BRATISLAVA. Podmienka pre starostov mať aspoň strednú školu je už na Ústavnom súde.
Podanie skupiny poslancov v zastúpení Daniela Lipšica (Nova) súd zaregistroval a náhodným spôsobom bolo pridelené sudcom spravodajcom.
Agentúre TASR to potvrdila hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová.
Stop pred voľbami?
Opoziční poslanci žiadajú Ústavný súd, aby posúdil súlad vzdelanostného cenzu s Ústavou. Sú presvedčení, že takáto podmienka je protiústavná.
Rovnako chcú, aby súd pozastavil účinnosť ustanovenia, keďže sa blížia komunálne voľby.
"Demokracia je o tom, že si všetci môžu zvoliť kohokoľvek," zdôraznil Lipšic s tým, že obmedzovať pasívne volebné právo nie je správne a podkopáva princípy demokracie.
Dodal, že v demokracii rozhoduje väčšina, aj keď možno jej rozhodnutia nemusia byť vždy správne. "Ale to je demokracia," zdôraznil.
Argument, že už existujú obmedzenia pasívneho volebného práva - napríklad vekové - u Lipšica neobstojí. Vek je podľa neho kritérium, ktoré dosiahne vždy každý, pokiaľ sa nič vážne nestane.
"Vekové cenzy sú aj v iných demokratických krajinách a sú v poriadku. Ale vzdelanostné cenzy sú diskriminačné," vyhlásil.
Dodal, že vzdelanie navyše nie je vždy zárukou toho, že starosta bude spravovať verejné financie dobre.
Musia mať starostovia strednú školu? Aj bez nej idú mnohí príkladomČítajte
Proti je aj Kaliňák
Povinnú strednú školu pre šéfov miest schválili poslanci Národnej rady koncom mája.
Protiústavnosť potvrdil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Sám sa zaradil ku skupine, ktorá zastáva názor, že pasívne volebné právo, teda právo byť volený, by nemalo byť ničím obmedzované.
Práve Kaliňákov zákon povinné vzdelanie pre starostov a primátorov zavádza. Minister zdôraznil, že zmenu nenavrhol a ani neschválil on.
Zmenu navrhol poslanec Smeru Dušan Bublavý.
Podľa Antona Martvoňa zo Smeru nie je podmienka protiústavná.
Svoje presvedčenie podkladá nálezom Ústavného súdu, ktorý podľa Martvoňa povoľuje obmedzenie pasívneho volebného práva na základe vzdelania.
