Vstupom k 1. máju 2004 Slovensko ušetrí na príspevkoch do EÚ
Brusel 18. novembra (TASR) - Ak Slovensko vstúpi do Európskej únie 1.
mája 2004, teda k dátumu, o ktorom dnes zrejme rozhodnú ministri
zahraničia pätnástky, na príspevkoch do spoločného rozpočtu by mohlo
ušetriť asi 4,5 miliardy korún. Zrejme by však stratilo nárok na
kompenzácie a nie je zatiaľ jasné, koľko by z prisľúbených peňazí
z rozpočtu EÚ presne dostalo.
Slovensko má podľa najnovších výpočtov dánskeho predsedníctva
zaplatiť do rozpočtu v roku 2004 sumu 324 miliónov eúr, teda mesačne
asi 27 miliónov. Ak by vstúpilo k 1. máju, neplatilo by príspevky za
prvé štyri mesiace, čím by ušetrilo 108 miliónov eúr (asi 4,5
miliardy korún).
Príjmy z únie by v roku 2004 mali predstavovať 396 miliónov.
Podľa dánskeho predsedníctva bude snaha v záverečnom kompromisnom
balíku presadiť, aby nové krajiny dostali celú prisľúbenú sumu na rok
2004, aj keď vstúpia do únie až máji. Práve to by mohol byť veľký
ústupok pätnástky v rokovaniach, keďže celkový objem peňazí na
rozšírenie zvýšiť nemožno.
Ak by sa tak naozaj stalo, finančná situácia nových členov by
sa vylepšila. SR by v prvom roku členstva získala celých 396 miliónov
eúr, ale zaplatila len 216 oproti pôvodným 324 miliónom. Čistá
bilancia v prvom roku by tak činila 180 miliónov eúr, čo by bolo o 57
miliónov viac ako v roku pred vstupom.
Slovensko by tak ale stratilo nárok na 51 miliónov eúr vo forme
kompenzácií, ktoré by mu patrili, keby platilo príspevky od začiatku
roka. Kompenzácie by však Slovensku len vyrovnali rozdiel oproti roku
2003, aby dostalo rovnakú sumu 123 miliónov eúr, oproti roku 2003 by
tak v podstate "nezarobilo" nič. Takto by získalo o 57 miliónov viac.
V druhom roku už bude Slovensko platiť celý príspevok, ktorý má
predstavovať 334 miliónov eúr. Dostať by malo 513 miliónov a čistá
bilancia tak bude 179 miliónov eúr (o 56 miliónov viac ako pred
vstupom). V treťom roku členstva sa situácia pomerne výrazne zlepší.
Slovensko dostane od EÚ 639 miliónov, zaplatí do rozpočtu 345
a skončí s pozitívnou bilanciou 294 miliónov. Bude to o 171 miliónov
eúr viac ako pred vstupom.
Ide však len o zjednodušené výpočty. V prvom roku komplikujú
situáciu priame poľnohospodárske platby, ktoré sa do rozpočtu 2004
nepočítajú, pretože sa vyplácajú vždy v nasledujúcom roku (2005).
Podľa zdrojov Európskej komisie sa predpokladá, že tieto platby by
dostali noví členovia len za obdobie členstva, teda od mája do
decembra 2004. Presné pravidlá rozdelenia peňazí budú známe, až keď
sa EÚ s kandidátmi definitívne dohodne.
O finančných a inštitucionálnych dôsledkoch konkrétneho
dátumu rozšírenia budú dnes v Bruseli rokovať ministri zahraničia EÚ.
Očakáva sa, že ako termín prijatia nových členov stanovia 1. máj 2004.
Londýnsky súd sa dnes bude zaoberať prípadom údajných teroristov
Londýn 18. novembra (TASR) - Londýnsky súd bude dnes posudzovať
prípad troch mužov obvinených z prípravy teroristických činov.
Trojica podozrivých pochádza zo severnej Afriky a mala falošné
dokumenty.
V britskej tlači sa v nedeľu objavili správy, že muži plánovali
útok toxickým plynom na londýnske metro. Britské úrady to ale
označili za špekulácie, pretože polícia pri vyšetrovaní nenašla
žiadne dôkazy o existencii bômb alebo plynu.
Britský premiér Tony Blair však pripomenul, že nebezpečenstvo
teroristických útokov proti cieľom v Británii stále trvá.
Podľa slovenskej redakcie BBC jedného z trojice podozrivých
zadržali britské úrady na základe informácií, ktoré im poskytla
slovenská polícia. Rabah Kadris sa údajne zdržiaval na Slovensku asi
rok s falošným francúzskym pasom.
Slovenská polícia vypočúvala aj dve slovenské občianky,
Kadrisovu priateľku a jej sestru, ktoré údajne konvertovali na islam.
Obe ženy po výsluchu prepustili. Kadrisa slovenskí policajti
nezadržali, lebo podľa polície nemali proti nemu žiadne dôkazy.
Slovenská polícia v čase zatýkania Kadrisa v Londýne dôkladne
prehľadala miesta, kde sa podozrivý terorista zdržoval. Nájdené
dokumenty, písomnosti a ďalšie dôkazy svedčia o jeho spojení
s teroristickými organizáciami. Všetky materiály slovenská polícia
odovzdala britským kolegom, ale špekulácie o plánovanom útoku na
londýnske metro nemôže potvrdiť, ani vyvrátiť, pretože zhabané
dokumenty boli v arabčine.
O pripravovanom útoku na londýnske metro dnes píšu londýnske
noviny Times. I keď podpredseda britskej vlády John Prescott v nedeľu
uviedol, že dôkazy o útoku neexistujú, podľa Times spomínanú trojicu
zatkli vďaka tajnej službe, ktorá sa infiltrovala do teroristickej
siete. Teroristi údajne v Británii skúmali viaceré ciele vrátane
metra.
Times píšu, že britské tajné služby v ostatnom čase pri
monitorovaní pevných telefónnych liniek a mobilov údajne zaznamenali
zvýšenú frekvenciu komunikácie teroristických sietí. Podobne to bolo
pred vlaňajšími teroristickými útokmi v USA aj pred nedávnym
atentátom na Bali.
No podľa zdrojov z tajných služieb, ak by existovali konkrétne
informácie o bezprostredne hroziacom chemickom útoku v metre, úrady
by ľudí okamžite varovali.
Times sa odvolávajú na nemenované zdroje zo spravodajských
služieb a tie tvrdia, že odkazy, ktoré zachytili, sa týkajú skôr
možností, ako špecifických plánov.
Die Presse:Slovensko sa bude správať tak, ako by už bolo v NATO
Viedeň 18. novembra (TASR) - Proti vstupu Slovenska do NATO sú len
opoziční komunisti, všetky ostatné dôležité politické subjekty tento
krok podporujú a uvádzajú ho ako prioritu vo svojich programoch, píše
dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse.
Členstvo v Severoatlantickej aliancii má taktiež podporu až 70
percent obyvateľstva. Ide teda o väčšinu, ktorú chce kabinet
v Bratislave získať v referende o vstupe krajiny do západného
vojenského zväzku, pokračuje Die Presse.
Denník súčasne informuje, že pri pohľade na mapu treba
Slovensko vidieť ako logické doplnenie klinu, vrazeného medzi Českom,
Poľskom a Maďarskom a izolované postavenie Maďarska ako členskej
krajiny aliancie.
Skutočnosť, že tento klin vznikol a Slovensko sa nestalo členom
NATO už v roku 1999 dávajú noviny do súvisu s politickými dôvodmi.
V roku 1997, kedy sa skúmala zrelosť kandidátov pre vstup, bola
na Slovensku pri moci koaličná vláda premiéra Vladimíra Mečiara, voči
ktorému mali západné krajiny a hlavne USA množstvo výhrad. Vtedajší
premiér a jeho strana boli primálo dôveryhodní na to, aby mohli byť
zasvätení do tajných informácií a ako partneri aliancie sa
zúčastňovať na rozhodnutiach NATO a využívať právo veta.
Mečiar a jeho strana sa do dnešného dňa neočistila od
podozrenia, že v 90.rokoch boli zapletení do viacerých škandálov.
Výčitky siahajú od sledovania politických protivníkov až po
podozrenie politicky motivovaného únosu, píše Die Presse.
Západná Európa a USA taktiež nesúhlasili s Mečiarovou
privatizáciou štátnych podnikov, pri ktorej boli uprednostňovaní
domáci investori (hlavne priaznivci HZDS) pred zahraničnými a so
skutočnosťou, že líder HZDS pestoval príliš dobré kontakty s Moskvou,
pokračuje rakúsky denník.
Posledné pochybnosti Západu odstránili až parlamentné voľby
v septembri 2002, ktoré s konečnou platnosťou vylúčili možnosť
Mečiarovho návratu k moci a v kresle premiéra opäť potvrdili
kresťanského demokrata Mikuláša Dzurindu, konštatuje Die Presse.
Politicko-vojenská stratégia Dzurindovej vlády v medzinárodných
krízových situáciách znie: "Už teraz sa správať tak, ako by sme boli
členmi NATO, aj keď formálne tam ešte nie sme."
Prezident Schuster vidí vo vstupe krajiny do NATO aj šancu pre
slovenský zbrojársky priemysel, uzatvára Die Presse.
Figeľ: Kandidovať do EP budú môcť aj poslanci súčasnej Národnej rady
SR
Štrasburg 18. novembra (TASR) - Európsky parlament (EP) prechádza
v týchto dňoch generálnou skúškou pred rozšírením Európskej únie
o nových členov, pretože okrem 626 europoslancov sa na jeho plenárnom
zasadaní v Štrasburgu ako hostia zúčastňujú aj delegácie
zákonodarných zborov 13 kandidátskych krajín.
Pozvania dostali poslanci parlamentov desiatich štátov: Cypru,
Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Malty, Slovinska,
Slovenska a Poľska, ktorých občania sa v roku 2004 zúčastnia na
voľbách do EP. V Štrasburgu však nechýbajú ani poslanci z Rumunska
a Bulharska, ktoré sa stanú členmi EÚ pravdepodobne v roku 2007.
Zastúpený by mal byť aj turecký zákonodarný zbor.
Národná rada SR na prvé spoločné zasadanie EP s členmi
národných rád vyslala Zuzanu Martinákovú, Petru Masácovú, Pavla
Kuboviča (SDKÚ), Jána Figeľa (KDH), Lászlóa Nagya, Edit Bauerovú
(SMK), Imricha Béreša (ANO), Sergeja Kozlíka, Jána Jasovského,
Rudolfa Žiaka (HZDS), Roberta Fica, Moniku Beňovú (Smer) a Jozefa
Ševca (KSS).
Dnes budú môcť poslanci z kandidátskych krajín sledovať
rokovanie politických skupín. V utorok sa môžu zapojiť na plenárnom
zasadaní do diskusie o rozšírení EÚ a v stredu sa zúčastnia na
hlasovaní pléna EP o rezolúcii o rozšírení EÚ.
Ako pre TASR povedal predseda Zahraničného výboru NR SR Ján
Figeľ, delegovaní poslanci sa na základe Zmluvy o EÚ stanú
pozorovateľmi v EP až po podpise prístupovej zmluvy. Zmluva o EÚ
posun do novej štatutárnej polohy - do role pozorovateľa - umožňuje
nielen poslancom národných parlamentov, ale aj zástupcom exekutívy,
čo znamená, že pracovníci ministerstiev sa budú môcť zapájať do práce
jednotlivých výborov Rady EÚ.
V júni 2004 sa už aj v kandidátskych krajinách uskutočnia voľby
do EP, a to na základe vnútroštátnej legislatívy. Ako dodal Figeľ, NR
SR by ju mala prijať v priebehu budúceho roka. Právo kandidovať vo
voľbách do EP majú aj súčasní poslanci. Kombinácia dvoch mandátov je
však vylúčená, takže zvolení kandidáti si budú musieť vybrať medzi
pôsobením v EP alebo národnom parlamente.
Po voľbách do EP v roku 2004 by k súčasným 626 poslancom EP
malo pribudnúť aj vyše sto poslancov z desiatich kandidátskych
krajín. Najbližšie volebné obdobie EP bude podľa Figeľa "prechodom od
momentálneho stavu k dlhšej perspektíve", keďže po roku 2007 by do
lavíc europarlamentu mohli zasadnúť už aj poslanci z Bulharska
a Rumunska.
Ďalší nárast počtu poslancov však Figeľ nevidí ako zmysluplný.
Domnieva sa, že namiesto kvalitatívneho nárastu inštitúcií EÚ je
vhodnejšie vylepšovať ich z hľadiska efektívnosti, legitimity
a transparentnosti rozhodovania a posilniť väzby medzi európskou
a národnými úrovňami na základe princípu subsidiarity.
Figeľ je presvedčený, že ak budúca ústavná zmluva jasne vymedzí
hranicu medzi kompetenciami na úrovni EÚ a kompetenciami národných
štátov, odstránia sa mnohé dnešné dôvody pre názorové nezhody o tom,
kto má čo robiť a kto je za čo zodpovedný. Práve tento aspekt Figeľ
označil za jeden z veľkých problémov súčasnej únie, v ktorej "akoby
sa strácala jasnosť v deľbe práce a samotné problémy sa riešia málo
alebo veľmi neefektívne". Súčasné rozšírenie EÚ s plánovaným prijatím
Bulharska a Rumunska bude preto podľa Figeľa "časovým a kauzálnym
východiskom pre adaptáciu pomerov v EÚ nanovo".
Obvinení teroristi ostanú vo väzbe ďalší mesiac
Londýn 18. novembra (TASR) - Traja muži, ktorých v Británii obvinili
na základe protiteroristickej legislatívy, zostanú vo väzbe štyri
týždne až do ďalšieho súdneho konania. Rozhodol o tom dnes londýnsky
súd.
Rabah Čihát Bais (21), Karim Kadúri (33) a Rabah Kadri (30)
čelia obžalobe z "držby predmetov na prípravu, podnecovanie
a páchanie teroristických činov". Podľa britských médií ide
o kreditné karty a sfalšované pasy, nie chemické látky alebo
zariadenie na výrobu bômb.
Spolu s ďalšími tromi medzitým prepustenými osobami zatkli
mužov pred desiatimi dňami. Všetci traja sú nezamestnaní, žili
v Británii a údajne pochádzajú z Tuniska alebo Maroka. Obvinení
nepožiadali o kauciu a na súde sa objavia 16. decembra.
Nedeľňajšie vydanie novín Sunday Times informovalo, že traja
muži pripravovali útok kyanidom v londýnskom metre a sú členmi
skupiny spojenej s al-Káidou. Okrem toho mali plánovať dovoz
chemických látok do Británie s cieľom vyrobiť plynovú bombu.
Britský vicepremiér John Prescott však takéto tvrdenia ešte
v nedeľu odmietol s tým, že v súvislosti s tromi zatknutými osobami
sa neobjavili žiadne dôkazy hroziaceho plynového útoku alebo použitia
bomby.
Podobne skepticky sa vyjadril minister zahraničných vecí Jack
Straw. Podľa jeho slov sa po zverejnení dôkazov ukáže, že niektoré
z titulkov - ako vždy v britských médiách - sa nie celkom zakladajú
na faktoch.
Rabah Kadri sa ukrýval na Slovensku, kde strávil asi rok
s falošným francúzskym pasom. Slovenská polícia jeho pobyt
monitorovala a pred dvoma týždňami po odchode do Británie o ňom
informovala britských kolegov.
Kadri je údajne jedným zo šéfov teroristickej bunky, ktorá pred
dvoma rokmi pôsobila v Nemecku a pripravovala bližšie nešpecifikovaný
útok vo Francúzsku. Krátko pred jeho uskutočnením skupinu odhalili,
rovnako ako jej súčasti vo Francúzsku a Británii. Vodcom sa však
podarilo utiecť a jeden z nich sa ukryl na území SR.
Po odchode Kadriho zo Slovenska 7. novembra našla polícia
viacero písomných materiálov, na základe ktorých ho v Británii
zadržali. Slovenskí policajti tak neurobili, keďže proti nemu nemali
žiadne dôkazy. Polícia vypočúvala aj dve slovenské občianky,
Kadrihovu priateľku a jej sestru, ktoré údajne konvertovali na islam.
Obe ženy po výsluchu prepustili.
Slovensko sa nevzdáva svojich požiadaviek, aj keď ich EÚ odmietla
Brusel 18. novembra (TASR) - Slovensko chce v ostávajúcich
rokovaniach s Európskou úniou využiť ostávajúci priestor na
dosiahnutie lepších podmienok a nevzdáva sa žiadnej zo svojich
požiadaviek, aj keď únia dnes viacero z nich označila za
nerealistické. Po schôdzke ministrov zahraničia EÚ a kandidátskych
krajín v Bruseli to povedal šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan.
Minister vidí najväčší priestor na dosiahnutie vyšších
výrobných kvót v poľnohospodárstve, získanie peňazí na vybudovanie
Schengenskej hranice, zvýšenie sumy na vidiecky rozvoj, prípadne
vyššiu finančnú podporu na odstavenie reaktorov jadrovej elektrárne
v Jaslovských Bohuniciach.
Požiadavky ako skrátenie prechodného obdobia na poskytnutie
priamych poľnohospodárskych platieb, postupné nabiehanie príspevkov
nových členov do rozpočtu EÚ a zvýšenie sumy na štrukturálne akcie
označila dnes únia za nereálne a oznámila kandidátom, že o nich
nemožno rokovať.
"Ničoho sa nevzdávame, sú to otázky na rokovania. Niekde sú
možnosti reálnejšie, niekde menej reálne, ale konečný výsledok bude
na základe rokovaní a argumentov, ktoré chceme naďalej opakovať.
Uvidíme, aký bude konečný výsledok," reagoval minister Kukan.
Pripustil však, že priestor na rokovania je obmedzený. "Ostáva
však ešte určitý čas a my ho chceme využiť naozaj maximálne," uviedol
s tým, že ultimatívne požiadavky si Slovensko klásť nebude.
Minister si nemyslí, že by sa nejaké ústupky podarilo
kandidátom dosiahnuť až priamo na decembrovom summite v Kodani. "Boli
sme skôr upozornení, že by bolo dobré zakončiť rokovania už 9.
decembra (na ministerskom kole rokovaní pred summitom)," dodal šéf
diplomacie.
EÚ dnes schladila nádeje kandidátskych krajín, keď väčšinu ich
požiadaviek v záverečných rokovaniach označila za nerealistické.
Komisár pre rozšírenie Günter Verheugen povedal ministrom, že
priestor na rokovania je obmedzený a "výsledky bruselského summitu sú
nenegociovateľné".
Týka sa to podľa neho najmä požiadavky kandidátov na skrátenie
prechodného obdobia pre priame poľnohospodárske platby, ich žiadosti
o postupné nabiehanie príspevkov do rozpočtu i zmeny celkovej sumy
vyčlenenej zo štrukturálnych fondov na podporu regiónov.
"Žiadne nové požiadavky nemožno realisticky uspokojiť," varoval
komisár. Vyzval kandidátske krajiny, aby "nezaťažovali rokovania
o záverečnom balíku" požiadavkami, o ktorých sa ani neoplatí začať
diskutovať. Podobne sa vyjadril dánsky minister zahraničných vecí Per
Stig Möller.
Po dnešnom ministerskom kole rokovaní plánuje dánske
predsedníctvo vypracovať návrh konečnej dohody s každou kandidátskou
krajinou, ktorá by mala obsahovať všetky možné ústupky a kompromisy.
S kandidátmi bude potom o nej diskutovať na ďalších dvoch kolách
bilaterálnych rokovaní - 26.-27. novembra a 5.-6. decembra.
Na ministerskej schôdzke 9. decembra by Dánsko chcelo dosiahnuť
konečnú dohodu, ktorú potom potvrdí summit v Kodani (12.-13.
decembra).
EÚ sa rozšíri 1. mája 2004
Brusel 18. novembra (TASR) - Európska únia sa rozšíri 1. mája 2004.
Rozhodli o tom dnes v Bruseli podľa diplomatických zdrojov ministri
zahraničných vecí. Dátum musia definitívne schváliť na decembrovom
summite v Kodani lídri členských štátov EÚ.
EÚ sa rozšíri 1. mája 2004, požiadavky kandidátov odmietla
Brusel 18. novembra (TASR) - Európska únia sa rozšíri 1. mája 2004.
Tento termín stanovili dnes ministri zahraničných vecí pätnástky na
rokovaní v Bruseli. Definitívne ho musia schváliť na decembrovom
summite v Kodani lídri členských krajín EÚ.
Únia zároveň na spoločnej ministerskej schôdzke s kandidátskymi
krajinami odmietla väčšinu ich požiadaviek v záverečných rokovaniach
a upozornila ich, že prevažná časť predloženej ponuky nemôže byť
predmetom rokovaní.
Slovensko chce však napriek tomu využiť zostávajúci priestor na
dosiahnutie lepších podmienok a nevzdáva sa žiadnej zo svojich
požiadaviek, oznámil po stretnutí minister zahraničia SR Eduard Kukan.
Najväčšie možnosti vidí na dosiahnutie vyšších výrobných kvót
v poľnohospodárstve, získanie peňazí na vybudovanie Schengenskej
hranice, zvýšenie sumy na vidiecky rozvoj, prípadne vyššiu finančnú
podporu na odstavenie reaktorov jadrovej elektrárne v Jaslovských
Bohuniciach.
Požiadavky ako skrátenie prechodného obdobia na poskytnutie
priamych poľnohospodárskych platieb, postupné nabiehanie príspevkov
nových členov do rozpočtu EÚ a zvýšenie sumy na štrukturálne akcie
označila dnes únia za nereálne a oznámila kandidátom, že o nich
nemožno rokovať.
"Ničoho sa nevzdávame, sú to otázky na rokovania. Niekde sú
možnosti reálnejšie, niekde menej reálne, ale konečný výsledok bude
na základe rokovaní a argumentov, ktoré chceme naďalej opakovať.
Uvidíme, aký bude konečný výsledok," reagoval minister Kukan.
Neskorší dátum rozšírenia ako 1. január 2004 Slovensku podľa
neho nevadí. "Nebude to pre nás problém, pokiaľ sa zohľadnia tri
podmienky. Aby sme sa mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho
parlamentu ako členský štát, aby sme sa mohli plnohodnotne
zúčastňovať na zasadnutí medzivládnej konferencie (o budúcej
reforme), a aby sme dostali peniaze (z rozpočtu EÚ) tak, ako by sme
boli členmi od 1. januára 2004," povedal minister.
Ministri sa dnes dohodli, že únia sa rozšíri k 1. máju 2004.
V tento deň sa Slovensko stane jej riadnym členom za predpokladu, že
tento rok úspešne ukončí prístupové rokovania, že prístupovú zmluvu,
ktorú podpíše v apríli 2003, ratifikuje všetkých 15 dnešných
členských krajín, a že občania SR schvália vstup do únie v referende.
EÚ sa pred časom zaviazala, že nové krajiny musia vstúpiť
v takom termíne, aby sa mohli zúčastniť na budúcich voľbách do
Európskeho parlamentu. Tie sa uskutočnia 22. júna 2004. Všeobecne sa
však očakávalo, že k rozšíreniu dôjde k 1. januáru 2004, pretože
v doterajšej histórii sa únia vždy rozširovala v prvý deň roka.
Keďže prístupovú zmluvu podpíšu noví členovia až v apríli 2003,
národným parlamentom terajších členských krajín by neostávalo do 1.
januára dosť času na jej ratifikáciu.
Presný dátum rozšírenia, ktorý dnes ministri stanovili, je
nevyhnutný pre ukončenie rokovaní o finančných otázkach, Podľa neho
sa totiž vypočítajú príspevky nových členov do rozpočtu i sumy, ktoré
dostanú.
Dánske predsedníctvo sa bude snažiť o to, aby noví členovia
platili príspevky až od vstupu, ale aby dostali všetky prisľúbené
peniaze za celý rok 2004. Podľa neoficiálnych výpočtov by neskorší
vstup mohol Slovensku ušetriť na príspevkoch do rozpočtu asi 108
miliónov eúr (asi 4,5 miliardy korún).
Dátum má aj celý rad inštutucionálnych dôsledkov. Riadny mandát
Európskej komisie trvá do konca roku 2004. Nové krajiny majú však
hneď po vstupe mať nárok na vlastného komisára, čím sa ich počet
zvýši z terajších 20 na 30.
Z dnešnej diskusie ministrov podľa šéfky rakúskej diplomacie
Benity Ferrerovej-Waldnerovej vyplynulo, že terajšia komisia by mala
odstúpiť k dátumu rozšírenia. V dočasnej komisii by boli komisári
nových krajín bez portfólia a k 1. novembru by mala nastúpiť do úradu
nová komisia s 25 členmi podľa Zmluvy z Nice.
Rakúska ministerka tiež ubezpečila kandidátske krajiny, že po
podpise prístupovej zmluvy budú mať v medzivládnej konferencii
o budúcej reforme EÚ rovnaké postavenie ako terajšie členské štáty.
Ministri spravodlivosti V4 v Maďarsku budú rokovať aj o boji proti
terorizmu
Budapešť 18. novembra (TASR) - Otázky účinných trestnoprávnych
prostriedkov boja proti terorizmu a medzinárodnej regulácie právneho
ochranného dozoru sú medzi témami trojdňového stretnutia ministrov
spravodlivosti krajín Visegrádskej štvorky, ktorí sa začne v utorok
v severomaďarskom Sziráku.
Hostiteľom v poradí už štvrtého stretnutia je maďarský šéf
rezortu justície Péter Bárándy. Jeho pozvanie prijali český minister
Pavel Rychetský, slovenský minister Daniel Lipšic a poľský šéf
rezortu spravodlivosti Grzegorz Kurczuk, najvyšší prokurátor.
Na základe doterajšej praxe sa po jesennom stretnutí ministrov
spravodlivosti koná na jar konzultácia odborníkov V4 týchto rezortov.
Česká republika chce koordinovať vzdušnú obranu so Slovenskom
Praha 18. novembra (TASR) - Česká republika chce intenzívnejšie
spolupracovať so Slovenskom na ochrane vzdušného priestoru. Dohodla
sa na tom dnes česká vláda, ktorá rozhodla, že zmluva o nákupe 24
nových stíhačiek Jas-39 Gripen nevstúpi do platnosti.
"Zámerom českej strany je rokovať so Slovenskom o zabezpečení
vzdušného priestoru koordinovane tak, aby sa našlo čo možno najlepšie
riešenie," povedala dnes TASR hovorkyňa vlády Anna Stárková.
Český premiér Vladimír Špidla dnes po rokovaní kabinetu
nespresnil, či by malo ísť o spoločný nákup nadzvukových lietadiel.
Podľa neho nejde len o nákup lietadiel, ale aj výcvik a ďalšie
zázemie leteckých síl.
Očakáva sa, že Slovensko tento týždeň na pražskom summite NATO
dostane pozvánku do aliancie a český minister obrany Jaroslav Tvrdík
potom odštartuje rokovania o zabezpečení vzdušného priestoru so
Slovenskom. Stárková pripomenula, že český premiér Špidla sa 30.
novembra chystá na jednodňovú návštevu Bratislavy, kde bude
pravdepodobne jednou z tém rokovania s premiérom Mikulášom Dzurindom
aj otázka ochrany vzdušného priestoru.
Česká vláda na dnešnom zasadaní rozhodla, že zmluva o nákupe
stíhačiek Gripen britsko-švédskeho konzorcia BAE Systems/SAAB za 60
miliárd nevstúpi do platnosti. Dokument podľa Špidlu počítal
s odmietnutím parlamentu, takže Prahe nehrozia žiadne sankcie.
Normandia spoznávala slovenskú kultúru
Paríž 18. novembra (TASR) - V Normandii na severozápade Francúzska sa
dnes skončil týždeň slovenskej kultúry, ktorý pod názvom "Normandia
spoznáva Slovensko" usporiadala Asociácia
slovensko-česko-normandského priateľstva v spolupráci so Slovenským
inštitútom v Paríži.
Od 11. do 18. novembra sa vo viacerých normandských
a bretónskych mestách predstavil detský folklórny súbor Kornička
z Trenčína, ktorý ponúkol francúzskym divákom trenčianske tance,
tanečné hry, sólové a skupinové spevy za sprievodu ľudovej hudby.
Okrem predstavení v kultúrnych inštitúciách, zavítal súbor i do
viacerých francúzskych škôl a domovov dôchodcov.
Normandské publikum zaujala i výroba slovenských hudobných
nástrojov, ktorú prezentoval pán Koblíček, ako i slovenské bábkarské
umenie v interpretácii pána Plaského z Košíc a jeho bábkového Divadla
v kufri.
Počas minulého týždňa uvidelo vystúpenia súboru Kornička
a bábkového Divadla v kufri vyše 3000 normandských divákov.
Prezentácia slovenskej kultúry v Normandii však nekončí. Ďalšie
pokračovanie, týždeň slovenského filmu, je naplánovaný na prvý
štvrťrok 2003. Do programu kinosál normandského mesta Caen sú
začiatkom budúceho roka zaradené slovenské detské, krátkometrážne
i celovečerné filmy.
