SME

Geocacher: Skryl doubledecker, chce ho mať v Londýne

Geocacher: Skryl doubledecker, chce ho mať v Londýne

Problémy nám robia poľovníci a vandali, tvrdí geocacher Martin Pilnik.


[content type="longread-pos" pos="full"]

Problémy nám robia poľovníci a vandali, tvrdí v rozhovore geocacher Martin Pilnik,
ktorý za tri roky objavil viac ako 1700 pokladov.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/6/72/7289806/13.jpg" author="" longread-pos="full"] MARTIN PILNIK (na fotografii Jána Krošláka) sa narodil v roku 1973 v Žiari nad Hronom. Vyštudoval Farmaceutickú fakultu na Univerzite Komenského v Bratislave, pracoval ako lekárnik, neskôr robil šéfa vo viacerých lekárňach a manažéra v centrále jednej z lekárenských sietí. Dnes je konzultantom na voľnej nohe. Geocachingu sa venuje od roku 2011, medzi jeho hobby patria počítače a lyžovanie, svoje postrehy o geocachingu publikuje na blogu sme (pilnik.blog.sme.sk). Je ženatý, má dve deti, žije v Prahe. [/content]

ls2.jpg
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com

V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]Čo za hru je geocaching? Ak tomu dobre rozumiem, vezmem nejaké drobnosti a zabalím ich do vodotesného obalu. To celé sa nazýva keška, ktorú skryjem niekde vonku a na príslušnú webstránku dám súradnice, aby ju ostatní v komunite mohli začali hľadať.

Presne tak. Hľadač si tie súradnice prenesie do navigácie v telefóne a vyrazí do terénu. Základným pravidlom je, že keška musí byť dobre schovaná pred ľuďmi, ktorí sa geocachingu nevenujú. Jednak preto, aby sme iných neotravovali, jednak preto, aby náhodný nálezca kešku nezničil.

Ako ste sa k tomu dostali?

O geocachingu sa predo mnou zmienil známy v práci. Keďže som mal inteligentný telefón s GPS, technické prekážky boli automaticky vyriešené. Zistil som, že kešiek je veľké množstvo a sú rozmiestnené na rôznych zaujímavých miestach. Stačilo si teda vytvoriť konto na webe a mohol som začať.

Čo z toho máte?

Vďaka hľadaniu kešiek sa dostanete na skvelé miesta, ktoré by ste inak zrejme nenavštívili. Chytilo ma to aj preto, lebo kešky obsahujú veľmi zaujímavé veci. Vytvárajú ich vždy ľudia, ktorí žijú priamo v danej lokalite a detailne poznajú okolie. Návštevníkom tak ich umiestnením dokážu prezentovať najzaujímavejšie miesta.

Stalo sa mi, že v konkrétnom meste som vďaka keškám získal prehľad o všetkých dôležitých bodoch, ktoré sa v ňom nachádzajú. Jedna ma dokonca priviedla do domu, v ktorom je umiestnená guľa z kanónu, pochádzajúca ešte z 30-ročnej vojny. Nebyť geocachingu, cez bežného turistického sprievodcu by som sa na také miesto nikdy nevybral.

Ak na serveri nájdem presné súradnice kešiek zo servera, hľadanie nie je nič náročné.

Historicky prvé kešky sa naozaj objavovali ľahko, práve preto geocacheri hľadali spôsob, ako to skomplikovať. Začali tak vznikať iné typy kešiek. Základnou je tá, že na webe sú presné súradnice, ktoré vás dovedú na správne miesto a vy za to získate bod. Vymysleli sa však už aj mystery kešky, teda mysterky, kde si súradnice musíte vylúštiť, lebo sú zašifrované.

Existujú aj ďalšie typy. Niektoré vás najskôr povodia po viacerých lokalitách, pričom v každej z nich získate len časť indície. Až po zozbieraní všetkých dokážete lokalizovať kešku ako takú. Nehovoriac o tom, že škatuľa je niekedy tak dobre schovaná, že ju hľadáte aj 20 minút, hoci ste na správnom mieste.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/6/72/7289806/1.jpg" author=""] V regiónoch, kde sa vyskytujú problémy s bombovými atentátmi, sú pravidlá oveľa striktnejšie.[/content]

[content type="citation"]Všade okrem Severnej Kórey[/content]

Hráči medzi sebou súťažia. Je však rozdiel nájsť kešku kdesi na vrchole ťažko vyšliapanej hory a na ulici v meste.

Práve preto sú bodovo ohodnotené podľa rôznych kritérií, trebárs podľa terénu, ktorý treba zdolať, a tiež podľa obtiažnosti. Tá naznačuje, ako ľahko hráč kešku nájde, či predtým musí poctivo dešifrovať súradnice a podobne. Navyše schránky mávajú rôzne veľkosti – od maličkých veľkosti náprstka až po obrovské s rozmermi skutočnej latríny.

Môžu byť kešky umiestnené kdekoľvek, teda zavesené vo vzduchu, položené na zemi či skryté pod vodou?

Pravidlá sú veľmi liberálne, zároveň však platí, že umiestnenie nesmie byť v rozpore so žiadnymi predpismi danej krajiny či lokality. Samozrejme, v regiónoch, kde sa vyskytujú problémy s bombovými atentátmi, sú pravidlá oveľa striktnejšie.

Tento problém opakovane riešia v Česku, náhodní nálezcovia kešky považujú za potenciálne bomby. Na Slovensku už polícia tiež riešila oznámenia, lebo niektorí si mysleli, že ide o výbušniny.

Preto sa v Česku sprísnili pravidlá a kešky je možné umiestňovať už len na vhodné konštrukcie, nie hocikde. Bolo to nutné z dôvodu zamedzenia konfliktom a aby štát celú hru nakoniec nezakázal.

Podstatou je teda dávať kešky len na také miesta, kde ich náhodní okoloidúci neobjavia, navyše ich treba vždy správne označiť. Kto tak neurobí, koleduje si o to, že skôr či neskôr niekto zavolá políciu.

Odkiaľ k nám tá hra prišla?

Z Ameriky, a jej vznik pekne ilustruje, ako rýchlo bežia projekty spojené s internetom. Prvého mája v roku 2000 Bill Clinton ohlásil, že podpísal nariadenie o vypnutí zámerného zhoršovania presnosti na GPS systéme. Tá sa preto, logicky, prudko zvýšila.

Už na druhý deň komusi napadlo, že by mohol niekde zakopať poklad, dať na internet súradnice a vyzvať iných, aby ho hľadali.

Predpokladám, že dnes sa takto hrajú na celom svete.

Nepochybne. Keď si človek pozrie mapu všetkých kešiek na svete, ostane prekvapený, kde všade sú. Jedna sa dokonca nachádza na medzinárodnej vesmírnej stanici. Výnimkou je len KĽDR. To je jediný štát bez kešky.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/6/72/7289806/2.jpg" author=""]Každý zápis na serveri o tom, že trackovateľný predmet bol vybratý z jednej kešky a vložený do inej, generuje kilometre a mapu miest, ktoré precestoval. Majiteľ tak z pohodlia domova vidí,
ako predmety, ktoré vypustil, putujú po svete.[/content]

[content type="citation"]Môžete si vziať, ale musíte doložiť[/content]

Čo všetko sa v schránkach skrýva?

Pointa hry je o hľadaní pokladov, takže kým kešku nenájdeme, jej obsah nepoznáme. Súčasťou však môže byť de facto čokoľvek. V menších keškách sa skrývajú hračky z kindervajec a iné drobnosti, vo väčších aj knihy, CD či DVD.

Funguje to tak, že keď nájdem poklad, niečo si síce z neho môžem vziať, ale niečo by som tam, naopak, mal aj vloziť, aby sa potešil ďalší hráč, ktorý kešku nájde po mne.

Čiže kešku si nik nesmie vziať domov celú, ale len čiastočne obmeniť jej obsah a nechať ju tam?

To rozhodne. Celá hra je principiálne založená na ľudskej dobrote a myšlienke, aby sme urobili niečo pre druhých. Ten, kto kešku založí, má z celej veci len dobrý pocit, že urobil radosť hľadačom pokladov, nič viac. Prípadne ešte môže dostať pochvalu či kritiku od objaviteľa na príslušnom serveri.

V tejto súvislosti existuje aj ďalšie pravidlo – hodnota kešky má v čase rásť, teda by ste do nej vždy mali vložiť niečo hodnotnejšie, než ste si vzali.

Dodržiava sa to?

Nie úplne, ale moja skúsenosť je taká, že 60 až 70 percent kešiek má naozaj zaujímavý obsah. Okrem vecí na výmenu sú veľmi príťažlivou záležitosťou takzvané trackovateľné predmety, ktoré majú aj svoju webovú stránku.

Každý zápis na serveri o tom, že trackovateľný predmet bol vybratý z jednej kešky a vložený do inej, potom generuje kilometre a mapu miest, ktoré precestoval. Majiteľ tak z pohodlia domova vidí, ako predmety, ktoré vypustil, putujú po svete.

Vypustili ste nejaké aj vy?

Áno, asi dvanásť kusov. Jeden sa už nachádza v Anglicku, druhý vo Švajčiarsku, tretí sa motá po južnej Morave. Dúfam, že sa dostane do Londýna, lebo je to malý doubledecker. Záleží však len na dobrej vôli jednotlivých hráčov, ktorí ho objavia.

Je v schránkach aj odkaz pre civilov, ktorí kešku nájdu nechtiac?

Povinnou výbavou každej kešky je vodotesný obal, pero, poznámkový blok a karta, na ktorej je pre náhodného nálezcu napísané, že ide o kešku, ktorá je súčasťou hry a preto prosíme, aby nám ju neničili.

Je totiž nepríjemné, keď si človek naplánuje rodinný výlet, príde na miesto, poctivo hľadá a nič z toho. Geocaching je koncipovaný ako rodinná hra, veď práve preto kešky obsahujú aj hračky pre deti. Ako lepšie ich nalákať do prírody, než prísľubom objavenia tajného pokladu?

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/6/72/7289806/3.jpg" author=""]Za tri roky mám na konte viac ako 1700 nálezov.[/content]

[content type="citation"]U nás je 9600 kešiek a 10-tisíc hráčov[/content]

Koľko ich je rozmiestnených na Slovensku?

Veľkým rozmerom geocachingu sú podrobné štatistiky. Hľadačovi ukazujú, ako hľadal, koľko toho našiel a v akom teréne s akou obtiažnosťou sa vyskytoval. Na Slovensku je v tejto chvíli okolo 9600 aktívnych kešiek.

Samotnej hre sa u nás pritom venuje asi 10-tisíc ľudí, čo v praxi znamená, že práve toľko jednotlivcov za 12 mesiacov odloví aspoň jednu kešku. Samozrejme, nik presne nevie, koľko je medzi nimi zahraničných turistov, ale predpokladám, že ide najmä o domácich, keďže v priebehu jedného týždňa býva u nás aktívnych až okolo 1500 geocacherov a z nich 1400 Slovákov.

Koľko kešiek ste odlovili vy?

Za tri roky mám na konte viac ako 1700 nálezov. Keďže žijem v Prahe, tak najmä v Česku.

To je viac ako jedna na deň.

Áno, ale hoci sa to zdá veľa, v skutočnosti je to tak, že keď sa už človek vydá do terénu, tak si rovno naplánuje trasu tak, aby ich našiel viac. Môj denný rekord je 30 kusov. Navyše v Prahe to mám trochu jednoduchšie, lebo je v nej veľa zaujímavých miest. Platí, že kešku si zaslúži každé z nich.

Minulý rok som si tiež urobil výlet okolo Turčekovskej nádrže a v jej okolí je skrytých tuším až 24 schránok. Od nádrže potom vedie ďalšia séria kešiek popri celom Turčekovskom vodovode, nájdete ich pri každej tamojšej zaujímavosti. Stačí sa teda vybrať s rodinou na výlet a o zábavu máte postarané. Bonusom je nádherná prechádzka v prírode.

Kam všade ste sa už vďaka keškám dostali?

Na rôzne miesta, dokonca sme si takto naplánovali jednu celú dovolenku po južnom Francúzsku. Objavili sme tam aj veľmi zaujímavý vodovod z rímskych čias. Neďaleko talianskeho Terstu sme zase kvôli keškám pochodili nádherné krasové jaskyne, ktoré nie sú bežne prístupné.

Za jednou dedinkou na Korzike domáci vyrobili skvelú skrýšu na mieste na kúpanie. Pre deti to bola pomaly väčšia atrakcia ako kúpanie sa v mori, lebo hľadať poklad v potoku ich vždy baví.

Čo najbizarnejšie ste objavili v schránkach?

Ťažko povedať, pre každého je to niečo iné. Našiel som v nich funkčné slúchadlá, USB kľúč, jedna keška bola zase vytvorená v podobe búdky pre vtáky, a keď ju človek otvoril, videl v nej krásne vymodelované WC s kúpelňou z nejakej stavebnice.

Najlepšia však bola schránka vo veľkosti a tvare latríny, ktorá nás vnútri privítala nápisom „vitajte v keške“. V nej boli položené dve veľké škatule s vecami na výmenu.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/6/72/7289806/10.jpg" author=""]Keška má byť na verejne prístupnom mieste a zároveň by sa
nemala ukladať tam, kde sa vyžaduje nejaké vstupné.[/content]

[content type="citation"]Problémy robia poľovníci a vandali[/content]

Je veľa kešiek schovaných v horách?

Dosť ich je na vrcholoch kopcov alebo tesne pod nimi. Koho nebaví hľadanie v mestách a šmátranie po občas nie veľmi vábnych miestach, môže si zvoliť aj túto alternatívu.

Samozrejme, hustota pokladov vo voľnej prírode je menšia ako v meste, silná komunita geocacherov je však trebárs okolo Kremnice, kde toho nájdete pomerne dosť nielen na konci turistických chodníkov, pri chatách, ale aj na trase ako takej. Celý výstup v horách tak môže byť spestrený objavovaním pokladov.

Poľovníci a revírnici z vás musia mať radosť. Nerobia vám problémy?

To áno. Všetci sme totiž naučení, že tu máme nejaké turistické chodníky a turisti sa pohybujú len po nich. A s tým počítajú aj poľovníci. Pointou geocachingu je však hľadanie pokladu podľa súradníc v neznámom teréne. Ak teda nejde priamo o chránenú krajinnú oblasť, nie je dôvod sa obmedzovať len na vyznačené chodníky.

Potom však poľovníci zistia, že sa im tam na jednom konkrétnom mieste motajú desiatky ľudí, a vznikajú zbytočné konflikty. Nedajbože, že niekto na takom mieste založí viac kešiek, čím zvýši motiváciu hľadačov a zrazu sa ich tam striedajú stovky. V takom prípade je lepšie sa s poľovníkmi dohodnúť.

Nik z geocacherov totiž netúži po tom, aby niekoho štval, na druhej strane ak platia nejaké pravidlá o voľnom prístupe do lesov, nevidím dôvod, aby nás poľovníci obmedzovali.

Ich argumentom môže byť, že plastové nádoby, hoci dobre skryté, do lesa nepatria.

Preto vravím, že je to otázka dohody. Je dobré, že sa už dnes o geocachingu viac hovorí a dozvedajú sa o ňom aj ľudia, ktorí sa nechystajú hrať. Aspoň budú tušiť, že čosi také existuje a že tu funguje partia nadšencov, ktorým nie je dôvod kaziť zábavu.

Čo najviac trápi geocacherov?

Jednoznačne vandalizmus, teda ničenie schránok pri náhodnom náleze, hoci sú riadne označené a aj vnútri je umiestnená prosba, aby nik nekazil hru. Je to oštara, lebo majiteľ musí kešku obnoviť a keď sa mu to stane trikrát, jednoducho to zabalí a vykašle sa na to.

Samotných hráčov zase často trápi kvalita kešiek, teda ich umiestnenie, lebo ako pribúdajú, stále viac ich je umiestnených aj na nie veľmi krásnych a zaujímavých miestach. Niektorí ich totiž zakladajú len preto, aby nejaké mali a mohli sa tým chváliť, nie v snahe priviesť kolegov na nádherné miesto.

Z čoho majú najväčšiu radosť?

Že stále vznikajú nové zaujímavé kešky. Niektorí hráči si s tým dávajú až neuveriteľnú námahu, dokonca napíšu zaujímavý listing aj na webe. Svet je veľký a dobrú kešku s pekným pokladom by si zaslúžilo fakt každé zaujímavé miesto.

Vždy musí ísť o verejne prístupné miesta, alebo je pre hráčov atraktívne, ak sa keška schová na obvykle neprístupnom mieste, trebárs v kancelárii premiéra?

Nie. Keška má byť na verejne prístupnom mieste a zároveň by sa nemala ukladať tam, kde sa vyžaduje nejaké vstupné. Na druhej strane existujú schránky, ktoré sú umiestnené trebárs v areáloch zoologických záhrad, každé pravidlo má totiž svoju rozumnú výnimku.

Odlov by tiež mal byť primerane nenápadný. Stretol som sa aj s keškou, ktorá bola umiestnená v informačnom centre. Zamestnanci o tom vedeli, ale miesto neprezradili, takže som ju na správnej polici musel nájsť sám.

Vraveli ste, že body sa prideľujú aj podľa obtiažnosti terénu. Čo konkrétne to znamená?

Napríklad to, že pri obtiažnosti päť už potrebujete na získanie schránky použiť aj nejaké technické pomôcky, napríklad loď, lano a podobne. Kešky môžu byť vtedy umiestnené trebárs na pustých ostrovoch, vysoko na stromoch, prípadne na iných miestach, kam sa dá dostať iba horolezeckou technikou, alebo aj pod vodou, kde ich človek nájde len pomocou potápačského výstroja.

Video: Martin Pilnik rozpráva o výbave geocacherov.

[content type="citation"]Pozor na zlodejov a šéfov[/content]

Stretávajú sa geocacheri aj osobne?

Áno, na to sa vymysleli takzvané „event cache“. Stretneme sa, debatujeme, prípadne sa organizujú rôzne výlety. Inokedy sa robia eventy, v rámci ktorých čistíme nejakú lokalitu od odpadkov. Najmä na jar sa takto stretáva aj 20 či 30 ľudí s rukavicami a vrecami na smeti.

Koho všetkého medzi vami nájdeme?

Tá komunita je veľmi rôznorodá, ale prevažujú tridsiatnici a štyridsiatnici so svojimi deťmi. Za nimi nasledujú nováčikovia, medzi ktorými je najviac študentov vysokých škôl. Nie je však problém stretnúť ani dôchodcov. Treba priznať, že to sú tí, ktorí majú prístup k internetu a používajú GPS v mobile.

Čo ženy?

Na niektorých eventoch som videl mimoriadne zapálené geocacherky, ale väčšina žien sa toho zúčastňuje skôr z pozície manželiek, ktoré chodia do terénu s manželmi.

Aké veci nesmú byť v keškách za žiadnych okolností?

Je to hra pre rodinu, takže do nich nepatria žiadne veci, pri ktorých so neželám, aby sa s nimi hrali moje deti, napríklad drogy a zbrane. Nepatria tam ani potraviny, lebo by v prírode mohli lákať zvieratá, prípadne sa pokaziť.

Okrem toho platí, že kešky by nemali byť zakopané v zemi či vo vyhĺbených jamách, aby sa neporanilo žiadne zviera. Slušnosť voči prírode je základ.

Každá komunita má svoje čierne ovce. Robia si zle aj hráči navzájom?

Je to ako všade inde, vždy sa nájdu takí, čo sa nevedomky alebo zámerne správajú ako vandali. V istej pražskej mestskej časti bola veľká aféra, lebo niekto omočil a tým zničil obsah desiatok kešiek.

Musel to byť geocacher s oficiálnym kontom, lebo inak by sa nedostal k jednotlivým súradniciam. Keby šlo o jeden či dva prípady, mohla to byť náhoda, ale niekoľko desiatok poškodených schránok?

Má geocaching aj nejaké nevýhody?

Určite. Je tam jeden problém, s ktorým sa musí vysporiadať každý hráč – tým, že sa na internete kvôli keške zaloguje v konkrétny čas na konkrétnom mieste, vlastne tým ostatným priamo prezrádza, že nie je doma, čo môže prilákať zlodejov.

Problémy môžu mať aj lovci, ktorí hľadajú kešky počas služobnej cesty. Ich šéf sa totiž môže dozvedieť, že sa v danej chvíli určite nevenovali pracovným povinnostiam. Zápis na danej stránke je totiž dôkazom, kde sa práve nachádzali a čo v teréne našli.

Rozhovor bol autorizovaný, Martin Pilnik v prepise nič nezmenil.

Medzititulky: redakcia

Čítajte ďalej

V bašte Smeru deti chorľavejú a starším sa cnie za socializmom Foto

Baníci cítia krivdu, keď niekto kritizuje umelé dotovanie Hornonitrianskych baní vládou. Na ťažkú prácu nedajú dopustiť.

Dotlačia Babiša do vlády s extrémistami?

Aj tak môžu dopadnúť české voľby.

Kto ovláda svet a Kurzov kurz vo V4 (týždeň podľa Schutza)

Sstredná Európa sa pripravuje na „relaunch“ nacionálnych vášní.

Sebastian Kurz v objatí s Junckerom.

Babiš vyhrá, to je jasné. S kým však môže vládnuť?

V piatok a v sobotu sa v Česku konajú voľby do Poslaneckej snemovne.

Andrej Babiš na stretnutí s voličmi.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop