Vstup SMK do vládnej koalície v októbri 1998 bol najvýraznejším signálom snahy vládneho kabinetu Mikuláša Dzurindu o zmenu "špecificky" slovenskej cesty predchádzajúcej vlády Vladimira Mečiara a rozhodnutia pre otvorenú občiansku politiku novej koalície, píše APA.
Postavenie SMK v slovenskej vnútornej politike sa odzrkadľuje v tom, že má celkom 15 poslancov a 7 členov vlády, z toho jedného vicepremiéra, dvoch ministrov a štyroch štátnych tajomníkov. Predseda SMK Béla Bugár je podpredsedom NR SR.
Výskumy verejnej mienky jednoznačne ukazujú, že preferencie SMK sa pohybujú v priemere okolo deviatich percent. Keďže počet obyvateľov SR, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti sa pohybuje okolo 10,7 percenta, zdá sa, že SMK má u svojich voličov pevné zakotvenie. Dnes sa toto politické zoskupenie ukazuje ako homogénna, dobre fungujúca strana, podotýka APA.
Jednota SMK je výsledkom dlhého a komplikovaného vývoja. SMK ako jednotná politická strana vznikla pod tlakom Mečiarovej novely volebného zákona v roku 1998. Od začiatku 90. rokov pôsobiace tri maďarské politické strany sa vtedy rozhodli, že svoj volebný zväzok prebudujú na pevne štruktúrovanú jednotnú stranu.
SMK je strana pravého stredu, ktorá podľa potreby veľmi pružne ukazuje svoju liberálnu, kresťansko-sociálnu alebo konzervatívnu tvár. Nie je preto žiadny div, že táto strana má dobré vzťahy ako s európskymi liberálmi, tak aj s konzervatívcami.
SMK má povesť strany, ktorá sa stará výhradne o záujmy maďarskej menšiny. Okrem opozície si nenechajú ujsť žiadnu príležitosť predovšetkým politici koaličnej ľavicovej SDĽ, aby SMK charakterizovali ako stranu "regionálneho" horizontu. Predovšetkým Bugár sa snaží zbaviť takejto regionálnej nálepky a počas posledných dvoch rokov ho bolo možné veľmi často vidieť a počuť na politických zhromaždeniach aj na severe Slovenska, píše APA.
Pre SMK je charakteristické jasné zahraničnopolitické zameranie na Európsku úniu i NATO a jednoznačne liberálny hospodárskopolitický koncept. Tak sa SMK dostala do oblasti pôsobenia iných strán pravého stredu a stala sa prakticky "neviditeľnou".
O to viac sa ale SMK zviditeľňuje pri obhajovaní špecifických záujmov maďarskej menšiny na Slovensku. V stredobode agendy SMK ležia jazykové práva maďarskej menšiny v školstve a verejnej správe. V obciach, kde Maďari predstavujú najmenej 20 percent obyvateľstva, majú právo používať maďarský jazyk aj v úradnom styku. Postavenie maďarského jazyka sa ešte viac upevní, ak bude ratifikovaná Charta regionálnych a menšinových jazykov, upozorňuje rakúska agentúra.
Požiadavka na pridelenie pôdy neidentifikovateľných vlastníkov obciam bola prvou hospodárskopolitickou požiadavkou SMK, avšak takúto žiadosť vznáša aj väčšina slovenských starostov. Mimoriadny a negatívny ohlas vyvolala požiadavka SMK na vytvorenie územnosprávneho celku na juhu Slovenska s väčšinou maďarského obyvateľstva, ktorú odmietli všetky ostatné koaličné strany.
V očiach opozície, ktorej stanoviská artikuluje predovšetkým Slovenská národná strana (SNS), je SMK jasne nacionalistické zoskupenie a jeho skutočným cieľom je obnovenie "Veľkého Uhorska", čo veľmi šikovne maskuje. Medzi politikmi SMK sú aj nacionalisti, avšak hlavný prúd strany reprezentovaný predovšetkým Bélom Bugárom a Lászlóom Nagyom už viackrát osvedčil schopnosť robiť umiernenú racionálnu politiku bez nacionalizmu, uzatvára svoju analýzu APA.
