Ilavčan PETER MARTINISKO sa roky ako dobrovoľník venoval obnove zrúcaniny hradu v Lednici. Jeho úsilie zaujalo župana Jaroslava Bašku, ktorý mu v máji zveril aj Trenčiansky hrad.
Ako sa z dobrovoľného záchrancu ruiny stane šéf veľkého múzea, pod ktoré patrí aj Trenčiansky hrad?
„Naše občianske združenie sa desať rokov stará o hrad v Lednici, priľahlý kostolík a o kostolík v Haluziciach. Za desať rokov sme nazbierali mnoho skúseností, pracovných kontaktov a máme aj výsledky. Trenčiansky hrad potrebuje oživiť. Funguje roky rovnako a hoci má slušnú návštevnosť, ľudia chcú dnes živú históriu, nielen vitríny. Preto ma oslovili.“
Treba na to kontakty na Smer a nového trenčianskeho župana Bašku, pod ktorého múzeum spadá?
„Oslovil ma priamo pán Baška, ktorý sa bol v rámci predvolebnej kampane pozrieť aj v Lednici a naše výsledky ho zaujali. S novým županom som sa nepoznal, nie som ani členom Smeru.“
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/SmeLudiaSlovenska"][/content]
Nie je problém, že nemáte muzeálnu prax?
„Máme tu okolo dvadsať odborných zamestnancov, ktorí mi vedia odborné veci zodpovedať. Toto múzeum si teraz vyžaduje najmä manažérsky prístup. Ja som v združení roky pracoval ako projektový manažér, robil som niekoľko projektov cezhraničnej spolupráce, podávali sme projekty na štrukturálne fondy, fungujeme na národných fondoch ministerstva kultúry a úradov práce, podarilo sa nám získať aj súkromných donorov.“
Trenčiansky hrad patrí medzi najnavštevovanejšie, no mnohí odchádzajú sklamaní, že okrem hradu veľa neponúkne.
„Je to tak, hrad teraz pôsobí ako poloprázdna stavba, niektoré expozície sú tam už desiatky rokov. Treba ich obnoviť a hrad urobiť príťažlivejším. Pripravujeme bezplatné otvorenie dolného hradu pre verejnosť, aby sa Trenčania mohli poprechádzať aj na hradnom nádvorí a dať si tam kávu. Plánujeme sprístupniť veľkú baštu a južné opevnenie, pretože dnes návštevníci vidia menej ako polovicu hradu. Pribudnú aj maličkosti v areáli sme spustili bezplatnú wifi zónu, plánujeme vybudovať archeologické nálezisko pre deti, kde budú môcť v piesku hľadať vykopávky. Na hrad presúvame aj starožitný nábytok z mojej kancelárie.“
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com
V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska
Ako ste sa dostali k Lednickému hradu?
„Ako partia vysokoškolákov sme hľadali sebarealizáciu a objavili sme hrad v Lednici. So starostom sa nám podarilo dohodnúť prenájom a pustili sme sa do práce.“
Akí ľudia sú v dobrovoľníckej komunite?
„Je to rôznorodá zmes, niekto robí s posuvnými dverami, iný dokladá tovar, je tam účtovníčka aj archeológ. Spája nás vzťah k histórii a hradu. Za tie roky sa u nás vystriedali už stovky ľudí.“
Prečo by mal mladý človek, ktorý má dnes veľa možností vyžitia, tráviť čas na stredovekých ruinách?
„Je to niečo iné ako chodiť do práce, sedieť pri počítači či ísť do nákupného centra.“
Iné je aj ísť hrať futbal.
„Na hrade láka aj tajomno neobjaveného. A na rozdiel od futbalu, keď sa to zápasom končí, tu ľudia za sebou nechávajú aj hmatateľné hodnoty.“
Asi to nie je len trhanie buriny a cementovanie?
„Necementujeme, používame šetrnejšie metódy. Niektorí sa tam idú narobiť, lebo cez týždeň pracujú pri počítači a chýba im fyzická práca. Ale je to aj o okolitej prírode a partii, večer sa zväčša opeká.“
Dá sa pri neškolených dobrovoľníkoch hovoriť o rekonštrukcii hradu?
„Aj tí, čo stavali hrady, mali jedného staviteľa, ktorý riadil prostých sedliakov. My máme na obnovu hradu projekt, na ktorý dohliada projektant, pomáhajú nám aj statici a profesionálny murár historických murív. Spočiatku to robili zdarma, teraz im už dokážeme niečo zaplatiť.“
Spozoroval by návštevník rozdiel medzi stavom hradu dnes a pred vaším nástupom?
„Prvé, čo si všimne, že po hrade sa dá voľne chodiť. V roku 2004 bol kompletne zarastený náletovou vegetáciou, podarilo sa nám odstrániť prevažnú časť sutinových závalov, máme takmer kompletne zastabilizovaný východný palác, pri ktorom hrozilo, že padne do dediny. Pracujeme aj na konzervácii a čiastočnej dostavbe obytnej veže. V roku 2009 sme s obcou odstránili náletový les okolo hradu. Dovtedy bolo vidno len kúsok veže z lesa, dnes je už zase dominantou.“
Mení sa aj prístup miestnych, ktorí chodili na hrad po stavebný materiál?
„Niektorí miestni pracujú u nás cez projekt nezamestnaných na hradoch a aj tí, čo chodili na kameň, ho teraz murujú. Začínajú to vnímať ako niečo dôležité pre obec.“
Ako pomáha projekt obnovy hradov nezamestnanými od bývalého ministra kultúry Daniela Krajcera?
„Vďaka nemu sme sa výrazne posunuli. Dovtedy prišla raz za rok na dvatri týždne firma, ktorá spravila zákazku a my sme pokračovali ako dobrovoľníci po víkendoch. Teraz tam máme šesť mesiacov šestnásť ľudí a posun v rýchlosti je obrovský.“
Dokážu nezamestnaní pracovať na kvalitatívnej i kvantitatívnej úrovni, ktorú si obnova hradu žiada?
„Po zaškolení a pod odborným dohľadom vykonajú kvalitnejšiu prácu ako väčšina stavebných firiem u nás. Nie sú hnaní termínmi a množstvom kubíkov, iba kvalitou.“
Krajcer nedávno upozornil, že prístup vlády projekt ohrozuje. Už sa to vyriešilo?
„Štartovali sme neskôr ako vlani, prví nezamestnaní nastúpili až koncom júna. Murárska sezóna trvá od apríla do polovice septembra, takže sa urobí menej murárskych prác. Ale zase nám zostane čas na pomocné práce, ako je zber kameňa, odstraňovania sutín či náletovej vegetácie.“
Ako by mal hrad vyzerať, keď skončíte?
„Ak sa podarí pokračovať v projekte nezamestnaných ďalšie dva roky, hrad by mohol byť dokončený ako zakonzervovaná a čiastočne dostavaná zrúcanina sprístupnená pre verejnosť.“
Ponúknete aj nejakú pridanú hodnotu?
„Ani dnes už ľudia nechodia len pre hrad, na kopci sme začali chovať kozy, ktoré nám spásajú hradný kopec a nemusíme tak stále kosiť. Spolu s Lesmi SR a ochranármi sa venujeme aj hradnému bralu, aby nezarastalo náletovou vegetáciou, keďže tam rastie niekoľko druhov chránených rastlín a vzniká tam malá botanická záhrada.“
Ste šéfom celoslovenského združenia Zachráňme hrady. V akom stave sú?
„V lepšom ako pred piatimi rokmi. Projekt nezamestnaných rozšíril konzerváciu aj na ďalšie objekty. Ak by projekt bežal ešte päť rokov, väčšina týchto zrúcanín by už mohla byť sprístupnená verejnosti. Prerušenie čo i len na rok by znamenalo, že zaučení ľudia, ktorí vedia kvalitne murovať, nám odídu.“
Čím to je, že v Česku sú pamiatky v lepšom stave?
„Nemali niekoľko stavovských povstaní, po ktorých zostali hrady vypálené a zbúrané. Počas socializmu zas až tak nepristupovali k hradom ako ku zdroju stavebného materiálu. V 90. rokoch sa to čiastočne otočilo, my tu máme asi 25 občianskych združení, ktoré obnovujú vyše 40 hradov, čo sa v Česku v takej miere nedeje. Ale aj u nás sú hrady, o ktoré sa dosiaľ nikto nestará a zanikajú.“
Sú už ochotní prispieť na obnovu kultúrneho dedičstva aj bežní ľudia a firmy?
„Dnes už zdroje kombinujeme a na dobrovoľnícku činnosť i profesionálne zásahy už prispievajú aj firmy. Trvalo to dlho, ale presvedčili ich naše výsledky a to, že ak nám dajú euro, tak my pridáme ďalšie dve vo forme práce. Bežní ľudia prispievajú najmä cez dve percentá z daní.“
Trenčiansky hrad sa preslávil, keď sa v roku 2003 zrútil opravený múr. Hrozí to aj ďalším pamiatkam?
„Technológia v čase socializmu spočívala najmä v betónovaní, takže sa vyskytujú aj statické poruchy. Môže sa stať, že múr zvlhne a ak je pod cementom nepriedušne uzavretý, vnútri sa rozpadne a zosype. My sa snažíme robiť čo najviac s pôvodnými technológiami a materiálmi, areály aj odvodňujeme.“
Môžu sa naše pamiatky zviditeľniť aj inak?
„Ako dobrovoľníci sa snažíme propagovať Považskú hradnú cestu. Keď sa dnes prídu turisti pozrieť na Považský hrad, zväčša nevedia, že neďaleko je Lednica. A že stačí prejsť sto kilometrov a uvidia aj desať hradov.“
Beata
Balogová
