Žltačka sa v rómskych osadách objavuje tak často ako v ázijských krajinách s veľmi nízkou životnou úrovňou.
KOŠICE. Východoslovenskí Rómovia trpia častejšie infekčnými aj civilizačnými chorobami ako ostatné obyvateľstvo. Alarmujúci je podľa expertov vysoký výskyt hepatitídy typu B.
V prieskume venovanom rómskemu zdraviu zistili, že vyše polovica ľudí z osád má alebo jej v minulosti diagnostikovali toto ochorenie.
V súčasnosti je infikovaných viac ako 12 percent Rómov na východnom Slovensku. Zápalové ochorenie pečene sa pritom môže z rómskej osady rozšíriť aj na väčšinovú populáciu. Prieskumu sa zúčastnilo 429 Rómov z 12 východoslovenských obcí vo veku 15 - 45 rokov.
Laosania, Vietnamci, Rómovia
„Výsledky prieskumu ukázali štatistiky podobné tým, aké dosahujú Číňania, Laosania či Vietnamci, teda obyvatelia krajín s najväčším výskytom hepatitídy typu B. U Rómov na východnom Slovensku je výskyt tohto ochorenia rovnaký ako v krajinách s najnižšou životnou úrovňou na svete,“ upozorňuje hlavný koordinátor projektu HepaMeta z Univerzity P. J. Šafárika docent Peter Jarčuška.
Primárka interného oddelenia z Nemocnice Poprad Sylvia Dražilová hovorí, že infekčná choroba sa medzi Rómami prenáša z matky na dieťa, injekčnými striekačkami u drogovo závislých, domácim tetovaním a pohlavným stykom.
Vylepšiť tieto štatistiky by podľa odborníkov pomohlo očkovanie. Predišlo by sa tým zdravotným komplikáciám spôsobeným žltačkou ako cirhóza pečene alebo jej následná rakovina, ktorých liečba je nákladná.
Voda, záchod? Sci-fi
Výskumníci sledovali v osadách i ďalšie infekcie, medzi nimi i chlamýdie. Zistili, že výskyt sledovaných infekcií bol v rómskej populácii vyšší. Predpokladajú, že za šírenie infekčných ochorení môže najmä spôsob života ľudí z osád, nízka vzdelanosť a zlé hygienické návyky.
Prieskum vyhodnotil životné podmienky a štýl Rómov. „Ich socioekonomické podmienky v osadách sú katastrofálne. Takmer 90 percent z nich nemá základné vzdelanie, nemá prácu. Polovica z nich nemá pitnú tečúcu vodu, záchod, kúpeľňu. Elektrinu nemá 20 percent z nich,“ opisuje Jarčuška.
Všetky aspekty podľa neho súvisia s horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti. V rómskom jedálničku chýba ovocie, zelenina a mliečne výrobky. Na druhej strane častejšie fajčia a pijú.
Spokojnosť rovnaká
Obyvatelia osád zomierajú skôr. Predošlé štúdie ukázali, že rómski muži žijú o 7,5 roka kratšie a rómske ženy o 6,6 roka kratšie ako ostatná populácia.
Až 41 percent z opýtaných vyhodnotilo svoj zdravotný stav ako zlý. Častejšie tiež udávajú zdravotné ťažkosti ako bolesti hlavy, svalov či nespavosť.
Napriek nízkemu životnému štandardu a vysokej chorobnosti sú Rómovia so svojím životom spokojní do približne rovnakej miery ako väčšinová populácia.
