Bratislava 18. novembra (TASR)- Predstavitelia Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) dnes odhalili na Martinskom cintoríne v Bratislave pomník na hroboch komunistickým režimom odsúdených a popravených politických väzňov - Alberta Púčika, Eduarda Tesára a Antona Tunegu.
Vyhasnutie životov týchto troch trenčianskych študentov má na svedomí ešte dnes žijúci, ale nepotrestaný generálny prokurátor Anton Rašla, uviedol v príhovore predseda právnej komisie KPVS Anton Tekuša. Pomník je pre budúce generácie podľa jeho slov mementom najmä preto, "lebo aj súčasný prezident SR tomuto navrhovateľovi trestu smrti pre Tunegu, Púčika a Tesára pred dvoma rokmi za jeho údajné zásluhy na východnom fronte udelil dokonca štátne vyznamenanie našej Slovenskej republiky." Tekuša vyjadril tiež vieru, že tí, ktorí odsúdili do väzenia viac ako 72 tisíc Slovákov a z nich viac ako dve stovky popravili a takmer "celý národ janičiarsky predali svetovému tmárskemu komunizmu", neuniknú Božiemu trestu. Komunisti a ich "prisluhovači" brzdili na Slovensku vyplatenie jednorazového odškodnenia politickým väzňom takmer dva roky, uviedol ďalej Tekuša.
Študenti Albert Púčik, Eduard Tesár a Anton Tunega boli súdení v päťdesiatych rokoch v tzv. procese s Bielou légiou spolu s ďalšími vyše tridsiatimi ľuďmi, uviedol pre TASR člen KPVS a spisovateľ Rudolf Dobiáš. Odsúdení boli na doživotie. Proti rozsudku sa odvolal prokurátor Anton Rašla a v ich neprítomnosti im na Najvyššom súde v Prahe doživotie zmenili na trest smrti, poznamenal ďalej. Rašla pôsobil podľa neho vo viacerých politických procesoch, kde boli často vynášané tresty smrti. Študenti boli podľa jeho slov obvinení z velezrady a zo špionáže, pretože prenášali nejaké správy a prevádzali ľudí za hranice cez rieku Moravu.
Podľa slov podpredsedu KPVS Karola Noskoviča by sa časť politických väzňov, tí najstarší, mali dočkať finančného odškodnenia už od budúceho roku a nie až od roku 2004. V takomto znení by novelu zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom mala údajne schváliť na svojej utorkovej schôdzi aj Národná rada SR.
Približne šesťdesiat účastníkov pietneho stretnutia si tu chvíľou ticha, modlitbami a piesňou Kto za pravdu horí spomenulo na týchto nespravodlivo popravených politických väzňov, ktorí boli pochovaní 20. februára 1951. Pamätník posvätil katolícky kňaz Anton Srholec. Veniec na novoodhalený pomník zaslal aj predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.
Upozornenie: Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotomateriál.
