Zrod priemyselného parku sprevádzajú podozrivé okolnosti, poslanci sa len náhodou dozvedeli o dodatku k zmluve s dodávateľom stavby aj o 270-tisícovom dlhu mesta.
STROPKOV. Priemyselný park v Stropkove za viac ako 3,7 milióna eur je takmer prázdny. V jednej zo štyroch budov je akýsi sklad, ďalšie tri sú zamknuté.
Ruský investor z oblasti výroby stavebných hmôt, ktorý mal podľa radnice v areáli už vlani vytvoriť 500 pracovných miest, si to rozmyslel. Miesto toho sa Stropkovčania sporia o peniaze minuté na výstavbu parku.
Okresný súd vo Svidníku už dostal na stôl Dohodu o urovnaní medzi mestom Stropkov a prešovskou stavebnou firmou PKB Invest.
Dohodu o uznaní dlhu mesta za 272 500 eur, ktorá sa mala stať základom súdneho zmieru, podpísal primátor Peter Obrimčák (Smer) vo februári tohto roka.
Spor bol o prácach, ktoré si mesto objednalo v dodatku k zmluve na prvú etapu výstavby priemyselného parku. Dodatok podpísal primátor 19. septembra 2011. Termín je dôležitý. Od začiatku roka 2011 už platila povinnosť zverejňovať na webe zmluvy a dodatok tam nebol.
Lebo dodatok
- 30.decembra 2008 - štát schválil dotáciu 3,5 milióna eur na priemyselný park.
- október 2011 - primátor podpísal dodatok k zmluve s PKB Invest.
- 6. február 2014 - primátor podpísal dohodu o urovnaní,
- 11. júla 2014 - pojednával súd o uznaní dohody.
„Z infozákona jednoznačne vyplýva povinnosť zverejňovať nielen zmluvy, ale aj ich dodatky. Neuverejnené zmluvy sú neplatné,“ tvrdí právnik Pavel Nechala z Transparency International.
Navyše, ak primátor koná nad rámec oprávnení, ktoré mu vyplývajú z rozhodnutí zastupiteľstva, vzniká podľa Nechalu podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Advokát Nechala si myslí, že primátor Stropkova Peter Obrimčák prišiel na know-how, ako sa dá obísť zákon o slobodnom prístupe k informáciám: Stačí nezverejniť zmluvu, alebo jej dodatok, potom bez vedomia poslancov podpísať dohodu o urovnaní, čím uzná dlh druhej strany, a keď ju súd schváli, dohodne sa s veriteľom na zmieri a dá pokyn na vyplatenie dohodnutej sumy.
„Keby to prešlo, z pohľadu transparentného narábania s verejnými prostriedkami by tým vznikol veľmi nebezpečný precedens,“ povedal Nechala.
