Bratislava 14. novembra (TASR) - Výstavu najlepších prác Alfonza Muchu z jeho amerického a českého obdobia dnes pod názvom Alphons Mucha v USA, na Morave a v Čechách slávnostne otvorili v Pállfyho paláci Galérie mesta Bratislavy (GMB).
Expozícia umiestnená na druhom poschodí približuje dovedna 110 malieb, kresieb, ilustrácií, plagátov, vitráží i štúdií po-parížskeho obdobia autora, ktoré pochádzajú z českých múzeí, galérií a súkromných zbierok. Medzi nimi možno nájsť Princeznú Hyacintu, Spomienku na rodné mesto, Spevácke združenie moravských učiteľov, cyklus Siedmi blahoslavení, alebo najočakávanejší obraz z cyklu Slovanská epopeja, s ktorého zapožičaním museli súhlasiť aj primátor mesta Prahy a minister kultúry ČR - Přemysl Otakar II, kráľ železný a zlatý. Atmosféru prezentačnej výstavy najznámejšieho českého secesného maliara dopĺňajú aj prvé československé bankovky, známky, pohľadnice alebo výtvarníkove fotografie.
Nákladný výstavný projekt pripravil známy manažér v oblasti výtvarného umenia, zberateľ a niekdajší čs. reprezentant v tenise Jan Kukal a tvorí druhú časť projektu Paríž 1900, ktorý mohli priaznivci Muchu navštíviť v GMB už pred dvoma rokmi. Záštitu nad podujatím prevzali minister zahraničných vecí Eduard Kukan a minister kultúry Rudolf Chmel, ktorý sa dnešnej vernisáže osobne zúčastnil. Alphonse Maria Mucha (1860-1939) sa narodil 24. júla 1860 v Ivančiciach. Po prvých neúspechoch snahy o prijatie na Akadémiu v Prahe, odišiel ako 19-ročný do Viedne, kde pracoval v dielni divadelných dekorácií a navštevoval kurzy kreslenia. Po strate miesta sa usadil nakrátko v Mikulove, kde maľoval portréty miestnych a pomáhal pri maliarskych dekoračných prácach v službách grófa Khuen-Bellasiho. V roku 1885 začal študovať na mníchovskej Akadémii, ale po roku odišiel do Paríža. Pôsobil tu aj ako predseda parížskeho slovanského spolku Lada a stretával sa s krajanskými maliarmi a členmi generácie národného divadla Vojtěchom Hynaisom a Václavom Brožíkom. V roku 1891 sa spriatelili s Paulom Gauginom, pričom kontakty udržiaval aj s Paulom Sérusiérom a ostatnými zo skupiny Les Nabis. Dôležitým pre Muchu sa stal rok 1895, kedy vytvoril prvý plagát pre herečku Bernhardtovú v hlavnej úlohe Gismontovej Victorieny Sardovy, ktorú uviedli v Theatre de la Renaissance. Odštartovalo to jeho kariéru natoľko, že sa stal vyhľadávaným autorov plagátov pre najrôznejšie účely. Navrhoval tiež vitráže, šperky, nábytok, tkaniny i koberce. Prvýkrát samostatne vystavoval v roku 1897. Na Svetovej výstave v Paríži v roku 19000 sa prezentoval vnútornou úpravou pavilónu Bosny a Hercegoviny, ktorú vytvoril vrátane nástenných malieb a plastík. Aby sa vymanil z kolotoča komerčných objednávok a prednáškovou činnosťou zarobil na svoj tvorivý sen o cykle zachytávajúcom výjavy z dejín Slovanov odišiel v roku 1904 do USA. Potom, čo sa mu podarilo získať mecéna, sa v roku 1909 vrátil do vlasti a po dokončení výzdoby primátorského salónika v pražskom Obecnom dome začal vo svojich 50 rokoch v ateliéri na zámku v Zbirohu pracovať na cykle Slovanská epopeja. Cyklus 20 rozmerných plátien dokončil až o 18 rokov, kedy bol celý pri príležitosti 10 výročia vzniku 1. ČSR po prvý raz vystavený vo Veletržnom paláci v Prahe.
Výstava potrvá do 19. januára 2003.
UPOZORNENIE: Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotomateriál
