bývalého ÚS SR odvolávalo na nemožnosť zverejňovať stanoviská pre chýbajúcu legislatívu, tá istá formulácia v bulharskom zákone umožňovala tamojším ústavným sudcom bežne zverejňovať nesúhlasiace názory. Rovnako Albánsko a Bielorusko mali už v tom čase v zákone jednoznačne povedané, že sudca má právo na zverejnenie svojho nesúhlasiaceho názoru, čo sa ako samozrejmosť aj uplatňovalo.
*ver pa
NNNN
