Štatistiky z bojísk a frontov prvej svetovej vojny, obrazy umierajúcich vojakov zasiahnutých šrapnelmi alebo jedovatým plynom zvyčajne zatieňujú osudy obyčajných ľudí a mnohopočetných rodín, ktoré čakali na koniec vojny a návrat blízkych v zázemí. Milióny sa nedočkali.
Mladý historik Ladislav Gergely si vybral pre svoju dizertačnú prácu tému života ľudí v Košiciach počas veľkej vojny.
Približne rovnaká situácia bola aj v ostatných mestách monarchie. Košice boli v tom čase menšie 40-tisícové mesto na periférii Uhorska.
Otcovia a starší synovia odišli do armády, v tom čase to boli živitelia rodín. Rodiny dostávali síce vojnové podpory, ale nestačilo to ani na základné potreby.
Peniaze stratili hodnotu, platy stagnovali a ceny rástli. Väčšina potravín išla pre armádu a v obchodoch nemali čo kupovať.
Na lístky
V Košiciach prekvital čierny obchod, prostitúcia a kriminalita detí. Do mesta prúdili utečenci a zranení z frontov. Najväčším problémom sa postupne stával nedostatok a hlad.
„Vojna priniesla dovtedy nepoznanú infláciu takých rozmerov, s akou ľudia nemali skúsenosti. Rakúsko-Uhorsko značne pocítilo zvýšenie cien, veď v rokoch 1914 – 1918 sa ceny v rakúskej časti monarchie zvýšili o 1500 percent, vo východnej časti o 900 percent,“ hovorí historik.
Gergely spomína ako príklad ceny niektorých základných potravín. Metrák prvotriednej pšenice stál v auguste 1914 Košičanov 28 korún, ale v novembri už 42 korún, cena vajec stúpla na vyše štvornásobok, podobná situácia bola aj s cenami masla a ďalších potravín.
