JÁN KRISTIÁN KOLC mal akvaristiku od detstva ako hobby. Po roku 1989 v nej začal aj podnikať. Hovorí o tom, ako sa akvaristika zmenila.
Aké bolo vaše prvé akvárium?
„Malo 40 litrov a dostal som ho, keď som mal štyri roky. Bolo od maminho bratranca, ktorý bol akvarista a troška si tým privyrábal. Za socializmu už bolo možné, že drobní chovatelia, keď niečo odchovali, predávali to do štátneho Chovproduktu. O akvárium sa staral otec. Keď som mal desať, začal som sa starať sám. A začal som s chovom afrických cichlíd.“
V ktorom roku to bolo?
„Asi 1985. Vtedy existoval klub chovateľov cichlíd. To sú ryby čeľade cichlidae pochádzajúce najmä z afrických jazier Tanganika a Malawi. Klub združoval asi 60 až sto ľudí. Stal som sa najmladším členom.“
Akým spôsobom sa vtedy tí ľudia organizovali?
„Klub založili dvaja bratia Fukatschovci ešte s niekoľkými nadšencami. S jedným z nich doteraz spolupracujem. Stretnutia boli zhruba tri alebo štyrikrát do roka, spojené s prednáškou, diskusiou a tombolou, do ktorej členovia dodali ceny. Napríklad aj živé ryby či iné akvaristické potreby. V súčasnosti rozmýšľame, že by sme klub znova obnovili, lebo posledných desať rokov je to v útlme.“
Takže momentálne niečo také nefunguje?
„Klub právne existuje, ale nevykonáva žiadnu činnosť.“
Prečo je to tak?
„Po revolúcii to fungovalo asi do roku 2000. Ľudia sa však viac začali venovať naháňaniu peňazí a práci, takže im nezostal čas na toto hobby.“
A existujú dnes organizovaní akvaristi?
„Existujú kluby v Žiline, Banskej Bystrici aj v Bratislave. Ale situácia nie je dobrá.“
Čo to znamená?
„Že sú aj rozpory medzi tými ľuďmi.“
Aké môžu byť rozpory medzi akvaristami?
„Tak ako v každej organizácii. V Bratislave organizovali akvaristické burzy raz za tri mesiace, čo bolo celkom rozumné. Potom sa rozhádali a vytvorilo sa niekoľko skupín, z ktorých sa každá snaží organizovať svoje, takže je ich, povedzme, za rok šestnásť. A to škodí všetkým, lebo si navzájom konkurujú, príde tam niekoľkonásobne menej ľudí a pre akvaristiku to nemá veľký zmysel. Robia to účelovo niektoré osoby, ktoré sa živia dovozom, chovom a predajom rýb a im ide o biznis. Ja tam už ani nechodím.“
Poznáte zaujímavého človeka v okolí? Povedzte o ňom ostatným. Odfoťte ho a fotografiu aj s krátkym popisom pošlite na humansofslovakia@gmail.com
V popise by nemalo chýbať meno a myšlienka osoby, vaše meno a lokalita, kde fotografia vznikla. Najlepšie príspevky zverejníme na webe Ľudia Slovenska
A s vaším klubom je teda čo?
„Právne existuje. A teraz mi navrhli, aby sme to znovu rozbehli a aby som bol predsedom.“
Kto vám to navrhol?
„Viacerí členovia. Aj bývalé vedenie mi to už navrhovalo ešte okolo roku 2000. Ale tomu musíte venovať voľný čas a energiu a prípadne vás niekto ešte skritizuje. A tiež som na to nemal čas, keďže sa venujem podnikaniu.“
Vráťme sa do roku 1985, keď ste začínali. Čo bolo potom?
„Spoznal som sa s ľuďmi, ktorí chovali africké cichlidy vo väčšom. Tak ma to zaujalo. Rodičia mi v byte dovolili niekoľko akvárií.“
Koľko?
„Celkovo asi dvanásť. Ale najväčšie, čo mi dovolili, malo iba sto litrov, ostatné boli menšie. Postupne som niečo odchoval, predal, potom som si niečo za to kúpil. No a okolo roku 1993 som si so známym založil takú malu farmu v prenajatej miestnosti, kde sme ryby začali chovať vo väčšom. Predávali sme do predajní, ktoré ešte v Bratislave v tých časoch boli. A aj vývozcom. Vtedy sa dosť vyvážali akvarijné ryby do Rakúska, Nemecka, Talianska.“
To funguje aj teraz?
„Funguje, ale už veľmi málo. Vtedy sa ich vozilo dosť veľa, ale v súčasnosti je to už nerentabilné.“
A dalo sa už vtedy na tom zarobiť?
„Asi viac ako teraz, lebo možnosti odbytu boli oveľa väčšie, keďže sa naozaj veľa vyvážalo.“
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/SmeLudiaSlovenska"][/content]
Ako ste sa dostali k založeniu vlastnej firmy?
„Keďže som tie ryby choval, nakupoval som materiál a krmivo od nemeckej firmy, ktorá mala zastúpenie v Českej republike. Tak mi okolo roku 1996 napadlo, že nikto to tu nepredáva, tak som ich oslovil, či by som im nemohol robiť zastúpenie pre Slovensko. A od roku 1999 to robím. Asi dva roky mi trvalo vybaviť všetky potrebné registratúry a povolenia.“
Aký máte teraz okruh odberateľov?
„Sú to chovatelia a predajne akvaristiky po celom Slovensku až po Humenné či Michalovce. Celkom sa to rozbehlo za tých sedemnásť rokov.“
A situácia s predajom je teraz aká?
„Ako pri každom biznise pribudli internetoví predajcovia. Oni dosť znižujú ceny. Ďalej sa objavili aj malí predajcovia, čo prekupujú tovar, ktorý vozia napríklad z Poľska alebo z Maďarska, takže oberajú štát o DPH. Videl som u jedného na stránke, že mal stiahnuté návody od nás. Poznal som to, lebo som ich písal.“
Je to tak, že v súčasnosti tie klasické akvaristické predajne postupne končia?
„Do istej miery aj áno. V Bratislave je v súčasnosti asi šesť predajní s väčším oddelením akvaristiky a akvárií. Jedna z nich je moja. A potom je ďalších aspoň dvadsať predajní, kde to zastúpenie akvaristiky je minimálne. Sú to prevažne chovateľské potreby.“
Aký je rozdiel medzi klasickou predajňou a predajom vo veľkých obchodných centrách?
„V klasickej predajni je to zväčša lacnejšie. A pracujú tam väčšinou ľudia, ktorí tomu viac rozumejú. Vo veľkých obchodoch alebo nákupných centrách sú to často iba predavači.“
Odkiaľ sa ryby do obchodov vozia?
„Väčšina sa vozí od distribučnej firmy z Česka. Rozvážajú po celom Slovensku. Niekoľko predajní funguje tak ako ja, že mám okruh chovateľov, od ktorých beriem, buď zo Slovenska, alebo z Česka.“
Prečo to robí distribútor z Česka?
„Lebo na Slovensku nie je žiadna schopná firma, ktorá by to robila. Možno by to bolo aj nerentabilné robiť len Slovensko.“
Keby ste si predstavili klasického súčasného slovenského akvaristu, aký by to bol človek?
„To neviem. Chodia do predajne malí chlapci s mamou, z ktorých možno niekedy niečo vyrastie. A potom chodia takí, čo to robia už dvadsať, tridsať rokov. To sú klasici, ktorí to majú ako hobby. Raz za čas príde niekto do predajne a kúpi si nejakú zaujímavosť. Teda nie bežnú rybu, ako gubky, neónky, mečúne, mrenky. Ale niečo, čo bežne nie je na trhu. Tí ľudia už musia byť na vyššej úrovni.“
No a potom je ďalšia skupina ľudí, ktorí tomu možno až tak nerozumejú, ale sú veľmi bohatí a chcú do spálne alebo do pracovne super akvárium, aké nikto nemá.
„Kedysi som robil aj to. Založil som niekomu doma akvárium a chodil som sa o to starať, raz za čas, podľa dohody. Aj teraz sa tomu venuje viacero ľudí. Ale posledný rok, dva som nepočul, že by tu robil niekto niečo naozaj zaujímavé. Viem, že jeden finančník má desaťtisíclitrové morské akvárium. V korunách to stálo niekoľko miliónov a ten človek, hoci je veľmi bohatý, mal potom problém s platením. Takéto správanie týchto ľudí sa vyskytuje dosť často. Mám s tým skúsenosť a aj preto som to prestal robiť.“
Akú skúsenosť?
„Mal som klienta, ktorý chcel akvárium za 250-tisíc korún. Zaplatil zálohu a keď mal doplatiť zvyšok, začal vymýšľať rôzne veci. Nechcel to doplatiť, tak sme sa rozlúčili.“
Aké je akvárium za 250-tisíc?
„To bol nepravidelný päťuholník s objemom asi dvetisíc litrov vody. Bolo to medzi troma miestnosťami a v akváriu bol urobený prepad, čiže z neho pretekala voda dolu do filtrácie. Bolo to pekné a zaujímaveé, ale nakoniec sme sa nedohodli. Viem, že potom oslovil ešte niekoľkých ľudí, ktorí tam niečo robilinerobili. Ako to dopadlo, neviem.“
Viete o niekom na Slovensku, kto by si dal urobiť akvárium so žralokom?
„Nie. Ale už niekoľko rokov sa takou klientelou nezaoberám.“
Začali sme tým, aké bolo vaše prvé akvárium. Máte teraz v obývačke nejaké akvárium, alebo je to tak, že keď prídete z práce domov, chcete mať už od toho všetkého pokoj?
„V byte nemám. Veď ešte aj o to by som sa musel starať. Ale tým, že bývam nad firmou, mám to všetko o poschodie nižšie. Takže sa o všetko starám cez voľné dni, keď majú zamestnanci voľno.“
Beata
Balogová
