Problémom väčšiny obcí je kanalizácia a plynofikácia.
Mária Nováková, starostka Bíňoviec neďaleko Trnavy, je „v úrade“ dvanásť rokov, ale kandiduje znovu. „Viem, čo to obnáša,“ hovorí. Kandiduje ako nezávislá, bez kampane a verí, že ľudia ju poznajú. „Keď nevyhrám, nič to, som v dôchodku.“ Jej protikandidátkou je straníčka, ktorá po odchode z KDH zakotvila v SDĽ.
Najmä v malých obciach sa ľudia vo voľbách rozhodujú viac podľa osobných skúseností s kandidátmi ako podľa ich straníckej príslušnosti. Terajší starostovia, ak sa im darilo, majú preto lepšie šance ako ich protikandidáti. Napriek tomu nenechávajú nič na náhodu.
„Starostu musí byť v obci vidieť,“ hovorí Beáta Štefková. Starostkou Oreského v Skalickom okrese je prvé volebné obdobie, v decembri to skúša znova. V obci, ktorá má podľa sčítania 327 obyvateľov, s ňou budú súperiť dvaja protikandidáti. Čo ich k tomu vedie, je pre ňu záhadou. Jeden podniká, druhý pracuje na okresnom úrade. „Okresy sa majú rušiť, asi si hľadá nejaké miesto,“ uvažuje nahlas. O kampani neuvažuje, hoci pred štyrmi rokmi ju viedla. „Ja aj môj protikandidát sme vtedy mali letáky. Väčšinou to však riešia chlapi pri pive.“
Starosta Čárov, obce na Záhorí, Marián Halás má dokonca volebný program. Aj tu podobne ako vo „veľkej“ politike však platí, že sľubovať čosi, čo sa v blízkom čase nedá splniť, by sa mohlo vypomstiť. „Pripravíme vybudovanie kanalizácie, nie vybudujeme,“ zdôrazňuje citát zo svojho programu.
Jozef Holubár, starosta obce Hoste južne od Trnavy, už nekandiduje. „Už som v dôchodkovom veku, čakal som len na voľby. Nech si už mladí richtujú dedinu, my, čo sme mohli, sme vybudovali,“ hovorí. Osud obce mu však nie je ľahostajný. „Žijem tu, mne to stále leží v žalúdku.“ (joč)
