[content type="longread-pos" pos="full"]
Stačí si kúpiť lacný bicykel do 100 eur, tvrdí v rozhovore Michal Malý z Cyklokoalície.
[/content]
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/55/5521733/5521733.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"] MICHAL MALÝ (na fotografii Gabriela Kuchtu) sa narodil v roku 1983 v Žiari nad Hronom, vyštudoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako programátor, dnes pôsobí v startupovej firme, ktorá vyvíja 3D kamery. Je predsedom občianskeho združenia Cyklokoalícia, ktoré podporuje rozvoj mestskej cyklistiky v Bratislave. Cyklokoalícia tiež pripomienkuje stav verejných priestorov, aby boli bezbariérové a vyhovujúce pre chodcov. Je slobodný, bezdetný, medzi jeho hobby patria informatika, matematika, veda a šport. [/content]
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com
V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska
[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]Bude raz z Bratislavy malý Vietnam?
(smiech) To asi nie, predsa len sme v úplne inej fáze vývoja mestskej cyklistiky, pokojne by sme sa však mohli stať Kodaňou či Amsterdamom. Na to však ešte treba vybudovať veľa cyklotrás, teda bezpečnú a súvislú infraštruktúru.
Odkedy jazdíte na bicykli?
Začínal som ako decko, na vysokej škole som chvíľu nejazdil, ale vrátil som sa k tomu, keď som začal pracovať. Jednak mi už chýbal pohyb, jednak sa dá bicyklom pomerne rýchlo presúvať po meste.
Jazdíte aj v zime?
Áno, výnimkou je poľadovica. Počet cyklistov v zime u nás oproti letu však vždy klesá, hoci v zahraničí s tým problém nemajú. V snehu nevidím problém, lebo cyklotrasy sa dajú odhŕňat rovnako efektívne ako klasické cesty.
Necítite sa občas ako samovrah?
Ak by som si na presuny bicyklom vybral ľubovoľnú cestu, tak by sa dalo povedať, že áno. Snažím sa však využívať trasy, ktoré sú relatívne bezpečné, takže z nich nemám stres, ale naopak, skôr pozitívne pocity.
Naše združenie dokonca vydalo mapu odporúčaných cyklotrás, takže si všetci záujemci môžu nájsť najvhodnejšiu cestu tak, aby sa necítili ohrození.
Koľko kilometrov cyklotrás je v Bratislave?
Ťažko presne odpovedať, lebo za územie Bratislavy sa považujú aj trasy, ktoré už ležia de facto mimo mesta. Kam zaradiť hrádzu, ktorej časť je využiteľná pre niektorých aj na ceste do práce a časť je skôr rekreačná?
Ak to vezmeme striktne, v katastri hlavného mesta je až 98,7 kilometra cyklotrás. Človek z toho potom môže nadobudnúť mylný dojem, že ich je dosť, neodráža to však realitu.
V akom zmysle? Niektoré mestské časti, najmä pred komunálnymi voľbami, umelo navyšujú cyklotrasy tak, že namaľujú čiary na chodník, ktorý tam už dávno je. Nedajú si námahu ani len opraviť výtlky.
Trasy delíme na cykloturistické, ktoré sa využívajú najmä na rekreačné jazdy cez víkendy, a cyklodopravné, ktoré slúžia na to, aby sa človek dostal, kam potrebuje, napríklad do práce či na úrady, keď potrebuje niečo vybaviť. Tých druhých je oveľa menej.
Navyše mnohé cyklotrasy sú každých 300 metrov prerušené križovatkami, čiže treba každú chvíľu zosadať z bicykla. Problémy robí aj kvalita povrchu a to, čo ste už spomínali – kadiaľ je trasa vedená. Samozrejme, že môže byť aj na chodníku, nie však na úkor chodcov.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/55/5521736/5521736.jpeg?rev=2" author=""]Konečne sa podarilo zmeniť myslenie kompetentných, ktorí začínajú chápať, že nejde
len o rekreačnú cykloturistiku, ale aj o dopravu v meste ako takú. [/content]
[content type="citation"]Vodiči sú k nám lepší[/content]
Platí však vôbec, že keby mesto seriózne budovalo cyklotrasy, ľudia by vymenili autá za bicykle?
Myslím si že by ich bolo dosť veľa. Vidieť to cez víkend na hrádzi, ktorá je plná cyklistov. A ak ľuďom chýba pohyb v sobotu a nedeľu, zrejme by boli radi, keby ho mohli mať aj cez týždeň, navyše s bonusom, že by spojili príjemné s užitočným.
Z objektívnych príčin by sa bicyklu vyhýbali zrejme len ľudia, ktorí bývajú na kopci, veľká časť Bratislavy však leží na rovine.
Čo však s tými, ktorí nemajú v práci možnosť osprchovať sa hneď po príchode? Tých je väčšina a problém to robí najmä v lete.
Mnoho firiem už začína budovať aj takéto zariadenia pre svojich zamestnancov, navyše na bicykli sa netreba vôbec naháňať. Dá sa ísť aj pomalšie tak, že vyvíjate rovnakú námahu ako chodec, čiže sa nespotíte.
Ľuďom v oblekoch to príliš nepomôže.
Ten si môžu nechať v práci a ísť domov v inom oblečením, stačí sa len prezliecť.
Aké sú vaše skúsenosti s vodičmi áut? Motorkár z nich nebol nadšený.
V porovnaní s obdobím spred trochu rokov sa to veľmi zlepšilo. Vtedy na cyklistov vytrubovali, že nemajú na ceste čo hľadať a zavadzajú, dnes sa mi to už nestáva. Vodiči sú jednoznačne ohľaduplnejší, jednoducho si na nás zvykli.
Pomohlo by, keby boli na všetkých dôležitých miestach stojany s bicyklami, ktoré by sa dali požičať za poplatok tak ako v Paríži či vo Viedni? Viem, že sa o tom uvažovalo, ale nič z toho. Je tiež otázne, či by pri našej mentalite tie bicykle vôbec vydržali.
Mesto má o taký projekt záujem, súťaž sa dokonca vypísala už trikrát, ale stále sú v tom nejaké zádrhy. O bezpečnosť bicyklov nemám strach – jednak sú konštruované oveľa robustnejšie, jednak sa na ne používajú súčiastky, ktoré bránia ich rozmontovaniu. Problémom môžu byť skôr krádeže, neverím však, že ľudia by ich ničili len tak.
V centre Bratislavy som neraz videl, ako opití vandali prevracajú všetko, čo im príde do cesty, rozkopávajú kontajnery, prevracajú kvetináče. Pochybujem, že by vynechali bicykle. Pomer nákladov a úžitku je teda otázny.
Napriek všetkým týmto negatívnym javom som presvedčený, že sa to oplatí urobiť. Veď aj MHD býva často postriekaná sprejmi, trolejbusy sú špinavé a sedadlá dolámané, a napriek tomu ich nerušíme.
Ako niekomu napadlo, že cyklisti potrebujú formálne združenie, ktoré by bojovalo za ich požiadavky?
Pred štyrmi rokmi sa po dlhom čase zorganizovala prvá jazda cyklistov v meste s cieľom demonštrácie požiadavky, že chceme viac cyklotrás. Viacerí tam spolu debatovali a zistili, že majú spoločnú ideu. Formálne zastrešenie je výhodné, lebo ľudia môžu prezentovať svoje požiadavky oficiálne, navyše sa môžu uchádzať aj o finančnú podporu.
Čo na Cyklokoalíciu hovorí magistrát?
Vznikli sme v čase, keď sa v Bratislave zmenil primátor a Ftáčnik bol v porovnaní s Ďurkovským oveľa ústretovejší. Medzi nami a mestom sa teda začal dialóg, a hoci to nie je ideálne, začalo sa robiť aspoň niečo. Konečne sme totiž mohli niekomu konzistentne predložiť všetky naše návrhy.
Jedna vec sú návrhy, druhá prax.
Priznávam, že realizácia trochu pokrivkáva.
Podobné skúsenosti majú aj dobrovoľníci zo Zelenej hliadky. Tiež majú pocit, že Ftáčnik je ústretovejší, systémovo sa však veľa nemení.
V tomto sme mali väčšie šťastie ako Zelená hliadka, podarilo sa presadiť viac vecí, hoci nie všetky a nie dokonale. V roku 2013 sa postavilo len 1,4 kilometra cyklotrás, a aj to sú v tom už započítané piktokoridory, čo naozaj nie je veľa, ale stále je to viac ako nula.
Podstatné však je, že sa začala rozvíjať tematika cyklodopravy, vytvorili sa štruktúry ako mestská komisia, ktorá rieši tieto otázky, vďaka aktivitám národného cyklokoordinátora na ministerstve dopravy sa zase podarilo poveriť konkrétnych ľudí, ktorí zodpovedajú za rozvoj cyklistickej dopravy v jednotlivých krajoch.
Konečne sa tiež podarilo zmeniť myslenie kompetentných, ktorí začínajú chápať, že v princípe nejde len o rekreačnú cykloturistiku, ale aj o dopravu v meste ako takú. V spolupráci s projektantmi a políciou sa podarilo navrhnúť riešenia, ktoré sa dovtedy ignorovali ako nezmyselné.
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/SmeLudiaSlovenska"][/content]
[content type="citation"]Všetci chcú parkovať pri vchode[/content]
Žiadate, aby sa zakázalo parkovanie áut na chodníkoch, je k tomu aj petícia. Prečo?
Lebo okrem cyklistov v meste často trpia aj najslabší účastníci cestnej premávky, teda chodci. Je potrebné, aby sa niekto postavil aj za ich práva. Autá na chodníkoch neraz stoja tak, že sa cez ne nedá prejsť, prípadne len s námahou a husím krokom. Nevidíme dôvod, aby bol problém parkovania prenášaný na chodcov.
Kritici by mohli namietnuť, že 1,5 metra, ktoré dnes musia ostať na chodníku voľné, na prechod stačia.
Aj keby všetci vodiči formálne dodržiavali 1,5 metrový odstup, čo sa nedeje, stále by sa stávalo, že chodník je kompletne obklopený autami a človek sa musí prepchávať pomedzi ne. Ak potom ide s väčším nákupom či nebodaj detským kočiarom, je to problém.
Predstavte si tiež, že idete po chodníku ruka v ruke s malým dieťaťom alebo partnerkou. Ste si istý, že vám na to bude stačiť 1,5 metra? A čo ak ešte pôjdu ďalší ľudia oproti vám? Súčasný predpis je v tomto nesystémový a v praxi prináša aj množstvo iných problémov. Mal by sa zmeniť tak, že parkovať na chodníku bude možné len tam, kde je to explicitne vyznačené.
Sú lokality, kde by po takomto zákaze vodiči objektívne nemali kde parkovať, dokonca ani na uliciach, kde bývajú.
Určite existujú lokality, kde by parkovanie na chodníkoch muselo ostať povolené, často sa však stretávame s názorom, že sa nič nedá zmeniť. Niektorí nám dokonca kladú otázky, ako by sme to teda riešili na konkrétnom sídlisku.
My si len zapneme mapy na internete a zrazu zistíme, že len tri minúty pešej chôdze z daného miesta sa nachádza veľké parkovisko, ktoré nie je zaplnené ani z jednej tretiny. Väčšina problémov s parkovaním sa teda dá vyriešiť aj bez použitia chodníkov, to len ľudia sú pohodlní a všetci by chceli parkovať až pri vlastnom vchode.
Nemusí to byť len pohodlnosť, niekto jednoducho potrebuje na auto vidieť z okna, lebo má strach z vandalov a zlodejov. Sám bežne parkujem aj 100 či 200 metrov od domu, lebo večer sa inak nedá, tiež som však spokojnejší, keď na auto vidím.
Môže byť, nepopieram to. Ak sa niekomu zapne alarm, aspoň vie auto rýchlo skontrolovať a vypnúť ho.
Problém by riešili záchytné parkoviská. Ak niekto cestuje z Pezinka či Senca, ocenil by, keby mohol niekde nechať auto s tým, že do centra by pokračoval s MHD. Lenže parkoviská nie sú a kvalita MHD je otrasná, takže vodič radšej pretrpí zápchu. Čo dnes núti človeka prejsť do špinavého, rozheganého a neklimatizovaného trolejbusu, s ktorým vodič jazdí tak, že na každom výtlku ide pasažierovi odtrhnúť kríže?
Pravdou je, že záchytné parkoviská chýbajú, nie je však celkom pravda, že MHD je bez klimatizácie. Máme už aj klimatizované spoje, hoci neviem presne povedať, koľko ich je.
Nevylučujem to, ale s MHD cestujem bežne a zatiaľ som na taký trolejbus nenarazil. Keď je vonku 35 stupňov, vnútri sa nedá dýchať a je tam smrad.
Myslím si, že klimatizované sú už všetky autobusy, lebo sa menili za nové typy. Električky a trolejbusy zrejme nie, podrobne to však nesledujem.
Ide o to, ako motivovať vodiča auta, aby presedlal na MHD. Buspruhy tiež nie sú všade, takže prínos nie je až taký veľký, ako sa hovorí. A kým sa nevyrieši toto, áut bude stále veľa a ostanú parkovať aj na chodníkoch.
Súhlasím s tým, že je veľa vodičov áut, ktorí nemajú inú možnosť, lebo cestujú na veľké vzdialenosti, vezú obrovský náklad, prípadne potrebujú byť počas dňa veľmi flexibilní.
Našou cieľovou skupinou v prvom kole sú však skôr tí, čo jazdia sami bez nákladu a na menšie vzdialenosti. Často sú to samotní Bratislavčania, ktorí sa presúvajú iba z jednej mestskej časti do druhej. Títo by si mohli ušetriť nielen stres zo samotnej dopravy, ale aj z hľadania parkovacieho miesta. Dobrou alternatívou je pritom nielen MHD, ale aj bicykel.
Jedna vec je zakázať parkovanie na chodníkoch, máte však aj nápad, kam tie autá presunúť? Parkovacie miesta nenafúknete a nie každý si môže dovoliť každý deň osem hodín platiť súkromné garáže, kde chcú dve až tri eurá za hodinu.
Áno, zakazovať je ľahké a hľadať riešenia ťažké. Vychádzali sme však aj z prieskumu, že vybudované parkovacie domy sú poloprázdne, dokonca mnohé sú naplnené len na desať percent. Niektoré sú síce drahšie, ale nájdu sa aj cenovo prístupnejšie.
V centre nie. Ak by to boli len dve eurá na hodinu, pri deviatich hodinách denne by pracujúci človek zaplatil 90 eur týždenne, pri troch eurách už 135. Pri 21 pracovných dňoch v mesiaci sa na to väčšina vykašle.
Priznám sa, že na toto ako Cyklokoalícia nemáme jasnú odpoveď, lebo sa chceme primárne venovať cyklistike. Nenavrhovali sme preto komplexné riešenie. Dá sa však použiť argument, že jazda autom je istým spôsobom luxus a vodič by nemal poplatok za parkovanie prenášať na nepohodlie chodcov a ničenie trávnikov či iných verejných priestorov.
Uznávam, že k tomu treba pristupovať citlivo. Chceli sme však minimálne vyvinúť tlak na to, aby sa to vôbec začalo riešiť. Mesto by predsa mohlo uvažovať aj nad dohodami a partnerstvami s prevádzkovateľmi súkromných parkovacích domov, aby tí nejako vodičom vyšli v ústrety.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/55/5521739/5521739.jpeg?rev=2" author=""]Väčšina problémov s parkovaním sa dá vyriešiť aj
bez použitia chodníkov, to len ľudia sú pohodlní. [/content]
[content type="citation"]Nečinnosť magistrátu[/content]
Na webe píšete, že jedným z hlavných cieľov je rozširovanie povedomia o mestskej cyklistike. Čo všetko sa už podarilo?
Pravidelne organizujeme niekoľkodňové diskusie v rámci európskeho týždňa mobility, kde sa debatuje o využívaní verejných priestorov, cyklistike, MHD a o alternatívnych druhoch dopravy.
Spolupracujeme s mestom aj jednotlivými mestskými časťami, kde pripomienkujeme množstvo projektov, zúčastňujeme sa rôznych stavebných konaní, ale napríklad aj EIA, čo je posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Snažíme sa apelovať na to, aby sa už na začiatku všetko riešilo komplexne. Navrhujeme aj vlastné projekty a sme radi, že mesto si ich už zvykne osvojiť.
Vydali sme tiež cyklokalendár a mapu odporúčaných cyklotrás, robili sme dokonca kurz defenzívnej, teda čo najbezpečnejšej jazdy v meste s dôrazom na predvídanie chýb ostatných a vyvarovanie sa tých vlastných. Podstatou je, aby som videl a bol videný.
Spolupracujeme aj s iniciatívou Cyklokuchyňa, ktorá sa formou workšopov snaží ľudí naučiť, ako sa postarať o vlastný bicykel. Mnohí kamaráti mi totiž hovoria, že by aj chceli vysadnúť na bicykel, ale majú defekt, nevedia ho opraviť a neboli v servise. Je užitočné vedieť zvládnuť menší servis bicykla vo vlastnej réžii, navyše je to lacnejšie.
Máte prehľad, koľko cyklistov je v hlavnom meste?
Robili sme ich sčítanie, lebo mesto žiadne relevantné čísla nemalo. Realizovali sme to na viacerých vybraných bodoch, hoci, samozrejme, nebola možnosť pokryť všetky potrebné miesta vo väčšom časovom úseku, výsledky sú preto len orientačné.
Najskôr nám vyšlo, že bicykel v Bratislave používa asi jedno percento obyvateľov, o rok neskôr sme už namerali zvýšenie počtu cyklistov o 50 percent.
Cez internet sme robili aj veľký cyklistický prieskum, kde sme sa pýtali na názory samotných ľudí. Zaujímalo nás, koľkí jazdia aj v daždi či zimnom období, čo im najviac prekáža, aké typy bicyklov používajú a podobne.
Prečo vlastne bicykluje tak málo ľudí? Je to naša pohodlnosť, alebo je problém naozaj v tom, že v meste na to nie sú vhodné podmienky?
Je to dané hlavne podmienkami, čo naznačuje aj fakt, že odkedy sa urobilo niečo s infraštruktúrou, objektívne pribudli aj cyklisti. Samozrejme, že je legitímne, ak niekto radšej stále používa auto či MHD, záleží na každom z nás. Nech si to však každý aspoň raz skúsi a možno sa mu to zapáči.
Robíte osvetu aj vo vlastných radoch? Apelujete na cyklistov, aby trebárs na ceste nejazdili vedľa seba, ale za sebou?
Áno, prebrali sme súbor pravidiel od kolegov z Prahy, ktorí vydali etiketu jazdenia na bicykli. Tam je zhrnuté všetko, ako sa má cyklista na ceste správať.
Žiaľ, vodiči, ktorí nebicyklujú, často nechápu, prečo cyklisti jazdia tak ďaleko od krajnice. Majú dokonca pocit, že tí ich zámerne blokujú. Má to však dva objektívne dôvody – krajnica môže byť rozbitá alebo sú tam kanály, ktoré treba obísť, prípadne tak cyklista jazdí schválne, aby vodičom naznačil, že ak ho nemôžu predbehnúť bezpečne, nech to radšej ani neskúšajú.
Existuje o tom krásne video z New Yorku, kde pokutovali cyklistu za to, že nešiel výhradne v cyklopruhu. Polícia mu peniaze vrátila, keď natočil video, v ktorom sa snažil jazdiť, ako si želali s tým, že každých pár metrov do niečoho nabúral.
Áno, to video bolo zábavné, u nás by však cyklista mohol argumentovať minimálne tým, čo je priamo v zákone – ak je cyklocesta nezjazdná alebo nevyhovujúca, cyklista sa jej nemusí striktne držať.
Cyklisti často jazdia po chodníkoch. Je to v poriadku?
Ťažká otázka. Snažíme sa na ňu odpovedať tak, že ak cyklisti jazdia po chodníkoch, evidentne tam chýba cyklotrasa.
Nemajú ísť po ceste? Na chodníku som už videl zrážku cyklistu s dieťaťom, ktoré mu podbehlo. Nič vážne sa nestalo, ale mohlo.
Ak už je niekto naozaj nútený ísť po chodníku či cez pešiu zónu, mal by jazdiť maximálne ohľaduplne a rešpektovať to, že prednosť majú chodci. Platí to však aj naopak – na cyklotrase by mu zase do dráhy nemali vstupovať oni.
Čo vám, cyklistom, najviac komplikuje život?
Dve veci – že dopravný inšpektorát neakceptoval niektoré návrhy, ktoré sa v zahraničí dávno ukázali ako správne. Situácia sa však zlepšuje aj v tomto smere, policajti sa začínajú v téme orientovať.
Druhým problémom je častá nečinnosť magistrátu a mestských častí v tom, čo je ich povinnosťou, teda vytváranie vhodných podmienok. Majú dohliadať nielen na údržbu, ale aj rozvoj cyklotrás. V cyklokomisii sú síce motivovaní ľudia, ale ich nadšenie sa akosi neprenáša na všetky kompetentné oddelenia.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/55/5521742/5521742.jpeg?rev=2" author=""]V Bratislave sa v posledných rokoch inštalovalo množstvo stojanov, bicykle sa tiež dajú pripútať o zábradlia, lampy či dopravné značky pri chodníku tak, aby ste nikoho nezablokovali či neobmedzovali.[/content]
[content type="citation"]Stačí bicykel do 100 eur[/content]
Povedzme, že ste teraz niekoho motivovali a chce začať jazdiť na bicykli. Aký si má kúpiť a koľko ho to bude stáť?
Ak si chce niekto kúpiť bicykel, nech si vezme ten najlacnejší do 100 eur. Nebude síce pekný a nepôjde o najnovší model, na dopravu v meste však stačí, nejde predsa o módnu prehliadku a netreba mu ani iks špeciálnych prevodov. Podstatné je, aby sa nezabudlo na odrazky a svetielka, lebo cyklista má byť videný. Samozrejmosťou je aj malá súprava na prípadný servis. Všetko sa dá zmestiť do 150 eur.
K bicyklu patrí aj zámok, a tam odporúčam opak – čo najdrahší, teda najbezpečnejší, aby ste si ho mohli pripútať o čokoľvek bez strachu, že oň prídete. Mnoho ľudí totiž používa veľmi lacné zámky, hoci majú drahé bicykle za 500 a viac eur. Zámok za päť eur naozaj nie je riešením, lebo sa dá v priebehu pár sekúnd prestrihnúť kliešťami. Týmto spôsobom sa ukradne až 99 percent bicyklov v Bratislave.
Ako zistím, či je zámok kvalitný?
Všeobecne platí, že do bezpečnosti treba investovať 10 a viac percent z ceny bicykla. Osobne odporúčam iba zámky nad 15 eur.
Problémom je parkovanie bicyklov, keďže nie každá prevádzka má vlastné stojany. Reštaurácie, kaviarne či obchody to stále ignorujú a asi nie je rozumné oprieť bicykel o hocijakú fasádu či výklad.
V Bratislave sa v posledných dvoch rokoch inštalovalo množstvo stojanov, bicykle sa tiež dajú pripútať o zábradlia, lampy či dopravné značky pri chodníku tak, aby ste nikoho nezablokovali či neobmedzovali. Ďalšou možnosťou je povedať prevádzkárovi, že k nemu rád chodíte na bicykli, a či by nebol ochotný dať tam aj stojan.
Priviazanie bicykla o značku je legálne?
Áno. Neviem o tom, že by to bolo zakázané, človek tým nikomu neublíži.
Aj v redakcii Sme sú ľudia, čo dochádzajú do práce na bicykli, majú si ich však kam odložiť. Čo zamestnanci firiem, ktorí takúto výhodu nemajú? Nechať bicykel osem hodín vonku pri zábradlí?
Dajú sa nájsť oficiálne stojany, prípadne využiť už spomenuté zábradlia, značky či lampy. Niektoré firmy nás dokonca samy oslovujú, aby sme im pomohli nájsť riešenie pre parkovanie cyklistov, príkladom je trebárs Martinus na Obchodnej ulici.
Chcel to vyriešiť, tak sme mu sprostredkovali kontakt na umeleckého sochára, ktorý vytvoril pekný stojan v tvare knihy. Na našom webe inak nájdete kompletný parkovací manuál pre bicykle.
Všetkým čitateľom tohto rozhovoru zároveň odporúčam, aby apelovali na zodpovedných úradníkov vo svojich mestách, nech riešia podmienky aj na cyklistiku. Bez tlaku zdola to totiž niekedy nejde.
Aby ste nakoniec nedopadli ako Zelená hliadka. Niektorí úradníci sú takí drzí, že keď niekto od zodpovedných požaduje kontajner a upratanie bordelu, tí bez ostychu povedia, nech sa obráti na hliadku, lebo tá to spraví rýchlejšie.
Niečo podobné sa nám už stalo na komisii s primátorom. Keď sme tvrdili, že jeho úradníci by mali pripomienkovať projekty, jeho prvá reakcia bola, že sú verejné a môžeme to robiť aj my.
Všetko by bolo v poriadku, len nerozumiem, prečo by sme mali suplovať úlohu magistrátu. Jasné, že radi pomôžeme, ale hlavná iniciatíva má vychádzať z mesta. My máme dolaďovať detaily, nie pracovať za tých, čo za to berú peniaze.
Rozhovor bol autorizovaný, Michal Malý v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: redakcia
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
