Pavel Pokorádi je bývalý hasič a vlastní najväčšiu zbierku historických hasičských prílb v bývalom Československu. Časť z nich predal, keď sa dostal do finančných problémov. Teraz zbiera policajné prilby z Veľkej Británie.
Pamätáte sa, kedy ste získali prvú prilbu a ktorá to bola?
„Prvú som dostal do daru v deväťdesiatych rokoch. Bola to nemecká hasičská prilba. Ako bývalého hasiča ma to naštartovalo a začal som zbierať.“
Ste členom nejakého združenia alebo asociácie zberateľov?
„Keď som sa dozvedel, že existuje Medzinárodná organizácia zberateľov hasičských prílb, mal som jednu prilbu. Šéf mal sídlo na Novom Zélande, tak som tam poslal prihlášku a prijali ma. Odvtedy sa mi už zbieralo ľahšie.“
Prečo?
„Napríklad som nevedel získať americkú prilbu. Napísal som im, ale poslali mi iba prospekty. Podľa cenníka taká prilba stála osemsto amerických dolárov. Aj v Amerike je to veľa peňazí.“
Čo ste im napísali?
„Že som zberateľ, bývalý hasič a mal by som záujem vymeniť si s nimi prilby. Naše som mal nafotené. Súhlasili. Poslali mi, a potom ja im.“
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com
V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska
Približne sedem rokov ste zbierali prilby. Koľko ste ich mali?
„Dvesto z tridsiatich šiestich krajín.“
To je dosť. Ako zberatelia rozširujú zbierky?
„Mal som zoznam členov organizácie a písal som im. Ponúkol som im naše prilby alebo také, ktoré som mal na výmenu. Buď mi napísali, že majú záujem, alebo mi prilbu hneď zabalili a poslali. Ja zasa inú im. Medzi zberateľmi je veľká dôvera. Ale stávajú sa rôzne veci. Napríklad, poslal som prilbu do Juhoafrickej republiky, ale od nich som nič nedostal.“
Riešili ste to cez organizáciu zberateľov?
„Nie, cez známeho. Priamo v Kapskom Meste bol riaditeľom múzea Bystričan a možno, že ešte aj je. Tak som mu napísal. Vážený pán, dostal som adresu od priateľa. Vtedy a vtedy som poslal list a prilbu na konkrétnu adresu a nič mi neprišlo. Odpísal mi, že tam bol, ale na adrese už pätnásť rokov nikto nebýva. Išiel za miestnym veliteľom a ten mu dal prilbu pre mňa. Tak som poslal do Afriky aj druhú našu prilbu.“
Máte v zbierke niečo vzácne?
„Najmä historické vyše storočné prilby boli vzácne. Mal som francúzsku z roku 1815, ktorú používali Napoleonovi dragúni. Cenné boli aj naše historické. Sklenú som dostal na narodeniny. Vyrobili ich v Poltári len niekoľko kusov. Zaujímavá bola aj americká od veliteľa hasičskej stanice z New Yorku. Napísal som mu a poslal mi svoju bielu veliteľskú prilbu. V Amerike môžu mať prilby akejkoľvek farby, ale bielu má len veliteľ.“
Čím je tá americká prilba vzácna?
„Keď padli „dvojičky“, poslal som hlavnému veliteľovi newyorských hasičov sústrastný list. Veliteľa, ktorý mi poslal predtým prilbu, som požiadal, či by nemohol poslať ešte jednu. Ale prišiel mi list, že zahynul pri hasení dvojičiek.“
Mali ste vzácnu prilbu, čo sa s ňou stalo?
„Ešte mám aj listy, ktoré sme si vymenili s veliteľom. Predal som ju do zbierky Jožkovi Malíkovi z Turzovky.“
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/SmeLudiaSlovenska"][/content]
Koľko stojí v zberateľskom svete takáto prilba so zvláštnym tragickým príbehom?
„No koľko? Predal som ju za približne päťdesiat eur, nepamätám si.“
Päťdesiat eur?
„Dnes je všetko drahé a ľudia nemajú peniaze. Celú zbierku som ponúkol martinskému múzeu. Mali veľký záujem, ale viac ako dvetisíc eur mi nemôžu dať. Vravím, desať eur za prilbu je málo. Veď len za balíky a listy som dal vyše sedemtisíc eur. Ešte mám zloženky. Len za repliku austrálskej prilby som platil päťsto austrálskych dolárov.“
Prečo ste ponúkli zbierku na predaj?
„Už ma to tak nebavilo, ale aj z finančných dôvodov. Dnes všetko stojí a padá na peniazoch. Chcel by som predať aj zvyšné hasičské prilby. Mám ich vyše dvesto. Predal som zatiaľ len naše historické a niekoľko kusov zahraničných. Francúzsku, austrálsku, americkú.“
Stálo to zato?
„Pre mňa áno. Potreboval som peniaze. Už to neľutujem. Človeka to prejde časom.“
Kedy zberateľ berie aj repliku?
„Keď sa prilba nedá zohnať, alebo ak nemá na originál. Československá policajná prilba z rokov 1922 až 1945 stojí v Bratislave okolo tritisíc eur. Dal som si urobiť repliku.“
Prečo ste prestali zbierať hasičské prilby?
„Medzinárodná organizácia sa rozpadla pred dvanástimi rokmi. Keď zanikla, už sa tak nedarilo. Zberatelia prestali odpovedať, alebo písali, že sa už tomu nevenujú. Dozvedel som sa, že existuje Britská asociácia zberateľov policajných insígnií, tak som sa prihlásil tam. Poslal som členské dvadsať eur za rok. Vystavili mi preukaz. Teraz zbieram policajné prilby a odznaky. V asociácii je nás asi štyristo z celého sveta.“
Máte z preukazu nejaký úžitok?
„Ešte ho nikto nevidel. Keby som išiel na stretnutie zberateľov, kde som ešte nikdy nebol, chudobný Slovák, preukázal by som sa, že som členom.“
Jeden spôsob je, že napíšete a požiadate, ale existujú aj iné spôsoby? Aukcie, internet?
„Neovládam internet ani počítač. Píšem na písacom stroji. Niekedy mi odpíšu, že taký staromódny list už dávno nedostali. Napísal som aj britskému premiérovi Blairovi, aj guvernérovi Gibraltaru. Z Gibraltaru mi odpísal jeho zástupca, že mi nemôžu poslať. Spomenul som to jednému kolegovi zberateľovi. Povedal mi, že načo píšem do Gibraltaru a jednu mi hneď poslal. Z ostrova Man mám rovnaký príbeh. So zberateľom som ju vymenil za historickú hasičskú prilbu.“
Požiadali ste britského premiéra Tonyho Blaira o prilbu?
„Poprosil som ho, že ak môže, aby mi poslal prilbu, akú má policajt pred dverami jeho úradu na Downing Street. Premiérov sekretár mi odpísal. Vážený pán Pokorádi, premiér vám ďakuje za list, bohužiaľ, sa nemôže venovať vašej záležitosti, ale vašu prosbu sme postúpili ministerstvu vnútra. Povedal som si, určite je už v koši. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď mi prišiel list z ministerstva vnútra. Napísali mi s poľutovaním, že mi nevedia pomôcť, ale priložili zoznam všetkých veliteľstiev. Zdôraznili, aby som uviedol, že adresu mám od ministerstva vnútra.“
A?
„Potom sa to pohlo, ale všetko záleží od konkrétnych ľudí. Napísal som na veliteľstvo, ale odpovedali mi, že nemôžu rozdávať kráľovský majetok. Z ďalšieho, že nemôžu z bezpečnostných dôvodov. Možno sa báli, že v nej budem chodiť po dedine. Ale zo stredného Anglicka mi poslali kompletnú uniformu s píšťalkou na retiazke. Ešte boli radi, že ju môžu venovať do mojej zbierky.“
Akí sú zberatelia, s ktorými komunikujete?
„Ochotní. Ešte sa mi nestalo, žeby neodpovedali. Občas mi aj zatelefonujú, ale ja neviem po anglicky, tak im môžem povedať len sorry.“
Ako si s nimi píšete?
„Prekladá mi to jeden pán. Manžel pani farárky ovláda angličtinu slovom aj písmom. Všetky listy mám odložené. Teraz si už povyberám dve tri vety, ktoré potrebujem a napíšem.“
Koľko máte britských prílb?
„Zozbieral som ich všetky. Toľko, koľko je veliteľstiev. Historické aj súčasné.“
Menili sa nejako?
„Najprv boli korkové s poniklovaným odznakom, potom plastové, potiahnuté zamatom a v súčasnosti majú odznak smaltovaný. Mám prilbu z Downing Street, ale napríklad aj prilbu strážcov atómovej elektrárne.“
Koľko neúspešných pokusov je na jeden úspešný?
„Zohnal som ich všetky, takže približne každý piaty bol úspešný.“
Máte zbierku poistenú?
„Nemám, načo? Kde by to predal? Taká je len jedna zbierka. Keby to bolo zlaté, strieborné.“
Aký je najväčší problém zberateľa?
„Nedostatok financií.“
Najväčšie potešenie?
„Keď získam zberateľský kúsok, ktorý ešte nemám.“
Máte nejaký ďalší zberateľský plán?
„Už som si dal požiadavku do vestníka. Vyšlo, že Pavel Pokorádi má záujem o prilby britských vojenských kapiel.“
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
