Tento príklad uvádzal vicepremiér Ivan Mikloš ako dôkaz svojich tvrdení, že dvojaká ekonomika nemeckých štátov pred zjednotením prinášala aj takéto porovnávania kvality.
Diskusiu na tému efektivity súčasného hospodárenia s výsledkami spred 13 rokov navodila otázka komunistického poslanca Karola Ondriaša, ktorému chýba financovanie poľnohospodárstva, zdravotníctva, školstva a kultúry z dosiahnutého hrubého domáceho produktu. Vicepremiér a minister financií Mikloš jednoznačne zdôraznil, že "nebyť komunistického režimu nemuselo Slovensko absolvovať strastiplnú dvanásťročnú cestu transformácie a bolo by dnes iste fungujúcou trhovou ekonomikou".
Bez ekonomických deformácií komunistického režimu by životná úroveň obyvateľov Slovenska bola dnes rádovo vyššia, tvrdil šéf financií. Dôvodom recesie v transformujúcich sa krajinách, a teda aj poklesu domáceho HDP, je deformácia vo formálnych vzťahoch inštitúcií a absencia motivačných prvkov. Za ilúzie komunizmu označil Mikloš tvrdenia, že niečo môže byť bezplatné. Vždy ide o financovanie z verejných zdrojov, dodal.
Mikloš sa vyslovil, že chápe tvrdenia nie nepodstatnej skupiny obyvateľstva, že za komunizmu bolo na Slovensku lepšie. Vo svojej úvahe sa zmienil o myšlienke -"komunizmus sa bráni ústami svojich obetí", pretože to bol život z podstaty na úkor budúcnosti. To bol neudržateľný a bezalternatívny stav. Takýto režim je dnes iba v severnej Kórei, dôsledkom je tamojší hladomor - umieranie desaťtisícov detí. Zákernosť komunistického režimu je podľa názoru Mikloša v tom, že budí dojem dosiahnutia vysokého ekonomického rastu, ale konkurencieschopnosť systému je čoraz menšia.
Na porovnanie dvoch protichodných režimov využil vicepremiér hospodárske výsledky bývalej NDR a NSR. "Kto kam z ich obyvateľov utekal," položil auditóriu snemovne rečnícku otázku s dovetkom, že Slovensko má reálnu šancu vyrovnať sa aj s nezamestnanosťou a postupne zvyšovať životnú úroveň pokračovaním v reformách a integrácii krajiny.
