BRATISLAVA. Niektorí opoziční poslanci chcú vzdelanostný cenzus pre starostov a primátorov napadnúť na Ústavnom súde.
Požiadajú, aby pozastavil účinnosť zákona, pretože na jeseň budú komunálne voľby.
Nedostatočné vzdelanie?
Návrh podporujú viacerí nezaradení poslanci, poslanci Mosta-Híd, SaS a OĽaNO. Podpisov už majú dostatok.
"Zavádzanie cenzov je v zásade posunom sto rokov dozadu," hovorí nezaradený poslanec Daniel Lipšic. Priznáva, že sú obce a mestá, kde starostovia a primátori ich riadenie nezvládajú.
Demokracia je však podľa neho postavená na princípe, že väčšina rozhoduje.
„Väčšina si zvolí koho považuje za najvhodnejšieho. Neznamená to, že väčšina si zvolí najlepšieho. Preto pokus obmedziť pasívne volebné právo je nedemokratickým a protiústavným obmedzením,“ vyhlásil.
Ak starostovia obcí zlyhávajú pri plnení základných úloh samosprávy, a to aj pre nedostatočné vzdelanie, treba podľa Lipšica dať takéto obce do režimu nútenej správy.
Upozornil, že je možné aj rozšíriť podmienky nútenej správy. Na rozdiel od vzdelanostného cenzu je podľa neho podmienka veku v zákonoch prípustná, pretože vekový cenzus je súčasťou pri každých voľbách.
„Vekový cenzus naplní každý tým, že uplynie čas,“ konštatoval. Lipšic tiež upozornil, že napríklad kandidáti na župana, poslancov či Európskeho parlamentu musia mať len základné vzdelanie.
Martin Poliačik zo SaS upozornil, že zákon má zabrániť, aby starostom bol príslušník rómskeho etnika. „To treba jednoznačne pomenovať a odsúdiť,“ vyhlásil.
Kaliňák vidí protiústavnosť, Martvoň nie
Poliačika zaráža, že také podanie na Ústavný súd nedáva Smer, keďže aj minister vnútra Robert Kaliňák vníma vzdelanostný cenzus ako protiústavný.
Podľa Kaliňáka môže byť novela, ktorá prikazuje, aby kandidáti na starostov a primátorov mali ukončené stredoškolské vzdelanie, v rozpore s právom byť volený.
Opačný názor však zastáva Anton Martvoň (Smer). Martvoň spolu so straníckymi kolegami Dušanom Bublavým a Ľubomírom Petrákom zakotvili vzdelanostný cenzus pre starostov do novely zákona o obecnom zriadení.
"Sme toho názoru, že keďže starosta je orgán obce a zároveň aj jej funkcionár, tak na zastávanie tejto funkcie a orgánu obce by mali byť minimálne vzdelanostné podmienky podobne, ako to je pri zastávaní funkcií v štátnej správe," vysvetlil Martvoň.
Keď v štátnej správe prístup k funkciám a k zastávaniu pozícií vedúcich orgánov môže byť podmienený požiadavkou minimálneho vzdelania, tak v tom Martvoň nevidí problém ani pri obciach a mestách.
Člen ústavnoprávneho výboru zároveň pripomína, že občania majú právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách, školský zákon ustanovuje povinnú školskú dochádzku, o zavedení najnižšieho dosiahnutého vzdelania ako podmienky na výkon funkcie starostu obce teda nemožno hovoriť ako o diskriminačnej a protiústavnej.
"Každý má možnosť bezplatne a bez obmedzenia splniť tento predpoklad výkonu funkcie starostu," vraví Martvoň.
