Ak niektorí žiaci priveľmi zaostávajú, učitelia to s nimi vzdajú. Sme tu, aby sme to zmenili, hovorí šéf projektu Teach for Slovakia STANISLAV BOLEDOVIČ.
Čítali ste list učiteliek z Dobšinej?
„Keď som sa pred dvoma rokmi začal viac venovať školstvu, patrili medzi prvé osobnosti, s ktorými som sa stretol. Mimoriadne ma znervóznilo, v akej situácii sa nachádzajú deti bez toho, aby si túto zúfalú situáciu spôsobili a že slovenské školstvo to nevie riešiť. Za Erikou a Norikou som šiel osobne, aby som tomu viac porozumel, stretnutie mi dodalo energiu, aby som sa s tým niečo pokúsil urobiť aj ja.“
Je váš projekt zameraný na deti, ktoré v liste opisujú?
„Projekt je zameraný na to, aby každé dieťa dostalo dobré vzdelanie, pretože bez neho nemá šancu uspieť, obzvlášť ak pochádza z rodiny, ktorá ho nepripravuje do života, ako si doba vyžaduje. Projekt bude prebiehať na celom Slovensku, ale v prvom roku začíname s oblasťou Tatier, kde vidieť kontrast medzi atraktivitou a veľkou chudobou. Vyhľadávame školy, ktoré majú veľkú časť detí so slabými výsledkami, nie sú to len Rómovia, ale aj zdravotne postihnutí, či deti z prostredia s nedostatkom impulzov. V pilotnom ročníku je desať škôl najmä na Spiši.“
((a))
Prečo deti v upútavke k projektu pôsobia skôr ako z výberovej školy v Bratislave ako z osady?
„Lebo ich náš profesionálny fotograf tak dobre nalíčil. Natáčali sme ich v bratislavskej škole vo Vrakuni, kde sú podmienky tiež ťažké.“
Kto ich bude učiť?
„Vybrali sme z 220 uchádzačov 15 najsilnejších osobností, ktorí majú za sebou štúdium najrôznejších odborov na Slovensku i v zahraničí, napríklad právnikov, absolventov manažmentu, biológie či psychológie. Naši učitelia nie sú učitelia, oproti nim majú špecifickú výhodu. Povolanie učiteľa sa dnes na Slovensku nevníma ako atraktívne, takže učitelia bez toho, že by za to mohli, ťahajú za kratší koniec, lebo sú „len“ učiteľmi. Našich ľudí čaká kariéra úspešných právnikov či manažérov, a to môže deti inšpirovať.“
Ako môžu mladí ľudia bez praxe a pedagogického vzdelania pomôcť v triedach s deťmi z osád?
„O tom sa vedú polemiky všade vo svete, kde program funguje. Verím, že je iné učiť na elitnom matematickom gymnáziu a úplne iné je učiť v osade deti písať, čítať a slušne sa správať. To prvé sa dá dobre naučiť na pedagogickej škole, k tomu druhému potrebujete niečo iné. V prvom rade je to odhodlanie veci meniť, pretože tieto deti často nemajú chuť učiť sa a vy ich musíte motivovať a inšpirovať. To sa nedá robiť len v triede, treba s nimi stráviť veľa osobného času aj mimo školy a na túto rolu vás nepripravuje žiadna pedagogická škola. Musíte to cítiť ako poslanie a my vám v tom pomôžeme. Počas celého dvojročného pôsobenia na škole budeme týchto mladých ľudí koučovať, aby dokázali motivovať a inšpirovať aj deti z ťažkých prostredí. Na začiatku absolvujú aj celomesačný vzdelávací program, kde ich budú experti zo zahraničia i Slovenska trénovať na prácu nielen v triede, ale aj mimo nej.“
Učiteľky z Dobšinej sa sťažovali aj na to, že medzi rómskymi deťmi nemajú autoritu. Ako si ju zabezpečia nováčikovia?
„Aký rešpekt si učiteľ vybuduje, závisí najmä od toho, koľko času a energie je ochotný deťom venovať. Sú deti, ktoré nereagujú prakticky na nič, ale platí, že čím viac záujmu prejavíte, nedávate im len úlohy, ale im s nimi aj pomáhate a čím viac času venujete tomu, aby ste spoznali ich rodiny a ich situáciu, tým väčšiu šancu máte, že si vybudujete rešpekt.“
Ako má učiteľ zareagovať, keď mu žiak ničí hodinu a nerešpektuje jeho pokyny?
