„Prvým viditeľným dôkazom, že sa mení svet, boli ženy – sprievodkyne v električkách,“ poznačil si do svojich zápiskov s názvom Pamäti z vojny český robotník Václav Smrček, ktorý pracoval istý čas aj v Bratislave.
Veľká vojna postavila ženy, ktoré zostali samy s deťmi bez manželov a dovtedajších živiteľov rodiny, pred zložitú situáciu.
Práve ony museli zrazu vyriešiť otázku, ako majú zabezpečiť svoju rodinu. V továrňach a priemysle zostali voľné miesta po tisíckach mužov, ktorí narukovali na front.
Mužské práce
„Na Slovensku prevzala väčšina žien po manželovi domáce hospodárstvo, niektoré pracovali v textilnom priemysle, ale nastúpili aj do zamestnaní, ktoré boli typicky mužské. Pracovali v doprave ako šoférky alebo ako robotníčky v muničnej továrni v Komárne,“ hovorí Gabriela Dudeková z Historického ústavu SAV.
Ženy tak počas vojny museli zvládať starostlivosť o rodinu, ale tiež prácu v mnohých ohľadoch ťažkú a namáhavú.
Zaujímavosťou je podľa Dudekovej aj to, že v tomto období sa mení aj práca žien učiteliek. Zatiaľ čo pred vojnou mohli učiť iba dievčatá, počas vojny učili už aj v chlapčenských triedach.
