Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
BRATISLAVA. Slovensko by malo na septembrovom summite NATO zaujať poctivý postoj k svojim záväzkom, vyzval v utorok prezident Andrej Kiska na návšteve Poľska.
Vo Varšave bol na svojej ďalšej zahraničnej návšteve po minulotýždňovej zastávke v Prahe.
Varšava hrá rolu stredoeurópskeho lídra a udalosti na Ukrajine tento trend posilnili. Prezident Bronislaw Komorowski patril aj k prvým gratulantom, ktorí Kiskovi po zvolení telefonovali.
Záväzky neplníme
Slovensko dnes dáva na armádu len jedno percento z HDP namiesto dvoch, ktoré sľúbilo Severoatlantickej aliancii.
Premiér Robert Fico zo Smeru neochotu zvýšiť výdavky na obranu dal najavo aj počas májovej návštevy generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena.
Povedal, že viac peňazí na armádu nedá, lebo ich vraj nemáme.
Kiskovo vyjadrenie sa dá zároveň vnímať aj ako reakcia na Ficove slová z prezidentskej kampane, keď v marci spochybnil, že by bol ako prezident ochotný vojensky pomôcť členskému štátu NATO, ktorý by bol napadnutý. Poprel by tak základné princípy aliancie.
Slovensko na summitoch NATO zastupuje prezident a bude to tak aj v britskom Walese. Už na budúci týždeň sa stretnú prezidenti V4, pobaltských krajín, Rumunska a Bulharska vo Varšave.
Kiska poľskú iniciatívu víta, po stretnutí by prezidenti mali prísť so spoločným stanoviskom.
Kiskov poradca pre zahraničnú politiku Martin Bútora hovorí, že pôjde skôr o výmenu názorov krajín pred summitom.
Dohoda je ťažká
Prezidenti by podľa analytika slovenského inštitútu CEPI Mariána Majera mohli hovoriť aj o ďalších krokoch v súvislosti s krízou na Ukrajine.
Napríklad o ďalších sankciách, vyšších rozpočtoch na obranu, medzinárodných cvičeniach, finančnej či materiálnej pomoci Ukrajine či o vzťahoch k Rusku.
„Určite budú hovoriť o situácii na Ukrajine a o tom, čo by mohli jednotlivé krajiny, prípadne aliancia urobiť,“ vraví Bútora.
„Pri týchto témach ide o pohľad, ako sú si stanoviská krajín blízke a ako by ich mohli tlmočiť na summite.“
Ak by sa aj prezidenti dohodli, vlády ich krajín môžu mať iné predstavy. „Dospieť k niečomu reálnemu je ťažké. Postoje štátov sa počas krízy ukázali ako odlišné,“ hovorí Majer.
Tvrdí, že Poľsko a pobaltské krajiny sú aktívnejšie a hrozbu vnímajú inak ako zvyšné krajiny V4, najmä Slovensko a Maďarsko.
Slovensko podľa Kisku vníma nižšiu mieru bezpečnosti v regióne, pričom je zástancom spoločných obranných projektov, ktorými sa dajú znižovať náklady.
V júni Fico tvrdil, že si nevie na Slovensku predstaviť cudzích vojakov na základniach, spomínal len spoluprácu pri tréningu.
Napriek rozdielnym názorom na viaceré témy by mohli byť podľa Majera na summite prieniky pri používaní infraštruktúry, výmene informácii či spoločných cvičeniach.
