FOTO SME – PAVOL MAJER
Patrí medzi najlepších slovenských advokátov. Právne poradenstvo poskytoval aj SDK, až kým sa s Dzurindom nepohádali. Dnes je vraj všetko v poriadku. Mnohí ho považujú za exhibicionistu. Ernest Valko však krúti hlavou: „Príde za mnou redaktor, dá mi mikrofón pred ústa a musím rozprávať. A čo mám robiť?“
Koho ste volili?
„(Smiech.) Deväťtisícštyristodvadsať, či koľko mali hlasov?“
OKS?
„Áno. Je na tom niečo čudné?“
Ste spokojný s volebnými výsledkami?
„Áno, napriek tomu som veľmi spokojný. Výsledky volieb sú veľmi prekvapujúce a nerátali s tým ani samotní ľudia z SDKÚ. Ľudia zrejme volili istotu.“
A zloženie vlády?
„Lepšie ani nemohlo byť, aj keď má v parlamente len tesnú podporu. Uvidíme, do akej miery budú schopní robiť reformy. Majú vynikajúcu šancu vládnuť ďalšie štyri roky, ak budú robiť tie reformy dobre a rýchlo – za rok, rok a pol.“
Ministrom spravodlivosti je váš bývalý kolega z kancelárie. Gratulovali ste mu?
„Samozrejme. Dano bol u mňa, a keď potom študoval v Bostone, dostal ponuku robiť vedúceho úradu doktorovi Čarnogurskému. Poslal mi z Ameriky milý mail, ale ja som mu neodporúčal vstup do politiky. Mal nabrať viac skúseností.“
Máte kamaráta na najvyššej úrovni.
„To nie je o kamarátstve. Medzi nami je generačný rozdiel a vychádzali sme spolu veľmi dobre. Vo vláde je viac ľudí, s ktorými vychádzam dobre.“
Ale o Dzurindovi by ste to nepovedali.
„Naše vzťahy sa od čias, čo sme mali nedorozumenie, veľmi zmenili.“
Čo tomu prospelo?
„Myslím, že aj čas.“
To ste zabudli alebo ste mu odpustili?
„To nie je o zabúdaní ani o odpúšťaní. Je to možno z obidvoch strán o presvedčení, že tie prípady neboli také čierno-biele. Vtedy mal podľa mňa informácie, ktoré nezodpovedali skutočnosti, napríklad pri Nafte Gbely, kde sa ukázalo, že to bolo inak.“
Vtedy ste hovorili, že Dzurinda vás dal odpočúvať a chce proti vám použiť nahrávky rozhovorov s vtedajším mafiánom Žaluďom – Steinhübelom. Vysvetlili ste si aj to?
„To odpočúvanie sa vraj netýkalo mňa, ale toho druhého.“
Mali ste ponuky na vstup do politiky?
„Áno, ale som odmietol. Zatiaľ.“
Prečo?
„Jednak si chcem dobudovať pozíciu advokáta, dobudovať kanceláriu, a to nemôžete robiť ako politik. A nemal by som na to ani finančné prostriedky. Druhý moment je, že ma právo ako také baví a chcem ho robiť prioritne.“
Ale povedali ste zatiaľ.
„Možno, keď sa uspokoja moje potreby, budem o tom uvažovať.“
Čo ste robili pred rokom 1989?
„Vždy som robil právnika. V podnikovej sfére, na štátnej arbitráži.“
Boli ste v komunistickej strane?
„Nie, vôbec, nebol som ani kandidátom.“
Ako ste sa stali zástupcom Fondu národného majetku?
„Pred voľbami som robil veci pre SDK a už vtedy sa hovorilo, že nosnou témou bude reprivatizácia alebo náprava tých rozhodnutí. Jedna z kancelárií, ktorá sa k tomu potom dostala, bola aj tá naša. Ja osobne som mal asi tri alebo štyri prípady. Z veľkých boli len dva – DMD Holding a Nafta Gbely.“
Zastupujete aj SPP, v prípade Duckého zmeniek. Posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu vás asi nepotešilo.
„Samozrejme, že ma nepotešilo, lebo súd sa nevenoval problému vecne, ale z procesného hľadiska, odmietol dovolanie. Ešte nemám rozhodnutie v písomnej forme, čerpám len z toho, čo sa dozviem z médií, čo je inak veľký paradox a dosť neštandardné, keďže to bolo neverejné pojednávanie.“
Najvyšší súd je asi celý trochu neštandardný, nie?
„Nekomentujem.“
Vy ste jedným z právnikov, ktorí otvorene kritizujú korupciu v súdnictve. Prečo je taká veľká?
„Je to v spoločnosti a súdnictvo je jej súčasťou. Aj keď si osobne myslím, že na súdoch sú všetko vysokoškolsky vzdelaní ľudia a mal by to byť výkvet. Na Slovensku ľudia na jednej strane hovoria, že všade je veľká korupcia, ale na druhej strane sa to toleruje. Ľudia to neberú ako niečo hrozné. Mnohí napríklad vyčítajú, že na korupcii sa podieľajú predovšetkým advokáti alebo komerční právnici. Ja sa ale pýtam – ak je to tak, ku komu korupcia smeruje? K sudcovi. Je na nich, aby ju odmietli. Ak chcete korumpovať, musíte mať aj druhú stranu.“
O korupcii sa určite rozpráva aj medzi právnikmi. Advokáti možno nemajú dôkazy, ale majú tušenie, ktorý sudca berie úplatky, nie?
„Čo je pre mňa zaujímavé, vedia o tom aj samotní sudcovia. Keď nejakých stretnete, majú tušenie, ale nechcú sa o tom baviť. Ak niečo povedia, tak len v náznakoch. A keď sa otvorí nejaký prípad, nastáva zvláštny jav – sú solidárni. To je však falošná kolegialita. Myslím si však, že do skupiny skorumpovaných nemožno zaradiť väčšinu sudcov.“
Neponúkol niekto niekedy úplatok vám?
„Nie, skôr sa mi stalo, že za mnou párkrát niekto prišiel, aby som ten-ktorý prípad nebral, lebo že ak sa nedohodnem, tak aj tak to majú vyriešené u sudcu. Nedá sa to však dokázať, to je ten problém.“
Ako ste vnímali nedávne zatknutie a vzatie do väzby Jozefa Majského. Poznali ste sa s ním, neprekvapilo vás to?
„Dokonca zastupujem FNM proti nemu v prípade Tatra Sipox. Čakal som hlavne na to, ako sa bude ďalej prípad vyvíjať, či ho sudca ponechá vo väzbe, alebo nie. Myslím, že Majský bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.“
Čo tým myslíte?
„Možno by situácia bola iná, keby sa to stalo pred pol rokom. Je to len dôkaz toho, že aj spoločnosť sa vyvíja.“
Obhajovali by ste ho?
„On by si ma určite nezvolil. Má svojich ľudí, s ktorými spolupracuje už roky.“
Vy ste chceli byť aj členom súdnej rady, pravda?
„Hlasovanie vlády však dopadlo tak ako dopadlo. Nebol som zvolený, v poriadku.“
Boli ste sklamaný?
„Áno.“
Robíte háklivé prípady, vyhrážal sa vám niekto?
„Nie, ja som právny zástupca. Ak sa chce niekto dohodnúť, tak to musí urobiť s mojím klientom.“
Hovorí sa o vás ako o „mediálnom právnikovi“, že ste často a rád v médiách. Je to tak?
„Hlavne v rokoch 1994 až 1998 som mal prípady, ktoré nikto nechcel riešiť. Kto sa chce vyjadrovať k veciam verejným, a to bol aj úspech novembra 1989, tak sa môže. Keď vám niekto dáva mikrofón a musíte reagovať, tak to nie je jednoduché. Hovorím to viacerým svojim kolegom, ale oni nechcú. Potom mi hovoria, že som exhibicionista. Ale nemyslím si, že som väčší exhibicionista ako všetci muži.“
Ešte o vás hovoria, že ste hrozne drahý.
„To je fáma. Hovoria to tí, čo sú ešte drahší.“
Na čo najradšej míňate peniaze. Jeden človek mi povedal, aby som sa vás spýtala, prečo ste vymenili Mercedes takého typu za Mercedes typu iného.
„Ale to bolo pred dvoma rokmi. Veľmi rád žijem v kvalitnom prostredí, a to nie je lacné. Ale napríklad tam, kde bývam – v Limbachu, je najmenej sto-, stopäťdesiat podobných domov. Viem o mnohých ľuďoch, ktorí majú na konte o niekoľko núl viac. Začínal som v kancelárii s jednou sekretárkou.“
Ktorý bol váš najúspešnejší prípad? Kedy ste si povedali, že teraz už som veľký advokát, keď som toto vyhral?
„Jeden z mojich veľkých prípadov, ktorý bol najskôr traumou, bol Feldek-Slobodník. A vidíte, nemôžem povedať, že bol finančne výhodný. Bol náročný na čas, aj na vedomosti. Niekedy urobíte menej a tie prípady sú finančne výhodnejšie. Ale mňa právo baví. Tak každý prípad považujem za dôležitý.“
MONIKA ŽEMLOVÁ
FOTO SME – PAVOL MAJER
