Po februárovom prevrate v roku 1948 prevádzal utečencov cez hranice na Západ, odsúdili ho na štrnásť rokov väzenia a nútených prác. Z väzenia ho prepustili na podmienku vo februári 1964.
Ing. František Šedivý sa narodil 2. Júla 1927 v obci Zadní Třebaň neďaleko od Prahy. Počas 2. svetovej vojny ho v roku 1942 po heydrichiáde vylúčili zo štúdia na reálnej škole. V roku 1944 ho zaradili do práce v továrni Junkers (presnejšie v jej pobočke na území protektorátu). Vtedy sa aj priamo zapojil do protinacistického odboja ako spojka.
"V továrni sa vyrábali súčiastky do lietadiel typu Junkers a do striel V-1 a V-2, takže sa o to zaujímala aj spravodajská služba,“ spomína František Šedivý na to, ako do lesov neďaleko obce Přílepy, kde sa ukrývala skupina napojená na spravodajcov, nosieval správy z továrne.
Keď skupinu odhalili, ešte sa mu podarilo doručiť varovanie, na základe ktorého mohli odbojári ujsť. Tu sa však jeho práca spojky skončila. "Neskôr som sa ešte presunul do zákopov, kde som strávil posledné dva mesiace vojny.“
František Šedivý s bratom.
FOTO - POST BELLUM
Prevádzal cez Šumavu
Po vojne dostal František možnosť doštudovať, maturitné skúšky zložil ako dvadsaťjedenročný v roku 1948. Práve vtedy sa však krátke obdobie relatívneho pokoja schyľovalo ku koncu. Nastúpil na štúdium na vysokej škole obchodnej, no spoločenské pomery sa rýchlo zhoršovali.
"Sem-tam niekoho zatvorili, dokonca už niekoho aj popravili. To v nás vzbudzovalo všeobecný odpor. Zatvorili sa hranice."
Rozhodol sa, že sa zapojí do odboja. "Pomáhali sme ľuďom, ktorí museli preč. (...) Ja sám som prechody neorganizoval, len raz za mnou prišli, že či by som neodprevadil starších manželov. Vraj nepoznajú Šumavu a nevedia sa pohybovať po lese."
Aj napriek tomu, že v tom čase Šedivý žiadnu cestu cez kopce nepoznal, našiel si ju. "Vtedy som niekoľkokrát vyšiel na Šumavu, našiel som si svoju trasu a použil som ju. Manželov som previedol. Dostal som potom správu od rodiny, že sa im podarilo prejsť."
Išlo vtedy o vojenského dôstojníka, ktorého meno František z bezpečnostných dôvodov nepoznal.
Druhý prechod bol zložitejší, keďže išlo o mladú ženu s dvomi malými deťmi. "Keď sa dnes nad tým zamyslím, bolo to obrovské riziko a z mojej strany úplný nezmysel. Cestu poznal a vedel som, že pôjdem potichu, ale ako pôjdu ostatní? Znovu som si overil zvieracie cestičky, po ktorých som zvykol chodiť, ale tie viedli aj cez močarisko. Jedno dieťa niesla ona, jedno ja. Cesta trvala takmer päť hodín a ja som sa musel ešte pred svitaním vrátiť späť, nenápadne prísť domov tak, aby sa to mamička nedozvedela. To bolo v roku 1949.“
Šedivý v 40. rokoch.
FOTO - POST BELLUM
Za odboj si odsedel dvanásť rokov
Ďalšia prosba o pomoc pri prechode prišla už na jeseň toho istého roku, no Šedivý si kvôli počtu vojakov a napadnutému snehu nebol istý. Prechod presunul až na jar, keď si išiel znovu overiť priechodnosť lesnej cestičky.
"Urobil som len pár krokov do stráženej zóny za ostnatý drôt, kde platilo "strieľa sa bez vyzvania" a na hodnú chvíľu som sa zastavil. Zozadu som bol krytý, a tak som sa dlho díval dopredu. Videl som, že tam niekto sedí. Tak som rýchlo vycúval a zmizol."
Po tomto zážitku František Šedivý s prechodmi definitívne skončil.
Neskôr pôsobil v odbojovej skupine, v roku 1952 ho zatkli a odsúdili na štrnásť rokov väzenia. Prešiel väznicou Mírov a mnohými tábormi v jáchymovskej oblasti: ústredným táborom, táborom C, táborom L – tzv. Vežou smrti, Bytízom a Vojnou.
Na slobodu ho podmienečne prepustili vo februári 1964.
Príbehy 20. storočia
Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?
Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).
Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).
Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.
Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!
Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.
Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.
Autor: Adam Drda
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
