BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady budú opäť riešiť zavedenie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú štátu.
Za posledné roky sa takýto návrh v rôznych obmenách objavil viackrát, schválený však nebol.
Ak by teraz Obyčajní uspeli, každý verejný činiteľ by musel pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom štátu či samosprávy postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.
Ak by to porušil s vedomím, že svojim konaním môže spôsobiť štátu škodu, ale spoliehal sa, že sa tak nestane, za výsledok svojej práce by sa zodpovedal.
Ak by sa na škode podieľalo viacero aktérov, zodpovednosť by niesol ten činiteľ, ktorý vykonal rozhodujúci právny úkon.
V procese uplatňovania náhrady škody má konať generálny prokurátor. Nevyhnutným titulom na uplatnenie nároku je právoplatné rozhodnutie súdu či kontrolného orgánu o tom, že verejný činiteľ porušil svoje povinnosti.
Generálny prokurátor má konať v tejto veci ex offo a v mene štátu. Informácie o vzniku škody môže získať aj od Najvyššieho kontrolného úradu resp. Úradu pre verejné obstarávanie.
Návrh zavádza aj osobitnú desaťročnú premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá začína plynúť od dátumu, keď k predmetnej udalosti došlo.
Základná idea návrhu pochádza z anglo-amerického konceptu žaloby "qui tam", ktorej podstata spočíva v možnosti súkromnej osoby podať žalobu v mene štátu v situáciách, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac zametená pod koberec.
Podľa Antona Martvoňa zo Smeru by však návrh Obyčajných zaplavil súdy a využíval by sa v politickom boji.
