Prezident dnes navštívi oceliareň Arcelor, popoludní bude rokovať
v EIB
Luxemburg 14. novembra (TASR) - Rozhovory s predstaviteľmi Európskej
investičnej banky, ktorá spolufinancuje výstavbu piateho
bratislavského Mostu Košická, má na programe záverečného dňa svojej
oficiálnej návštevy v Luxembursku prezident SR Rudolf Schuster.
V sprievode veľkovojvodu Henriho navštívi prezident Schuster
dopoludnia oceliarne Arcelor v Differdange. Oceliarsky koncern
Arcelor bol v roku 2000 najväčším výrobcom surovej ocele vo svete.
Prvá dáma má na programe návštevu továrne na výrobu porcelánu.
Po rozhovoroch v EIB odcestuje prezident so sprievodom na
Slovensko.
SR v Prahe získa pozvánku do NATO, zatiaľ nie členstvo
Brusel/Bratislava 14. novembra (TASR) - Slovensko získa pozvánku do
NATO na summite aliancie v Prahe, ktorý sa koná budúci štvrtok
a piatok, čím urobí kľúčový krok k plnohodnotnému členstvu v tomto
obrannom združení. Zhodujú sa na tom slovenskí politickí
predstavitelia, pozorovatelia i anonymné zdroje aliancie.
V minulosti pozvanie oddialili výhrady NATO voči podľa aliancie
nedemokratickému spôsobu vládnutia bývalého premiéra Vladimíra
Mečiara. Keď na Slovensku zo septembrových volieb vzišla opäť
prozápadná a demokratická vláda, podmienky aliancie pre udelenie
pozvánky boli splnené.
Pozvánka do NATO neznamená automaticky členstvo SR v aliancii.
Najskôr sa na jar budúceho roku podpíše prístupový protokol, konečný
vstup je plánovaný najskôr na rok 2004 (pravdepodobne v máji).
Aliancia naznačuje, že pozvané krajiny musia vstúpiť do NATO súčasne,
čo bude závisieť od ich pripravenosti. Nepripravenosť jedného
pozvaného kandidáta by teda mohla oddialiť termín vstupu na neskôr
než rok 2004.
Ako nedávno pripustil nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ
aliancie, rozširovanie NATO je "v podstate politickým rozhodnutím".
Rozšíri sa tak zóna stability a demokracie a ide tiež o krok
k historickému zjednoteniu Európy zároveň s prijímaním nových členov
do EÚ.
Slovensko - ako aj ostatní kandidáti - muselo v rámci Akčného
plánu členstva (MAP) okrem demokratických, hospodárskych a sociálnych
však plniť aj vojenské kritériá. Po udelení pozvánky v Prahe bude SR
prípravný plán plniť až do konečného vstupu do aliancie.
V duchu presadzovanej vojenskej špecializácie členov NATO bude
úlohou menších štátov ako Slovensko poskytnúť aliancii "to, čo robia
najlepšie". Slovensko by podľa pozorovateľov mohlo pokračovať
v mierotvorných misiách po celom svete: ženijná jednotka
v Afganistane, spolupráca s NATO v Macedónsku, Bosne, Kosove, s OSN
na Cypre a na Golanských výšinách. Vo Východnom Timore pôsobí
vojenská nemocnica, slovenskí experti pomáhajú v odmínovávaní
v Eritrei a Chorvátsku. Z asi 30-tisícovej armády takmer 800
príslušníkov pôsobí v misiách v zahraničí. Medzi ukončené operácie
patria misie slovenských vojakov v Albánsku či bývalej Juhoslávii.
O veľké vojenské operácie sa budú podľa analytikov starať
v prvom rade USA a ich európski spojenci ako Británia či Francúzsko.
Detailná diskusia o špecializácii Slovenska sa očakáva až po pražskom
summite.
Ďalšou úlohou Slovenska je zmodernizovať a pretransformovať
svoju armádu sovietskeho typu na ozbrojené sily založené na západných
doktrínach. Strategickým cieľom je vybudovať malé, ale vysoko
kvalitné vycvičené sily, ktoré zaručia obranu štátu a prispejú ku
kolektívnej obrane v rámci NATO. Filozofiou je nahrádzať ťažkú bojovú
techniku ľahšími strojmi.
Vláda chce zároveň v tomto volebnom období osobitne dbať na
výcvik a vyzbrojenie špeciálnych jednotiek rýchlej reakcie - na
budovanie takýchto jednotiek zameriava pozornosť aj aliancia. Armáda
sa má v roku 2006 stať profesionálnou.
Priblížením SR k NATO je aj nová poľsko-česko-slovenská brigáda
s veliteľstvom v Topoľčanoch a pracovným jazykom angličtinou. Brigáda
troch krajín by bola k dispozícii pripravovaným jednotkám rýchleho
nasadenia NATO i podobným silám navrhovaných EÚ.
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Ivan Korčok
tvrdí, že NATO, do ktorého chce vstúpiť Slovensko a ďalších deväť
štátov, je inou alianciou, než do ktorej vstupovali v roku 1999
Poľsko, Česko a Maďarsko. Vzhľadom na nové bezpečnostné hrozby
- terorizmus, zbrane hromadného ničenia v rukách nespoľahlivých
štátov - sú potrebné zmeny vo veliacej štruktúre i vo vojenských
schopnostiach aliancie. Novú stratégiu a modernizáciu 53-ročnej
aliancie by mal vytýčiť práve summit v Prahe.
Podľa minulomesačných prieskumov je za vstup SR do NATO 57,5
percent Slovákov (zdroj: Ústav pre výskum kultúry a verejnej mienky
Národného osvetového centra (NOC)). V minulosti podpora dosiahla aj
hranicu 62 percent.
Vynechanie možnosti zamestnávania krajanov nespôsobí žiadne problémy
Budapešť 14. novembra (TASR) - Maďarské denníky sondujú v dnešných
vydaniach postoj maďarských politických strán v susedných krajinách
k úprave krajanského zákona v súvislosti s víkendovým rokovaním
Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT), ktorá sa má zaoberať návrhom
úpravy.
Podľa predbežných stanovísk významné maďarské strany v podstate
podporujú predstavy vlády Pétera Medgyessyho o korekcii zákona, píše
denník Népszabadság.
Vynechanie možnosti zamestnávania krajanov z právnej normy
nespôsobí žiadne problémy pre Maďarov žijúcich na Slovensku. Túto
klauzulu doteraz využilo iba 42 osôb, povedal pre Népszabadság
predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos.
Ako dodal, v rámci medzivládnej dohody o vzájomnom zamestnávaní
však už môže dostať pracovné povolenie v Maďarsku na obdobie jedného
roka 2000 slovenských občanov.
Podľa Bárdosa by bolo možné riešiť výhrady Slovenska voči
zákonom stanovenej podpore výchovy a vzdelávania tak, že by podporu
dostávali nie deti navštevujúce školy s vyučovacím jazykom maďarským,
alebo ich rodičia, ale škola, prípadne tam fungujúce rodičovské
združenia. Toto riešenie by bolo v súlade aj s odporúčaním benátskej
komisie a pravdepodobne by ho uznala aj slovenská vláda, zdôraznil
Bárdos.
Výkonný podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) Miklós
Duray prvýkrát nepríde na schôdzu MÁÉRT, píše v titulku denník
Magyar Nemzet. Pre tieto novny Duray uviedol, že na odborné
rokovanie, ktoré bolo v pondelok v Budapešti, SMK nedelegovala jeho
a nemohol sa zúčastniť na debate o úprave krajanského zákona.
Preto nepovažuje za etické cestovať do maďarskej metropoly na
jedno prípadné konečné hlasovanie, kde by ťažko vedel ovplyvniť obsah
zmeny právnej normy.
Magyar Nemzet pripomína slová slovenského premiéra Mikuláša
Dzurindu, ktorý vyjadril nespokojnosť v súvislosti s tichom okolo
krajanského zákona, a ktorý pripustil, že v prípade nevýhodnej formy
upraveného zákona sa Slovensko bude brániť prijatím vlastnej právnej
normy.
NATO dosiahne konsenzus o pozvaných krajinách v pondelok
Brusel 14. novembra (TASR) - Členské štáty NATO dosiahnu už na budúci
pondelok konsenzus o krajinách, ktoré pozvú vo štvrtok 21. novembra
počas summitu aliancie v Prahe. Na úrovni veľvyslancov sa v pondelok
v Bruseli zíde Severoatlantická rada, ktorá zhrnie konečné stanoviská
vlád členských štátov a mala by dospieť ku konsenzu.
Diplomatické zdroje však dnes potvrdili, že oficiálne NATO
svoje rozhodnutie oznámi až vo štvrtok krátko po 09.30 h, pričom by
sa tak malo stať verejne za prítomnosti televíznych kamier.
Šéfovia štátov a vlád 19 členských krajín aliancie by mali
rozhodnutie o zozname pozvaných krajín prijať bez diskusie, pretože
do Prahy prídu už so spoločným stanoviskom vo vrecku. Hoci NATO to
oficiálne neprizná až do summitu, pozvanie v Prahe dostane sedem
krajín: Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko
a Rumunsko.
Tento týždeň prijíma generálny tajomník NATO George Robertson
veľvyslancov členských krajín, aby mu oznámili konečné stanoviská
svojich vlád. Väčšina veľvyslancov tak už urobila, dnes sa čaká
stanovisko americkej vlády.
Lídri pozvaných krajín sa v Prahe stretnú so svojimi partnermi
z devätnástky vo štvrtok popoludní, pričom Slovensko budú zastupovať
prezident Rudolf Schuster a premiér Mikuláš Dzurinda.
Po summite by v priebehu asi desiatich dní mal pozvané krajiny
osloviť námestník generálneho tajomníka pre politické záležitosti
Günter Altenburg s podrobnosťami o prístupových rokovaniach, ktoré sa
začnú v decembri.
Väčšina z nich prebehne v bruselskom sídle aliancie, slovenský
vyjednávací tím bude viesť štátny tajomník ministerstva zahraničných
vecí Ivan Korčok. Rokovania budú v podstate kopírovať Akčný plán
členstva a jeho politickú, ekonomickú, obrannú, bezpečnostnú,
legislatívnu a rozpočtovú časť.
Slovensko sa v rámci prístupového procesu zaviaže
k pokračovaniu reforiem a prípravy. Rokovania by sa mali skončiť vo
februári 2003 a v marci by Slovensko malo podpísať prístupový
protokol. Potom sa začne ratifikačný proces a riadnym členom NATO by
malo Slovensko byť krátko pred ďalším summitom aliancie, ktorý sa
plánuje na jar 2004.
Maďarská vláda v návrhu krajanského zákona zohľadní odporúčania MÁÉRT
Budapešť 14. novembra (TASR) - Na víkendovom zasadaní Stálej
maďarskej konferencie (MÁÉRT) v Budapešti bude do programu zaradené
aj prerokovanie návrhu úpravy krajanského zákona.
Maďarská vláda pri vypracovaní úpravy zákona zohľadní v čo
najväčšej miere odporúčania konferencie týkajúce sa tejto oblasti.
Uviedol to dnes v Budapešti štátny tajomník zodpovedný za Maďarov
žijúcich za hranicami Úradu predsedu vlády (MEH) Vilmos Szabó.
O návrhu odborníci Stálej maďarskej konferencie a parlamentných
strán viedli už viaceré rokovania, poznamenal Szabó a dodal, že popri
právno-technických otázkach obsahuje návrh, ktorý predložia
konferencii, aj riešenie problematiky zamestnávania krajanov, ktorá
je dôležitá najmä pre Rumunsko, a otázku podpory výchovy
a vzdelávania, v súvislosti s ktorou Slovensko vyjadrilo svoje
výhrady.
Podpora výchovy a vzdelávania bude podľa návrhu rozšírená v tom
zmysle, že tá sa bude týkať všetkých detí zúčastňujúcich sa
vzdelávania v školách s vyučovacím jazykom maďarským.
V otázke informačných kancelárií sa zmena podľa návrhu dotkne
v tom smere, že zákon jednoznačne bude deklarovať, že kancelárie majú
výhradne iba úlohy súvisiace s informovaním, žiadosti o krajanský
preukaz bude možné uplatňovať na konzulátoch.
Preukaz Maďara bude figurovať v zákone, ale prax poskytovania
výhod a podpôr bude možné upravovať aj dvojstrannými dohodami,
poznamenal Szabó. Úprava krajanského zákona bude založená na konsenze
maďarských parlamentných strán, Maďarskej stálej konferencie a je
zrejmé že bude musieť byť prijateľná aj pre vlády susedných krajín,
dodal politik.
Návrh úpravy právnej normy predloží vláda do snemovne
pravdepodobne začiatkom decembra a podľa štátneho tajomníka je šanca
na to, aby v skrátenom konaní parlament novelu krajanského zákona
prijal trebárs ešte v tomto roku, povedal Szabó.
Nemecko víta rozšírenie NATO o sedem nových členov
Berlín 14. novembra (TASR) - Nemecký parlament Bundestag jednohlasne
uvítal dnes nastávajúce rozšírenie NATO o sedem východo-
a juhoeurópskych štátov.
S ohľadom na ďalšie kandidátske krajiny dnes šéf nemeckej
diplomacie Joschka Fischer vyhlásil: "Dvere musia zostať otvorené."
Vo vládnom vyhlásení k budúcotýždňovému summitu NATO v Prahe
Fischer podčiarkol, že nadchádzajúce rozšírenie aliancie na 26
členských krajín je aj v nemeckom záujme.
Sedem ašpirantov na členstvo v Severoatlantickej aliancie sú
Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko Rumunsko a Slovinsko.
Fischer v dokumente spomenul aj tie krajiny, ktorých záujem
o vstup aliancia zatiaľ nezohľadnila. Naďalej sa s nimi musia
udržiavať "intenzívne kontakty", podčiarkol minister zahraničných
vecí Nemecka.
Šéf nemeckej diplomacie sa zasadil aj za pokračovanie dialógu
s Ukrajinou. S ohľadom na obvinenia na adresu Kyjeva z ilegálnych
dodávok zbraní Iraku Fischer žiadal bezpodmienečné dodržiavanie
medzinárodného práva a rozhodnutí OSN.
Schusterovej návšteve v Luxemburgu sa podrobne venujú tamojšie médiá
Luxemburg 14. novembra (TASR) - O návšteve prezidenta SR Rudolfa
Schuster v Luxemburskom veľkovojvodstve informujú obšírne v týchto
dňoch luxemburské médiá. Prijatie slovenského prezidenta v členskej
krajine NATO týždeň pred rozhodujúcim rozširovacím summitom aliancie
vnímajú ako veľavravný signál. Luxembursko je navyše jeden zo
zakladajúcich členov Európskej únie, ktorý jednoznačne podporuje jej
ďalšie rozširovanie smerom do strednej a juhovýchodnej Európy.
Rozsiahle reportáže o Schusterovej návšteve s informáciami
o Slovensku priniesli dnes La Voix de Luxembourg, Luxemburger Wort,
Journal de Luxembourg, Le Quotidien, Tageblatt. Tri denníky priniesli
v uplynulých dňoch aj rozhovory s prezidentom Schusterom, v ktorých
dominuje najmä téma integrácie a smerovanie Slovenska po
septembrových parlamentných voľbách.
Veľkovojvodský pár - Ich Výsosti Henri a Maria-Teresa sa dnes
popoludní s prezidentom Schusterom a jeho manželkou Irenou rozlúčili.
Oficiálnemu rozlúčkovému ceremoniálu predchádzala prehliadka
prevádzky Profil Arbed v najväčšom oceliarskom koncerne Arcelor
v Differdange. Prvá dáma navštívila v sprievode veľkovojvodkyne
podnik na výrobu porcelánu.
Popoludní absolvuje prezident ešte rokovanie s predstaviteľmi
Európskej investičnej banky, ktoré sa uskutočňuje mimo programu
štátnej návštevy. Táto nadnárodná banková inštitúcia, ktorá sa
zameriava na podporu medzinárodných projektov, najmä pri rozvoji
infraštruktúry, spolufinancuje aj výstavbu piateho bratislavského
Mostu Košická.
EÚ stále nevie, kedy sa rozšíri
Brusel 14. novembra (TASR) - Európska únia stále nevie, kedy sa
rozšíri, hoci najpravdepodobnejším dátumom prijatia nových krajín sa
po dnešnej diskusii veľvyslancov pätnástky javí 1. máj 2004.
V hre je však naďalej aj 1. apríl 2004 a 1. jún 2004.
Veľvyslanci dnes oficiálne nedospeli k žiadnemu záveru a v pondelok
budú o dátume diskutovať ministri zahraničia, ktorí príjmu konečné
rozhodnutie. Niektoré diplomatické zdroje však dnes naznačili, že
najväčšie šance má teraz 1. máj, hoci Európska komisia údajne
uprednostňuje 1. jún 2004.
Je však zrejmé, že k rozšíreniu EÚ nedôjde 1. januára 2004, ako
očakávali kandidátske krajiny. Keďže prístupovú zmluvu podpíšu budúci
noví členovia až 16. apríla 2003, jej ratifikácia sa začne najskôr
v máji a osem mesiacov na celý proces asi nebude stačiť.
Komisár pre rozšírenie Günter Verheugen tento týždeň zdôraznil,
že parlamenty členských krajín nemožno vystaviť časovému tlaku
a žiadať od nich, aby asi 6000-stranovú zmluvu prediskutovali
a ratifikovali za šesť mesiacov.
Presný dátum vstupu nových členov potrebuje EÚ poznať už teraz,
aby mohla s nimi uzavrieť prístupové rokovania. Dátum má totiž celý
rad finančných, inštitucionálnych aj praktických dôsledkov. Stanoví
sa podľa neho rozpočet na rok 2004, upraví fungovanie inštitúcií
a tiež rozhodne, kedy komisia predloží záverečné posudky kandidátov
plánované šesť mesiacov pred ich vstupom.
Kandidátske krajiny očakávali, že k rozšíreniu dôjde 1. januára
2004, hoci tento termín únia nikdy oficiálne nesľubovala. Jediným
záväzkom, ktorý prijala, je, aby sa noví členovia zúčastnili na
budúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Tie sú naplánované na 22. júna 2004, noví členovia teda musia
do EÚ vstúpiť najneskôr 1. júna. To potvrdil tento týždeň aj komisár
Verheugen: "Pred voľbami znamená pred voľbami. Prvý júl teda
neprichádza do úvahy."
O dátume rozšírenia budú v pondelok diskutovať v Bruseli
ministri zahraničia EÚ, ktorí príjmu konečné rozhodnutie. To musia
potom na decembrovom summite v Kodani potvrdiť šéfovia štátov a vlád
a dátum musí byť uvedený v prístupovej zmluve.
Schuster vyzval EIB nasmerovať investície aj mimo Bratislavy
Luxemburg 14. novembra (TASR) - Možnosti využívania úverov
a prostriedkov z fondov Európskej investičnej banky (EIB) predstavili
dnes v Luxemburgu prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi zástupcovia
tejto nadnárodnej inštitúcie.
Počas rozhovoru ho upozornili na problémy, s ktorými sa
investori na Slovensku a v celej strednej a východnej Európe
stretávajú. Vyzvali však, aby Slovensko fondy EIB využívalo čo
najviac. Ako príklad spomenuli Českú republiku, kde po letných
záplavách EIB investovala okolo 400 miliónov eúr. Za nekorektné
označili výzvy šéfa Medzinárodného menového fondu, aby sa SR
neuchádzala o úvery s 30-ročnou splatnosťou.
Prezident Schuster apeloval na predstaviteľov banky, aby svoje
investície smerovali aj do iných slovenských miest, nielen do
Bratislavy. Viceprezident EIB Wolfgang Roth pripomenul, že Slovensko
bude musieť naakumulovať značné finančné prostriedky, ktoré po vstupe
do Európskej únie investuje do ochrany životného prostredia.
EIB ponúka svoje investície vo viacerých oblastiach, najmä však
vo výstavbe infraštruktúry, v telekomunikáciách, pri ochrane
životného prostredia a podobne.
Po rokovaniach na pôde EIB prezident SR ukončil trojdňovú
oficiálnu návštevu Luxemburského veľkovojvodstva a odcestoval do
vlasti.
Tabajdi: Návrh úpravy krajanského zákona rozširuje kruh podpôr
Budapešť 14. novembra (TASR) - Návrh úpravy maďarského krajanského
zákona označila dnes v Budapešti pracovná skupina poslaneckého klubu
vládnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) za vhodný základ pre
víkendové rokovanie Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT).
Podľa slov predsedu skupiny Csabu Tabajdiho základom úpravy
boli odporúčania benátskej komisie Rady Európy, dohoda Orbán-Nastase
a hlásenie Európskej únie o krajine. Návrh zohľadňuje záujmy Maďarov
žijúcich za hranicami a rozširuje kruh poskytovaných podpôr, dodal
politik.
Na margo Slovenskom kritizovanej podpory výchovy a vzdelávania
Tabajdi povedal, že tú novela rozširuje o rodiny s jedným dieťaťom,
kým doteraz boli do podpory zaradené v zákone iba rodiny s minimálne
dvoma deťmi.
Ľavicový politik sa domnieva, že ak zo strany najväčšieho
opozičného subjektu - Zväzu mladých demokratov (FIDESZ) - bude
politická vôľa, tak drvivá väčšina snemovne odhlasuje úpravu
krajanského zákona - podobne, ako tomu bolo pri hlasovaní o pôvodnom
krajanskom zákone.
Socialistov bude na schôdzi Stálej maďarskej konferencie
zastupovať šéf strany a minister zahraničných vecí László Kovács,
Csaba Tabajdi a Gábor Hárs.
Opozičný politik z frakcie mladých demokratov László Surján
navrhuje, aby na základe dosiahnutého konsenzu na Stálej maďarskej
konferencii vláda okamžite predložila návrh do parlamentu. Ten by
novelu mohol prerokovať v mimoriadnom a zrýchlenom procese ešte do
konca roka.
Dzurinda pricestoval do Macedónska na summit SEI
Skopje 14. novembra (TASR) - Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda
pricestoval dnes do macedónskej metropoly Skopje, kde sa koná výročný
summit Stredoeurópskej iniciatívy (SEI).
V rámci dvojdňového pobytu sa Dzurinda v piatok zúčastní na
plenárnom zasadaní premiérov 17 členských štátov SEI. Témami
rozhovorov budú medzinárodná situácia, bezpečnostná situácia
v regióne a proces európskej integrácie členov neformálneho fóra.
Dnes má Dzurinda na programe účasť na pracovnej večeri
podávanej premiérom hostiteľskej krajiny Brankom Crvenkovským.
Na úvod podujatia generálny riaditeľ SEI Harald Kreid za
najnaliehavejší problém označil pomoc krajinám, vylúčeným
z rozšírenia EÚ plánovaného na rok 2004.
"Polovica našich členských krajín sa nestane členmi EÚ a našou
úlohou bude pomôcť hlavne štátom zostávajúcim mimo. Snažíme sa
koncentrovať našu prácu na tieto krajiny a pomôcť im pri riešení ich
sociálnych a ekonomických problémov," vyhlásil Kreid v stredu, keď sa
stretnutie SEI začalo Ekonomickým fórom. "Záverečná deklarácia bude
politickým dokumentom a základom pre spoluprácu medzi členskými
krajinami počas budúceho roku," dodal Kreid.
Pesimisti však poukazujú na to, že SEI v minulosti prišla
s početnými deklaráciami, pričom reálny efekt bol minimálny. Kreid
v reakcii na túto kritiku povedal, že SEI v uplynulom roku
financovala asi 30 projektov a dokázala, že sa stala operatívnou.
V stredu šéfovia 17 obchodných komôr schválili záverečnú
deklaráciu, v ktorej sa vyslovili za prehĺbenie spolupráce medzi
členskými krajinami SEI, rozvoj obchodu a finančnej výmeny, ako aj
vytvorenie spoločnej informačnej siete, ktorá by mala potenciálnym
investorom zjednodušiť administratívne a právne úkony.
Vyhlásenie, ktoré má byť podpísané v piatok vyzýva na ďalší
rozvoj vzťahov medzi súkromnými a verejnými podnikmi v regióne ako aj
na rozvoj malých a stredných firiem.
SEI, ktorá vznikla v novembri 1989 ako iniciatíva Rakúska,
Talianska, Maďarska a vtedajšej Juhoslávie, zoskupuje
najrôznorodejšie krajiny - od dvoch členov EÚ: Talianska a Rakúska,
cez kandidátske krajiny: Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko
a Slovensko, až po krajiny problematického Balkánu: Albánsko, Bosnu
a Hercegovinu, Bulharsko, Chorvátsko, Juhosláviu, Macedónsko,
Rumunsko. Ďalšími členmi sú Bielorusko, Moldavsko a Ukrajina.
Dnes mal summit na programe neformálne stretnutie ministrov
zahraničných vecí členských krajín SEI. Na stretnutí sa zúčastnil aj
šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan, ktorý do Skopje pricestoval
z Luxemburska, kde sprevádzal prezidenta Rudolfa Schustera. V rámci
summitu má Kukan naplánované aj bilaterálne stretnutia s rezortnými
kolegami z Macedónska a Albánska.
Z Macedónska slovenská delegácia v piatok odcestuje priamo do
Varšavy, kde sa uskutoční stretnutie premiérov desiatich krajín
kandidujúcich na vstup do EÚ s komisárom EÚ pre rozšírenie Günterom
Verheugenom. Členmi laekenskej skupiny sú Česko, Poľsko, Litva,
Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus, Maďarsko, Slovinsko a Slovensko.
Neformálne stretnutie šéfov diplomacií SEI sa dnes konalo v Skopje
Skopje 14. novembra (TASR) - Neformálne stretnutie šéfov diplomacií
krajín Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) sa dnes za účasti ministra
zahraničných vecí SR Eduarda Kukana konalo v macedónskom Skopje.
Po privítacom vystúpení hostiteľky Ilinky Mitrevovej, v ktorom
macedónska ministerka privítala rozširovanie NATO i EÚ
a zablahoželala všetkým štátom SEI, ktoré stoja na prahu prijatia za
plnoprávnych členov týchto zoskupení, neodzneli žiadne výhrady voči
rozširovaniu EÚ. V prípade NATO neboli reakcie už také jednoznačné.
Bielorusko sa napríklad netajilo negatívnym postojom k vývoju, ktorý
by práve zo štátnej hranice tejto krajiny urobil hlavnú "demarkačnú
čiaru" medzi alianciou a "zvyškom" sveta.
Poľský viceminister zahraničných vecí Andrzej Byrt v zastúpení
krajiny, ktorá prevezme predsedníctvo v SEI, podčiarkol, že
pravdepodobné, skoré prijatie piatich krajín iniciatívy za členov EÚ
ju neoslabí, ale skôr posilní.
Hlavným cieľom Poľska v úlohe predsedníckej krajiny SEI bude
podľa jeho slov posilnenie spolupráce medzi iniciatívou a úniou,
užšia kooperácia v boji proti korupcii a inštitucionálna pomoc SEI
v oblasti rozvoja demokratických inštitúcií členských krajín.
V hospodárskej sfére bude dôraz na podpore cezhraničnej spolupráce
malých a stredných podnikateľov, v čom je dobrým, nasledovaniahodným
príkladom rakúsko-talianska spolupráca.
Do Skopje pricestoval dnes večer aj predseda vlády SR Mikuláš
Dzurinda, ktorý sa v piatok zúčastní na plenárnom zasadaní premiérov
17 členských štátov SEI. Témami rozhovorov budú medzinárodná
situácia, bezpečnostná situácia v regióne a proces európskej
integrácie členov neformálneho fóra.
